- Katolíci považujú omšu za obeť
Rozoberme si to.
(Hebr 9:24 -28)
Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.
Toto je jedna z najpodstatnejších správ pre katolíkov. Musia uveriť, že Kristus sa obetoval raz a navždy za hriechy mnohých. Mnohí sú tí, čo v neho uverili. Čo uverili jedinej dostačujúcej obeti. Čo uverili, že Kristus neprichádza denne na státisíce oltárov sveta, ale príde len raz, na konci sveta pre tých spasených, čo ho očakávajú. Teda omša nemôže byť Kristova obeť. Je to ľudský výmysel a nie Kristove ustanovenie, ako to učenie katolíkov podáva.
Katolíci veria, že je v oplátke Ježiš skutočne prítomný. Že zostupuje do oplátky vždy, keď kňaz vysloví slová premenenia. Tým ale popierajú Ježišove slová, keď povedal, že sa zjaví len raz a to na konci vekov a uvidí ho každé oko. Len raz zostúpi z neba vo svojej telesnej podobe.
(Zjv 1:7 [SSV])
Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.
Kristus ako Boh prišiel z neba na zem. Predtým bol v nebi. Bol tam ako duch. Prišiel na zem a vzal si telo z Márie panny a stal sa človekom. To znamená že si vzal jedno jediné telo. To telo chodilo po zemi a potom sa obetovalo za hriech sveta na kríži. To telo vstalo zmŕtvych a zjavovalo sa apoštolom a učeníkom. Potom vystúpilo do neba. Kristus zasadol po pravici Otca (Mk 16,18)Kristus je jediný v nebi, ktorý má telo. Jeho jediné telo, od Márie panny telo človeka sedí po pravici Otca. No Kristus je na zemi prítomný svojim Duchom. To znamená, že jeho jediné telo sedí po pravici a jeho Duch je prítomný tu na zemi (aj v nebi). To znamená, že Ježiš Kristus nemôže denne zostupovať na státisíce oltárov sveta a byť tam svojim telom prítomný. Jeho telo je len jedno a nemôže sa deliť. Duch je ten, ktorý môže byť všade prítomný. Duch je taký, že môže obsiahnuť celú zem, svet, vesmír, nebo. Ak je teda Ježiš Kristus na svete prítomný, tak len svojim Duchom. Ak prijímajú Ježiša Krista ľudia, tak Biblia hovorí, že Ježiš Kristus sa dá prijať duchovne len vierou a len raz v živote. Nedá sa viackrát prijímať. Prijatý Kristus ostáva svojim Duchom v spasenom človeku navždy.
Katolíci potrebujú čo najčastejšie prijímať oplátku – Ježiša Krista na svoju spásu. Katolícke učenie odporúča Ježiša Krista čím viac razí prijímať. Katolíci si uskladňujú telo Ježiša Krista v bohostánku.
Biblia – Božie slovo – čiže Boh to, čo katolíci konajú nazýva modlárstvo. Robia si z materiálnej veci boha a klaňajú sa mu. To je prehrešenie proti prvému prikázaniu desatora a proti druhému bodu Biblického desatora, ktorý si katolíci v katolíckom desatore vynechali:
(Ex 20:4 -6)
Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.
(Flp 3:20 [SSV])
Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista.
Ďalší dôkaz o neprítomnosti Ježiša v omši, oplátke. Božie slovo hovorí, že z neba očakávame Ježiša Krista. OČAKÁVAME. Očakávame jeho príchod v oslávenom tele. Jediný príchod v tele, keď ho uvidí každé oko.
(Jn 6:35 [SSV])
Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
(Jn 6:50-51 [SSV])
Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
V poslednom verši je podaná definícia chleba. Je to jeho telo, jeho obeta za život sveta. Tam na tom kríži som mal skončiť ja, ty a celý svet. Lenže Kristus to urobil za mňa. A ten chlieb je VIERA v jedinú dostatočnú, dokonanú, dokonalú obeť Ježiša Krista. Ten kto uverí v túto obeť raz a navždy, zostúpi doňho Kristov Duch a On je tým životom spaseného kresťana.
O tom, že ten chlieb = viera nám to podáva sa celá šiesta kapitola Jánovho evanjelia.
(1Jn 4:13 [SSV])
A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.
- Omša ako nekrvavá obeť za hriechy
(Hebr 7:26-28)
Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.
Omša je podľa katolíckeho učenia nekrvavá obeť za naše hriechy, ktorá sa musí slúžiť denne na státisícoch oltárov sveta za hriechy ľudí. Aj za hriechy trpiacich duší v očistci, aby sa im skrátil čas utrpenia v očistci.
