Prijal niekedy Rímskokatolík Boha, Ježiša a Ducha Svätého?
Základné vysvetlenie prijatia Boha v Rímskom katolicizme a v kresťanstve.
V tomto článku si stručne vysvetlíme ako a či vôbec prijímajú Boha Rímski katolíci. A porovnám to s prijatím Boha u kresťanov.
Základná pravda zjavená Bohom v Biblii, ktorú ústami aj Rímskokatolíci v učení majú, ústami vyznajú ale srdcom neveria:
Boh = Otec, Syn, Duch Svätý. Jeden Boh v troch osobách
Prijímanie Boha podľa náuky Rímskeho katolicizmu:
Krst – krstom sa dieťa znovuzrodí, prijme Ducha Svätého (Boha). Kňaz po poliatí vlasov dieťaťa číta formulku: „Otvor náruč svätá cirkev a objím dieťa, ktoré vo vode znovuzrodil svätý Duch Boží“
Čiže podľa Rímskej náuky dieťa je znovuzrodené, prijalo Ducha Svätého (prijalo Boha), stalo sa Božím dieťaťom.
Prijímanie – Dieťa prvý krát ako cca 9-10 ročné prvý krát prijme premenenú oplátku – prijme prvý krát samotného Ježiša (Boha) do svojho srdca. Premenená oplátka je celý Ježiš (Boh). V oplátke podľa Rímskej náuky j prítomný sám Ježiš so svojím telom, duchom, dušou a božstvom.
Katolíci každým prijímaním prijímajú Ježiša (Boha) do svojho srdca. Niekto prijíma Ježiša (Boha) každý deň. Zelží od katolíka. Niekto ho prijme raz do roka, niekto aj 365 krát do roka niekoľko desiatok rokov, tí najväčší prijímači ho prijmú minimálne 10 000 razí za život.
Birmovka – Birmovanec prijíma Ducha Svätého (Boha) Podľa Rímskej náuky prijíma sedem darov Ducha Svätého. Dar múdrosti, rozumu, rady, sily. poznania, nábožnosti, bázne voči Bohu.
…
Má Rímsky katolík v sebe Boha? Alebo je všetko úplne inak?
Otázky pre Rímskokatolíkov na zamyslenie sa nad Rímskokatolíckou náukou:
Ak má Rímsky katolík Boha od krstu, prečo ho stále prijíma?
Kto bol na prvom svätom prijímaní, prijíma Ježiša (Boha) do svojho srdca zakaždým keď ide na prijímanie. Dokedy je tento Ježiš (teda úplne celý Boh s telom, duchom, dušou a božstvom) v človekovi?
Kým ho žalúdočné kyseliny nestrávia. Cca 15 minút. Teda úplne celý Boh s telom, duchom, dušou a božstvom je zničený v žalúdočnej kyseline. Potom už v človekovi nie je.
Otázky: prečo katolíci tak mnoho prijímajú Ježiša (Boha) a prečo ho zasa tak chytro nemajú?
Prečo trávia (otroviť, zničiť, zahubiť, rozpustiť) v kyseline úplne celého Ježiša (Boha)? Alebo je všetko úplne inak?
Prečo Rímskokatolík, čo prijal Ježiša (Boha) po prijatí potom hľadí na bohostánok a adoruje (rozpráva sa, uctieva, hľadí ) na v skrinke skryté oplátky (mnoho bohov)? Alebo keď vystavia monštranciu, prečo hľadí na monštranciu a adoruje a rozpráva sa s vystavenou oplátkou, ak má Ježiša (Boha) v srdci)? Alebo je všetko úplne inak?
Birmovka
Otázka: Ak teda ak už majú Rímskokatolíci Ducha Svätého (Boha) od krstu, načo potom Birmovka? Alebo je všetko úplne inak?
Birmovka je sviatosť kresťanskej dospelosti. To znamená vo všeobecnosti, že katolíci od svojho miestneho biskupa prijímajú Ducha Svätého (Boha), prijímajú sedem darov Ducha Svätého. Dôsledkom prijatia siedmych darov Ducha Svätého od biskupa je to, že po prijatí týchto siedmich darov neuvidíte po birmovke cca 2/3 pobirmovaných v kostole.
