Nepoškvrnené počatie Panny Márie, 8 decembra (prikázaný sviatok)
Nepoškvrnené srdce Panny Márie (neprikázaný sviatok), druhá nedeľa po zoslaní Ducha Svätého
—–
Katolícka náuka:
Katolícka dogma o nepoškvrnenom počatí Panny Márie hovorí, že panna Mária bola ako jediný človek privedená na svet bez prvotného hriechu (Adamovho).
Táto dogma sa netýka toho, či Mária otehotnela ako panna (toto Biblia jasne uvádza, toto uznávajú všetci kresťania)
Už bazilejský koncil (1431-1445) toto potvrdzoval a ako dogma bolo Nepoškvrnené počatie vyhlásená pápežom Piom IX 8 decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus:
(Pre lepšie pochopenie som ja pridal do červených zátvoriek slová)
„Náuka, podľa ktorej blahoslavená Panna Mária v prvom okamžiku svojho počatia (to znamená pri spojení spermie s vajíčkom) , vďaka zvláštnej milosti a výsade zo strany všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, bola uchránená od akejkoľvek poškvrny dedičnej viny (Adamovej), (dogma) je zjavená Bohom, a preto jej musia všetci (katolícki)veriaci pevne a trvalo veriť. Ak by si teda niekto (Boh nech tomu zabráni!)slobodne osoboval zmýšľať odlišne od toho (dogmatu), čo sme My definovali, nech vie a pozná, že svojim vlastným úsudkom seba samého zavrhuje; že stroskotal vo viere; že sa oddelil od cirkvi a nie je s ňou v jednote; že okrem toho sám týmto upadol do trestov (prekliatia, exkomunikácie), ktoré sú stanovené pre toho, kto by si dovolil prejaviť ústne, písomne alebo nejakým iným spôsobom navonok bludy, ktoré chová vo svojom srdci“
Na túto dogmu nadväzuje kult Nepoškvrneného srdca Panny Márie. Považujú to za jeden zo spôsobov, ako možno zdôrazniť jej jedinečné postavenie v dejinách spásy. V nadväznosti na dogmu o Nepoškvrnenom počatí katolícke učenie učí, že Panna Mária bola uchránená od akéhokoľvek hriechu osobného. (to znamená že nikdy nezhrešila) Vo svetle tejto náuky sa Panna Mária javí ako prototyp bezhriešneho človeka. Srdce ako symbol jej vnútra je oslobodené od zla. Ďalej sa učí, že Mária bola plne zjednotená s vôľou Boha ako najvyššieho dobra. Na začiatku 19. storočia bol sviatok Nepoškvrneného srdca Panny Márie schválený Piom VII ako sviatok bez záväznosti. Pius XII v roku 1944 ho predpísal záväzne pre celú katolícku cirkev. Teraz sa slávi ako neprikázaný sviatok v sobotu po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý sa slávi v druhý piatok po slávnosti Najsvätejšej Trojice (po 9. nedeli po Veľkej noci)
Toľko výťahov z katolíckeho učenia, učenia, ktoré patrí do katolíckej Tradície.
————-
Čo hovorí Biblia o Nepoškvrnenom počatí a Nepoškvrnenom srdci Panny Márie?
Nič, absolútne nič, ani zmienka ani náznak niečoho takého.
Ale Biblia nám podáva jasné verše o hriechu všetkých ľudí:
Rim 3:9b všetci sú pod hriechom,
Rim 3:23 všetci zhrešili a chýba im Božia sláva
Gal 3:22 Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.
Rim 11:32 Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.
Otázka teda znie:
Bola Mária človek, alebo Boh?
Ak bola Panna Mária Boh, bola potom bola od večnosti a nehrešila by. Lebo Boh nehreší. Ale Písmo nám nikde neudáva, že Mária bola Bohom.