Biblia hovorí:
(Hebr 9:22 [SSV])
A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.
To znamená, že ak omša je nekrvavá obeť, bez preliatia krvi niet odpustenia hriechov. Omša teda nemôže nikomu pomôcť k odstráneniu hriechov a nemôže byť „uzmierujúcou“ obeťou za hriechy, lebo sa nevylieva krv obete. Nemôže pomôcť ani dušiam v očistci, lebo sa nevylieva krv a lebo očistec podľa Biblie neexistuje. Teda to, čo robia katolícki kňazi nie je ani obeta Starého Zákona ani obeta Nového Zákona.
Biblia hovorí, že Kristus je jediný kňaz, veľkňaz, ktorý vylial svoju krv za odpustenie hriechov, aj odčinenie hriechov (Hebr 2,17) Nový zákon neustanovuje žiadneho kňaza, aby prinášal obete. Kristovo kňazstvo neprechádza na žiadneho kňaza (Hebr 7,24) Tí, čo uverili v Kristovu jedinú obeť a jediné kňazstvo, tí sú navždy spasení (Hebr 7,25)
(Hebr 10:8-22 [SSV])
Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy. Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal: „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech. A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.
Myslím si, že Božie slovo v týchto veršoch je jasne napísané. Kto nechápe, rozoberieme si verše na vysvetlenie:
Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona.
Obety a dary Starého Zákona Boh nechcel, ani sa mu nepáčili, aj keď ich prinášali denne kňazi podľa zákona. Čo koná Katolícka cirkev? Obete za hriech. Keď sa Bohu starozákonné obete nepáčili, myslíte si, že sa Bohu páčia katolícke obete? Katolícke obete v tom zmysle ako sa konajú Boh nikde v Biblii nenariadil. Keď sa Bohu nepáčili obete, ktoré On nariadil, ako sa mu môžu páčiť katolícke obete, ktoré On nenariadil? A ktoré protirečia tomu, čo On nariadil?
Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé, V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.
Obete starého zákona boli zrušené a Boh ustanovil „druhé“ – skrze vyplnenie Božej vôle Ježišom Kristom. Skrze Jedinú Kristovu obeť. Jedinou, poslednou obetou raz a navždy obetovanou sme posväcovaní stále od úkonu uverenia.
Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.
Starozákonní kňaz prinášal denne obetu za hriechy, ktorá nikdy nemohla odstrániť hriechy. Katolícki kňazi takisto denne konajú obete omše za hriechy, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. Kristus ale priniesol jedinú dokonalú obeť raz a navždy a zasadol po pravici Boha. Katolíci do konca sveta budú vykonávať obete za hriechy a denne akože zvolávajú Ježiša Krista z neba do oplátky. Takto konajú presný opak toho, čo Boh už vykonal. Biblia hovorí, že Ježiš navždy sedí po pravici Boha a príde až na konci vekov, kedy ho uvidí každé oko. Tam po pravici Boha čaká, kým mu nebudú pod nohy podložení všetci nepriatelia. Koncom týchto nepriateľov je záhuba. Ten nepriateľ je zjavný – učenie Katolíckej cirkvi. (Flp 3,17-20)
Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.
Kristus vykonal poslednú obeť za hriech obetovaním seba samého. Jedinú, Novozákonnú obeť. Tých čo uveria v Ježiša Krista a jeho jedinú, dokonalú, dokonanú obeť navždy zdokonalil, navždy sa v ňom posväcujú. To zdokonalenie navždy je nie zásluhami a skutkami tých, čo uverili, ale Ježiš dáva svoje zásluhy týmto uverivším.
To znamená: Tým že uverili, títo ľudia nepotrebujú žiadne omše, žiadne kňazove obete, lebo žiadne neexistujú, žiadne Boh nenariadil. Tie skutky, ktoré kňazi teraz konajú, tie omše a obete, to je podľa Biblie modlárstvo. (Ex 20,4; Dt 5,8)
Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal: „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.