Otázky: Má biskup, dáva, udeľuje Rímskokatolícky biskup Ducha Svätého? Sedem darov Ducha Svätého? Alebo je všetko úplne inak?
Turíce
Turíce sú pohanský sviatok boha Tura, sám Rím si tento sviatok tak nazval a oni pri tvorení náuky veľmi dobre vedia čo činia.
Každoročne katolíci hromadne na Turíce vzývajú Ducha Svätého (Boha) aby k nim prišiel z neba. A nielen vtedy, ale aj počas celého roka v modlitbách, v deviatnikoch, pobožnostiach, na „chválach“, vzývajú Ducha Svätého, aby prišiel z neba, naplnil ich, dal im dary…
Otázka: Tak prijali Rímskokatolíci Ducha Svätého pri krste? Prijali vôbec nejaké dary Ducha Svätého pri birmovke, keď všetci, hromadne, po celom svete, do nohy, vrátane svojich kňazov, vrátane biskupov, vrátane pápeža ho vzývajú, aby prišiel z neba?
Ak ho majú od krstu, ak majú od birmovky sedem darov Ducha Svätého, načo toto vzývanie robia? Alebo je všetko úplne inak?
Slová samotného pravého Pána Ježiša Krista znejú: Praví ctitelia sa Bohu budú klaňať v duchu a pravde.
Jn 4:23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.
Jn 4:24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“
V duchu – vo svojom vnútri, lebo majú Boha skutočne v sebe. A v pravde – čo je pravda? Ján 17:17 – Božie slovo je pravda. Praví ctitelia sa klaňajú podľa poznania zjaveného Boha z Písma pravému Bohu.
Rímskokatolícke skutkové dôkazy, že vôbec nemajú Rímski katolíci Boha v sebe:
Božie pravdy z Božieho slova, ktoré Rímski katolíci určite mnohokrát počuli: Boh je všadeprítomný. Duch Svätý je zoslaný na zem, aby tu bol naveky:
Jn 14:16 A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky –
Jn 14:17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.
Uvediem iba niekoľko dôkazov že Rímskokatolíci nemajú Boha, Ježiša, Ducha Svätého v sebe. Viac sa dočítate, dozviete v článkoch a kázniach na tomto webe, viac potom sami uvidíte v skutkoch Rímskych predstavených okolo seba, či až priveľmi okato to dnes vidno v skutkoch pápeža Františka, komu skutočne slúži a koho zastupuje.
Rímskokatolíci uschovávajú svojho boha v bohostánku. Tam sú schované zásoby boha, ktorý je definitívne určený na zničenie v kyseline. Pravý ctiteľ by celého Boha (telom duchom, dušou, božstvom prítomného v oplátke) nikdy nezničil v kyseline. Židia sa snažili Ježiša zabiť, zhodiť zo skaly, ukrižovať, ale nikdy jeho telo nedokázali spratať z povrchu zemského. To sa katolíkom ale darí každý deň stotisíce krát. Zjedia Ježiša, rozpustia v kyseline a nakoniec oplátka premenená kňazom na boha sa premení v človekovi na ….. a takto telom premenený bo boh vyjde zadnou časťou tela medzi najväčší odpad, stoku.
Keď ide Rímskokatolík okolo kostola, prežehná sa, lebo je v kostole v bohostánku schovaný Boh.
Ako malým deťom nám farár hovoril, aby sme hocikedy cez deň išli navštíviť do kostola Ježiša v bohostánku, aby mu nebolo smutno. Keby mal Rímsky katolík Ježiša v srdci, rozpráva sa s ním vo svojom vnútri, modlí sa k nemu vo svojom vnútri. V duchu a pravde. A neobmedzuje sa na konkrétnu budovu, malú skrinku.