Ak Mária bola naozaj bezhriešna, tak potom bola po Adamovi a Eve prvá, ktorá bola na zemi bezhriešna skôr ako Kristus! To by potom nepotrebovala Boha a Spasiteľa! To by To by potom Mária nejasala:
Lk 1:47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
Iba hriešnici potrebujú Spasiteľa. Mária si svoju hriešnosť veľmi dobre uvedomovala.
Niektorí oponujú: Hádam Boh by nespôsobil, aby Ježiš Kristus prišiel do niečoho nečistého.
A prečo nie?
Keďže sme kedysi chovali kravu a ošípané, poviem to po gazdovsky: Keď sa Kristus mohol narodiť v maštali, kde páchlo močovinou a hnojom, tak prečo Boh nedopustil, aby sa narodil radšej v luxusnom priváte?
Keď môže Kristus prísť do srdca každého hriešnika, môže sa počať aj v Márii, ktorá bola tiež hriešnik.
Mária teda bola človekom. A preto aj na ňu sa vzťahujú slová Písma, že všetci ľudia sú hriešnici. A preto musela Mária mať Adamov hriech aj svoje osobné hriechy.
Ďalej nám Písmo jasne udáva, že Mária za svoj hriech priniesla do chrámu obetovať pár hrdličiek, alebo dva holúbky. Starý zákon nám poukazuje na nečistotu, hriech po pôrode.
Lv 12:1-8 Potom Pán hovoril Mojžišovi:
„Povedz Izraelitom: Ak nejaká žena zľahne a porodí chlapca, je sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá ako v dňoch svojej mesačnej nevoľnosti. Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožka a ona ostane ešte tridsaťtri dní (doma) v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. Ak porodí dievča, je dva týždne nečistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma šesťdesiatšesť dní v očisťovaní svojej krvi. Keď sa pominú dni jej očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu, a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“
To znamená, že samotný Boh nariadil obetu za hriech, keď sa žena očisťovala.(krvotok po pôrode, teraz sa tomu hovorí šestonedelie bol vtedy podľa nariadenia Boha považovaný za nečistotu, hriech) A Mária si to tiež uvedomovala, preto šla do chrámu obetovať za svoju nečistotu, hriech!
Ďalej nám Písmo hovorí, že Kristus bol jediný človek, ktorý naplnil celý zákon. To znamená, že do bodky splnil všetko, čo Boh vyžadoval v zákone. To znamená že Ježiš Kristus ako jediný človek celej histórie ľudstva nikdy nezhrešil.
Písmo hovorí, že človek už len jedným prestúpením zákona porušil celý zákon. To znamená, že jedným hriechom zhrešil proti celému zákonu Božiemu.
Jak 2:10 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.
Čiže jediný človek, ktorý Písmo udáva, že nezhrešil bol Ježiš Kristus. Akékoľvek pripisovanie bezhriešnosti, nepoškvrnenosti nejakému človekovi znamená pohrdnúť Ježišom Kristom, Bohom a vyvýšiť človeka na roveň Ježiša Krista, Boha.
Ak by naozaj Panna Mária bola Nepoškvrnene počatá, ak by bola naozaj bez hriechu, tak to by bola pre Boha taká významná správa, že by bola predpovedaná a zapísaná už prorokmi v Starom zákone a v Novom zákone by ju pisatelia spomenuli ako druhú najväčšiu udalosť po bezhriešnosti Kristovej! Boh by nedopustil, aby taká významná udalosť nebola zaznamenaná!
Ale ako vidíme, Biblia dáva jasné dôkazy o hriešnosti každého človeka, teda aj o hriešnosti Márie.
Pozor: Týmto ale Máriu neznižujem na nejakú ženu, ktorá by sa vyžívala v hriechu! Verím tomu že Mária patrila medzi najmenej hriešnych ľudí vtedajšej doby. Verím tomu, že aj preto si ju Boh vyvolil. Len Máriu nepovyšujem na bezhriešnu, pretože to je jedinečná Božia vlastnosť.