Tým čo uverili v jedinú, dokonanú a dokonalú obeť Ježiša Krista, Duch Svätý im túto pravdu v srdci dosvedčuje, že je to tá správna viera a Duch Svätý týchto veriacich utvrdzuje v tejto viere. Títo veriaci majú Božie zákony vpísané do sŕdc a mysle. To znamená, že vystríhajú sa hriechu, poznajú čo je hriech, poznajú Boží zákon. Nie sú síce dokonalí, ešte v nich prebýva telesnosť, to znamená, že telesnosť, starý človek spôsobuje že hrešia. No oni si hriech hneď uvedomia a oľutujú ho. Týmto veriacim boli všetky hriechy odpustené v momente uverenia. Boli im odpustené všetky hriechy minulosti, prítomnosti aj tie, ktoré ešte len spáchajú. (Pozri si náuku listu Rimanom)Títo veriaci nepotrebujú žiadnych kňazov k odpusteniu hriechov, lebo oni už majú hriechy odpustené. Im stačí len vyznať svoj hriech Bohu. Nepotrebujú prinášať žiadne obete za hriech, lebo veria v Ježišovu dokonalú a dokonanú obeť, ktorá im hriechy v momente uverenia odpustila.
A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.
V momente uverenia Duch Svätý ubezpečuje veriaceho, že vojde do neba skrze zásluhy Ježiša Krista, nie cez svoje skutky. To je tá nová a živá cesta. Táto cesta nám bola otvorená skrze smrť Ježiša Krista, cez obetu jeho tela, nie cez obete, sebazapierania nášho tela. Ježiš Kristus je posledný kňaz, veľkňaz, ktorý vykonal poslednú obeť. Veriaci v Ježišovu obeť smelo pristupujú s vierou už tu na zemi k Bohu a patria navždy Bohu. Čistá voda, je krst. Krst podľa Biblie, krst ponorením, kde sa telo úplne ponorí a vynorí sa nový človek. Podľa Biblie sa krstí až vtedy, keď človek uveril v Ježiša Krista.
Katolíci volajú pápeža veľkňazom a tým ho dávajú na roveň Kristovi. Pápež ako katolícky veľkňaz dozerá nad správnosťou liturgie obete, aby sa obete stále vykonávali, aby sa všetko pri obeti vyslovilo tak ako sa má. Do tejto liturgie obete nesmú kňazi svojvoľne pridávať, ani uberať žiadne slová.
Máš teda na výber
– uveriť v jediného veľkňaza, ktorý vykonal jedinú dokonalú, dokonanú, dostačujúcu obeť, veľkňazovi, ktorý už nepotrebuje kňazov a denne prinášať obete za hriech
– alebo veriť naďalej pápežovi s jeho kňazmi a státisícmi obiet denne, obete, ktoré nikdy nebudú dostatočné, ktorých nikdy nebude dosť.
—————-
(Jn 16:9 )
Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.
Hriechom je neveriť v Ježiša Krista takého, akého nám zjavuje Božie slovo.
Spravodlivosť je že Ježiš ide k Otcovi a už ho neuvidí nik, iba na konci vekov prichádzať v sláve. Vtedy ho uvidí každé oko (Zjv 1,7) Biblia nám predkladá ďalšie verše, keď Ježiš príde na konci vekov (Mt 24,30; Mt 25, 31; Sk 1,11; 1Sol 1,10; 2 Sol 1,10) To znamená, že Ježiš NEPRICHÁDZA denne na státisícoch oltároch sveta! Keby to tak bolo, Božie slovo by o tom písalo. No Božie slovo hovorí opak, voči katolíckej náuke
Knieža tohto sveta je už odsúdené – a s ním aj všetci budú odsúdení, ktorí neuveria v Ježiša Krista takého, aký sa nám zjavil v Biblii, akého nám apoštoli hlásali. (Jn 3,18) Tí, čo hlásajú iného Krista, akého nám apoštoli nehlásali na tých spočinulo Božie prekliatie (Gal 1,8-10)
- Kristus v Bohostánku
(Mt 24:24-27)
Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.
Hľa, hovorím vám to vopred.
Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte.
Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka.
Katolícky Kristus v bohostánku je falošný Kristus, falošný mesiáš. Zvedené je ním obrovské množstvo ľudí. Tento Kristus robí falošné znamenia a zázraky, ako je premieňanie sa na kúsky tela a krvi, a množstvo eucharistických zázrakov. (vyhľadajte si na webe, ak ich nepoznáte) Tento falošný Kristus zvedie aj je to možné aj vyvolených – tých čo verili Biblickému Kristovi. Dnešná doba to potvrdzuje – niektorí protestanti čo verili v Biblického Krista, uverili katolíckemu Kristovi.
Ďalej nás Ježiš varuje: Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte. Skrýva sa v dome, iný preklad je skrýva sa v izbe, iný preklad je skrýva sa na tajnom mieste, iný preklad je v skrýši. Všetky preklady správne a jasne vystihujú to, čo katolíci uchovávajú v bohostánku. Ježiš nás vopred varoval: ak vám niekto povie, že sa skrýva v bohostánku: NEVERTE. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Príchod Ježišov bude nečakaný, rýchly. Príde od svojho nanebovstúpenia už len raz a uvidí ho každé oko.