Keby bol v tej skrinke skutočne prítomný živý, všemohúci, vševediaci, všadeprítomný Boh, oči Rímskokatolíka by sa NIKDY neupierali na žiadnu sochu, obraz Panenky, či „svätého“ v kostole, či aj doma, pri modlitbách, pri pobožnostiach. Lebo keď je totálne všetko od Boha, nik iný nemá byť vyvyšovaný na roveň Bohu v zmysle modlenia sa k nim, kľačania pred nimi. prosenia ich o píhovory, prostredníctvo…. Lebo Ježiš je jediný prostredník ustanovený Bohom a keby mal Rímsky katolík Ježiša v srdci, tak má priamy prístup k trónu milosti. (Hebr 4,14-16)
Svätosť
Ďalším dôkazom, že Rímski katolíci nemajú Boha v sebe je to, že majú svätých, ktorí sú svätorečení po určitých rokoch po ich smrti.
Božie slovo ale hovorí o iných svätých – apoštolské listy začínajú a končia pozdravom „všetkým svätým“. Teda všetkým veriacim, ktorí sú v zboroch, zhromaždení, v cirkvi. Prečo? Ako si nižšie prečítate o skutočnom kresťanstve, tak každý kto uverí, má v srdci Boha. A kto má Boha, je svätý. Je svätý pretože je v ňom Boh. A teda ten v ktorom je sám najvyšší Boh nebude vzývať nikoho iného iba Boha. Žiadneho „svätého“. Ani Izrael nevzýval Mojžiša, Abraháma a nemodlil sa ku nim, lebo vedeli že to Boh považuje za modlárstvo.
Rímskokatolíci nie sú svätí, a teda ani nie im určené Novozákonné listy. Preto aj si ich síce čítajú, ale im ani nerozumejú, ani sa neriadia nimi v zboroch, lebo nemajú zbory… Novozákonné listy sú určené svätým, v ktorých je živý Boh.
Stručne povedané: Rímskokatolíci vôbec neprijímajú ani Ducha Svätého, ani Pána Ježiša, ani Boha. Lebo človek, ktorý má v sebe toho najvyššieho, toho všemohúceho, toho, ktorý stvoril všetko viditeľné i neviditeľné, taký človek nikdy neskloní koleno pred niekým nižším ako je v ňom. Nikdy sa nebude modliť k stvorenstvu namiesto Stvoriteľa.
Tým že Rímskokatolíci sa klaňajú či už oplátke, či krížu, či socha Ježiša, či soche Panenky, či vzývajú svätých – dokazujú že nemajú v sebe Boha. Rím vynechal z desatora druhé prikázanie aby mohol Rím namiesto iba Boha uctievať aj smrteľníkov. (Ex 20, 4-6; Dt 5,8-10)
Ak by mali v sebe Boha, nepotrebovali by sochu Ježiša, neklaňali by sa soche Ježiša, neklaňali by sa oplátke Ježiša.. Nemodlili by sa k soche Ježiša… Ani Pán Ježiš by sa neklaňal a nemodlil ku svojej soche, oplátke o vyslyšania, o prosby…
Rímsky katolicizmus nemá s Bohom Otcom, s Pánom Ježišom Kristom a s Duchom Svätým nič spoločné, je to historicky vymyslené náboženstvo, kde výmysly jeho náuky začínajú od štvrtého storočia, od cisára Konštantína po dnešok. Kde kňazi a omše a spovede a očistec sa vymyslel až po roku 1000 po Kristovi. Tí starší určite poznáte ako sa pomenila Rímska náuka o Bohu po II Vatikánskom koncile… Rím si môže kedykoľvek a akokoľvek zmeniť a definovať svoju náuku. Lebo je to náboženstvo a všetky náboženstvá sú len ľudským výmyslom, ktorý nikdy neprivedie nikoho k živému a pravému Bohu a teda ani do neba.
Prijímanie Boha v kresťanstve:
Prijímanie Boha v kresťanstve je definované v Božom slove, ktoré je večné, nemenné a ktoré je jediná pravda tu na zemi.
Kedy kresťan prijme Boha – Otca Syna a Ducha Svätého do svojho srdca?