Rozobratie dogmy o Nepoškvrnenom počatí:
Dogma hovorí: Dogma je zjavená Bohom
1Kor 4:6 Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému.
Božia náuka v Písme je už od 2 storočia ukončená. To znamená, že čo Boh chcel ľuďom zjaviť, zjavil im to v svojom slove. Čiže Bibliu, čo máte doma, je jediné Božie slovo, jediné Božie zjavenie spísané čierne na bielom. Ak sa niekto nazýva kresťan, mal by toto Božie slovo poznať. Pre kresťana je Božie slovo každodenný chlieb, bez ktorého nemôže žiť.
Príklad:
Ak teda niekto chce horliť niečím, proti druhému, čo nie je v Božom slove, to znamená, že ak katolík chce horliť proti nekatolíkovi kresťanovi s dogmou o Nepoškvrnenom počatí, musí z Písma vyčítať túto dogmu! Ak je to v Písme, môže za dogmu horliť. No keďže v Písme nie je zmienka o niečom takom, platí pre katolíka: „Niet nad to, čo je napísané.“ Nehorli nad niečím, čo nie je v Písme a čo je proti Písmu, Božiemu slovu!
Dogma hovorí: preto jej (dogme o Nepoškvrnenom počatí) musia všetci (katolícki)veriaci pevne a trvalo veriť.
Odkedy sa dá viera vynútiť? Odkedy musí človek veriť niečomu, o čom nie je presvedčený?
Viera je Boží dar. Boží dar sa nedá prikázať ani vynútiť! A to ešte pod hrozbou exkomunikácie!
Viera sa dá získať IBA skrze počutie evanjelia, Božieho slova! (Rim 10,17)
Zjv 22:18 Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v tejto knihe.
Pápež zaväzuje katolíkov veriť niečomu, čo nie je v Písme. Náuku, ktorú vytvorili ľudia oni tvrdia, že je zjavená Bohom. No Boh vo svojom slove hovorí, že kto by pridal nejakú náuku k Božiemu slovu a zaväzoval by tomu ľudí veriť, Boh mu pridá rany opísané v Biblii.
2Jn 1:9 Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca, aj Syna.
Dogma hovorí:
Ak by si teda niekto (Boh nech tomu zabráni!)slobodne osoboval zmýšľať odlišne od toho (dogmatu), čo sme My definovali, nech vie a pozná, že svojim vlastným úsudkom seba samého zavrhuje; že stroskotal vo viere; že sa oddelil od cirkvi a nie je s ňou v jednote; že okrem toho sám týmto upadol do trestov (prekliatia, exkomunikácie), ktoré sú stanovené pre toho, kto by si dovolil prejaviť ústne, písomne alebo nejakým iným spôsobom navonok bludy, ktoré chová vo svojom srdci“
Katolíkovi nie je možné slobodne zmýšľať od toho, čo definovala cirkev!
Definovanie a vynútenie viery v dogmu je podmienené výhražkami, že katolík zavrhuje seba samého ak neverí dogme a že tým sám upadol do trestov prekliatia exkomunikácie!
Tu máme jasné popretie individuálnej morálnej zodpovednosti, akú nachádzame v ktoromkoľvek kulte, či sekte!
Nielen táto dogma, ale aj celé učenie katolíckej cirkvi je podmienené katolíkovi pevne a trvalo veriť pod výhražkami exkomunikácie! Teda katolík upadá už samotnou nevierou v definované učenie Katolíckej cirkvi exkomunikácii – to znamená, že samotným aktom neviery v nejakú časť učenia Katolíckej cirkvi sa automaticky vylučuje z katolíckej cirkvi! A keďže katolícka viera je viera z donútenia, na základe tohto Katolícku cirkev, na základe jej vynútení viery ju možno považovať za sektu.