(Sk 17:24-30 [SSV])
Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.
Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: »Veď aj jeho pokolenie sme.«
Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu.
Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie
Toto pokánie znamená odvrátiť sa od toho, že sme verili v skutočne prítomného Ježiša v kostole, eucharistii. Vyznať to Bohu (nie kňazovi) ako hriech a už viac neveriť tomu, nezúčastňovať sa katolíckych bohoslužieb.
Ja sám som donedávna veril v skutočne prítomného Ježiša v eucharistii. Toto bola moja posledná viera v niečo katolícke, čo som považoval za správne. Ťažko sa mi toho zriekalo. Nechcel som tomu veriť, že som bol aj týmto oklamaný. Že obrovské množstvo katolíkov sveta je týmto oklamané. To predsa nemôže byť pravda. Preto som eucharistiu aj najdlhšie skúmal a napriek množstvu dôkazov Biblie nechcel som stále tomu uveriť, že verím klamstvu.
- Ako vznikla skutočná prítomnosť Ježišova v eucharistii?
Roku 831 napísal benediktínsky mních Paschasius Radbert pojednánie „O Tele a Krvi Krista“.
Táto doktrína mnoho ľudí prekvapila a taktiež našla svojich oponentov. Toto nové učení v Rímskej cirkvi aj tak skvasilo a vyrástlo. Nakoniec bola teória „transsubstanciáce“ oficiálne prehlásená za dogmu viery, nevyhnutnú pre spásu. na Lateránskom koncile za pápeža Innocenta III roku 1215. A Tridentský koncil v r.1545-1563 prehlásil, že kto neverí, že v chlebe a víne je skutočne prítomný Kristus, nech je prekliaty. (Bennett)
Keďže ja tomu neverím, som teda prekliaty. Lenže ja som prijal spásu a prijatím spásy Ježiš sňal zo mňa všetky prekliatia a hriechy, takže som slobodný.
-
Hľa tajomstvo viery
(Zjv 17:4-6 [ROH-AV])
A žena bola odiata purpurom a šarlátom a bola pokrytá zlatom a ozdobená drahým kamením a perlami a vo svojej ruke mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva, a na svojom čele mala napísané meno: Tajomstvo, Veľký Babylon, Mater smilníc a ohavností zeme. A videl som ženu, že bola opilá krvi svätých a krvi svedkov Ježišových. A keď som ju videl, náramne som sa divil.
Kňaz po premenení vysloví slová: Hľa, tajomstvo viery. Pritom poukáže na hostiu s kalichom.
Od roku 1215, keď koncil schválil, že v oplátke a víne je skutočne prítomný Ježiš Kristus, od vtedy zahynulo pod rukou pápeža desaťtisíce kresťanov, ktorí nechceli uznať tento ľudský výmysel, toto „tajomstvo viery“ o skutočnej prítomnosti Ježiša Krista v oplátke a víne.
Vlastne katolíci podľahli zvodu ako Adam a Eva v Raji. Dali sa diablom zlákať na rovnaký zvod. Ako Adam a Eva chceli požitím telesného pokrmu získať Božské naplnenie, poznanie, tak aj katolíci prijatím oplátky si myslia, že prijímajú týmto telesným pokrmom Boha a čakajú od toho Božské vedenie, posilu…
- Čo robiť, keď som uveril v Ježišovu dokonanú obeť
(Zjv 18:4 [SSV])
A počul som iný hlas volať z neba: „Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán
Tým, čo uveria Božiemu slovu, čo uveria Ježišovi Kristovi Biblie sú adresované tieto slová Zjavenia. Máš vyjsť od nich, aby si nemal účasť na katolíckej modloslužbe, aby si nebol potrestaný ranami, ktoré patria tým, čo toto učenie z Ríma – babylonu – neviestky šíria.
V podstate prečítajte si celú 13, 17 a 18 kapitolu Zjavenia apoštola Jána. Kto pozná históriu katolíckej cirkvi, pochopí.
Kto už pozná históriu Cirkvi z katolíckej strany môže si prečítať históriu Cirkvi z pohľadu protestantov v knihe. Žena jazdiaca na šelme. Od Dave Hunta. Potom si utvorte názor.
(Hebr 4:7 [SSV])
„Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.“
Ak niekomu nestačil tento výklad, má možnosť doštudovať si viac o omši, eucharistii, obete na stránkach uvedených v sekcii LINKY