Keď zistí človek, že je veľký hriešnik a svojimi skutkami, (ani prijímaniami oplátok, ani omšami), ani inak si nedokáže zabezpečiť spasenie. Zároveň zistí, že nik, ani kňazi, ani tzv „svätí“ ani nik z ľudí mu nevybaví a nezabezpečí spasenie…. Keď zistí, že napriek tomu že sa aj mesačne spovedá, tak nikdy nedostáva pocit a ubezpečenie odpustenia hriechov. (Kňaz rozhrešuje – neodpúšťa. Rozhrešuje v mene Rímskej cirkvi, nie v mene Boha. Lebo odpúšťať hriechy môže len Boh. Teda Rímsky katolík po spovedi vôbec nemá odpustené žiadne hriechy. Spoveď je len psychologický ťah na ľudí, ktorí nepoznajú Božie slovo)
Keď človek precíti bezmocnosť v tom, že nemôže byť zachránený pre nebo, vtedy precíti, že je nad ním Boží hnev, že hriechy voči Bohu sú také veľké že ich nedokáže ani on ani nikto iný splatiť, odtrpieť, odčiniť, keď spoznáva, že ani kňaz, ani nikto iný ho nezachráni, vtedy spoznáva, že si zaslúži peklo…
To peklo ale hriešnik nechce, netúži po ňom. Lebo kdesi v hĺbke duše vie, že musí existovať nejaké riešenie, nejaká cesta do neba, a skutočné odpustenie hriechov…
Vtedy aj dni, noci skúmajúc, hľadajúc pravdu v Božom slove, lačnejúc po nebi a záchrane (spáse) spoznáva, na čo prišiel Pán Ježiš Kristus na tento svet. Pán Ježiš prišiel na svet preto, aby zachránil hriešnikov. Preciťuje túto pravdu a preciťuje svoju nedostatočnosť spasiť seba a preto prijíma Božiu (Ježišovu) ponuku záchrany. Uverí Ježišovej ponuke záchrany.
Hriešnik vtedy skutočne uverí, že Pán Ježiš Kristus skutočne zaplatil na kríži za jeho hriechy. Precíti a spozná že aj jeho hriechy sú už na kríži zaplatené, odčinené. Nastáva obrovský pokoj z odpustenia hriechov, aký nezažil nikdy po žiadnej spovedi. Lebo vtedy sám Boh odpúšťa hriechy hriešnika. Zažíva v duši Božie odpustenie, skutočné odpustenie. A zažíva v duši Boží pokoj. Skutočný pokoj, aký nikdy mu nikto doteraz nedal.
Vtedy Boh (Pán Ježiš, Duch Svätý) prichádza do jeho srdca a čo je podstatné, je v tomto človekovi navždy a naveky. Toto je priebeh skutočného znovuzrodenia, aké zažívajú od čias Pána Ježiša všetci tí, ktorí skutočne uverili, že Pán Ježiš na kríži zaplatil za ich hriechy.
Kresťan v momente uverenia dielu záchrany Pána Ježiša je znovuzrodený samotným Bohom. Je znovuzrodený tak ako Ježiš povedal Nikodémovi že musí byť znovuzrodený – z vody a z Ducha Svätého. (voda, živá voda je Božie slovo. Jedine Božie slovo má moc znovuzrodiť, nie sviatosti. Nie pokropenie vodou. Krst a ponorenie do vody je potom už len dôsledok uverenia. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Najprv viera, potom krst)
Odteraz má Kresťan navždy a naveky Ducha Svätého, teda aj celého Boha vo svojom srdci.
Aby sa človek znovuzrodil, musí byť rozumovo schopný pochopiť túto jednoduchú a základnú pravdu viery – že jedna z osôb Boha – Pán Ježiš Kristus prišiel v ľudskom tele na tento svet, aby skutočne na kríži zaplatil, odtrpel, odčinil všetky jeho hriechy. Zomrel, vstal z mŕtvych. Vstúpil na nebesia, zasadol po pravici Otca.
Keďže Pán Ježiš ukončil svojou obetou Starozákonné obete, keďže zasadol po pravici Otca, dielo spásy je dokonané a naveky platné. Kto sedí a tróni, ten už dopracoval.