Teraz sa možno niektorí nasrdíte a osopíte na mňa. No ja len logicky vyvodzujem to, čím sa Katolícka cirkev sama definuje. Ja na ňu nič nevymýšľam.
Podľa II. Vatikánskeho koncilu nikomu nie je dovolené ani polemizovať s rozhodnutím magistéria vo veciach viery a morálky! Je to stále to rovnaké popretie slobody svedomia a individuálnej morálnej autority voči Bohu, ktoré Rím praktikoval počas histórie. (Hunt)
Čo teraz?
Teraz je na katolíkovi: chceš byť poslušný náuke Katolíckej cirkvi a veriť z donútenia niečomu, čo je proti Písmu? Ak áno, si vzorový katolík. Ale tým vyhlasuješ Božie slovo za nepravdu a Boha za klamára.
Alebo veríš, že všetci ľudia zhrešili, teda aj Mária musela zdediť dedičný hriech a zhrešiť? Tým ale si podľa definície dogmy zavrhol seba samého, stroskotal si v katolíckej viere. Už nie si katolíkom, sám si sa skutkom neviery v dogmu vylúčil z Katolíckej cirkvi. Teda už nemôžeš pristupovať k sviatostiam, kým sa z hriechu neviery v dogmu nevyspovedáš a neuveríš jej.
No máš ešte tretiu možnosť: Uveriť Božiemu slovu, že ono je jediná pravda. Že Boh všetko čo chcel už zjavil vo svojom slove. Že Boh nebude klamať svoje deti. Potom môže prísť aj tristopäťdesiat zjavení Márie a vyhlásiť že je Nepoškvrnené počatie a bez hriechu. Môže aj pápež za pápežom vyhlasovať pod hrozbami aby si veril ich náuke. Nič s tebou nepohne, lebo budeš pevne stáť na Božom slove.
Viera v Božie slovo, v Božie pravdy sa nedá vynútiť. O túto vieru treba Boha úpenlivo prosiť a Boh ju dá každému, kto vytrvalo ide za pravdou. Viera je dar. Ak ten dar ti Boh dá, spoznáš, kedy ho dostaneš. Potom už nebudeš neposlušný jeho slovu. Čomu nebudeš rozumieť, starostlivo, nepredpojato, dôkladne si preskúmaš a Boh ti bude naďalej zjavovať svoje pravdy.
Proste teda vytrvalo o vieru, o poznanie Božieho slova, Božej vôle.
Mt 7:7-8 Proste (o vieru) a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Jak 1:5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju.
1Jn 5:14 -15 A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle.
A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, o čo sme ho žiadali.
História vzniku dogmy o Nepoškvrnenom počatí
Svojvoľne ju pápež 8. decembra bez koncilu v roku 1854 vyhlásil. Dovtedy všetko schvaľoval koncil. Po vyhlásení dogmy nastal prudký spor o tom či to bol pápež oprávnený vyhlásiť. Preto pápež rýchlo zvolal Prvý vatikánsky koncil a tam si dal odsúhlasiť neomylnosť. Pred hlasovaním o neomylnosti odišlo 55 biskupov, ktorí hovorili a história pápežstva to dokazovala – pápež je tiež len človek, preto nie je neomylný. Mnoho z biskupov čo hlasovali bolo donútených schváliť neomylnosť pápeža. Tých 55 biskupov, čo odišli pred hlasovaním založilo potom Starokatolícku cirkev, ktorá dodnes početná po Európe – Holandsko, Poľsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Chorvátsko, Česko… vo Filipínach má viac ako 2 milióny veriacich. Starokatolíci prijali mnoho z protestantskej reformácie – neuznávajú pápeža, odmietajú učenie o premieňaní, nemajú celibát, je tam zapojených veľa laikov vo vedení cirkvi…(Seberíny)
8. decembra je Nepoškvrnené počatie a je to prikázaný sviatok. Katolíci musia ísť do kostola pod hrozbou ťažkého hriechu.
Sk 5:29 „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.