Pri dokonaní obete za hriechy opona do svätyne svätých, kde mal prístup iba veľkňaz raz do roka sa roztrhla a skrze Krista, teraz môže do svätyne svätých – k samotnému Bohu pristupovať každý, kto uveril, že už Pán Ježiš zaplatil za jeho hriechy. To znamená, že Kristova obeť bola jedinou, dokonalou, dokončenou a dostatočnou obeťou pre zaplatenie jeho hriechov. A Ježiš Kristus bol posledný kňaz a Veľkňaz. Táto obeť je večná a teda Kristus po tejto obeti a nikoho po sebe neustanovil, aby bol kňazom a aby konal ďalšie a ďalšie obete. (Viď celý list Hebrejom.)
Skúmajte históriu a uvidíte, že tisíc rokov po Kristovi tu neboli kňazi a omše. Ako uzákonili na 4 Lateránskom koncile omše, očistec, spovede, začala inkvizícia, začal Rím zabíjať každého, kto neuveril tomuto ich výmyslu. Majetok Ríma, ktorý dnes vidíte je majetok zhabaný kresťanom, ktorých zabíjali a aj majetok, ktorým cez novú náuku omší, spovedí, očistca získavali peniaze, vplyv a moc. Stačí odstrániť z Rímskej náuky omše a očistec a Rím stratí všetky príjmy, moc a vplyv na nevedomých a neskúmajúcich ľudí.
Dôsledky prijatia Boha u Kresťana.
Keďže má kresťan Ducha Svätého, nemodlí sa k nemu, lebo Duch Svätý v ňom vzdáva úctu iba Bohu samotnému, jedinému.
V skutočnosti, podľa Božieho zjaveného slova je princíp modlitby kresťana takýto: Modlí sa v Duchu k Otcovi skrze Syna ako jediného prostredníka.
Prečo sa modlí k Otcovi skrze Pána Ježiša: (evanjelium podľa Jána, 14 a 16 kapitola)
Lebo Pán Ježiš je pravý Boh a pravý človek. A teda človek k Bohu môže pristupovať len cez Bohom určeného, jediného prostredníka.
Prečo je iba Pán Ježiš jediný prostredník medzi Bohom a človekom?
Prostredník znamená v pôvodnom slove „horizont“. Horizont je čiara medzi zemou a nebom. Jedine Bohočlovek môže byť prostredník. Lebo je pravý Boh a lebo prežil ľudský život so všetkými útrapami. A tak môže dokonale chápať človeka a dokonale je/pozná Boží charakter. Preto môže iba Pán Ježiš Kristus dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Otcovi.
V nikom inom niet spásy, ani vo vzývaní iného mena pod nebom niet spásy.
Kto chce prísť do neba inak ako iba cez Pána Ježiša Krista, napríklad cez kňazov, svätých, panenku, sviatosti, nikdy tam nepríde. Nech sa snaží aj akokoľvek preskutkárčiť, nikde nezíska spásu, pokoj zo spásy a istotu spasenia, teda istotu, že ide po smrti do neba.
Po znovuzrodení Duch Svätý privádza kresťana do miestneho zboru (cirkvi). Kde kresťan pochopí, že ak chce byť v cirkvi, ak chce Bohu slúžiť, tak jeho svätou povinnosťou je v každú nedeľu byť v zhromaždení rovnako zachránených znovuzrodených kresťanov. V zbore (cirkvi) sa prináša Bohu obeta chvály, láme sa tam chlieb a pije víno.
Skutočný kresťan sa dáva v príhodnom čase v miestnom zbore pokrstiť. („Kto uverí dá sa pokrstiť, bude spasený“)
Kresťan je vnímavý na správne vykladané Božie pravdy Božieho slova a je hladný po spoznávaní Boha, jeho charakteru, jeho vlastností, jeho pôsobenia… Skutočne hladný kresťan v krátkom čase (cca tri roky) spozná v cirkvi charakter Boha tak, že ani vlastnú ženu (pre ženy – vlastného muža) tak nepozná, ako mu Boh sám seba zjavil v Božom slove.
Skutočný kresťan vytrváva v zhromaždeniach každú nedeľu, neopúšťa svoje zhromaždenia.
Skutočný kresťan zaradený do zboru je v Kristovej cirkvi, je Kristovým telom, teda jeho údom.
Skutočný kresťan je v Kristovi a Kristus v ňom. Teda tu skutočný kresťan napĺňa Kristove slová: Kto je moje telo a pije moju krv má večný život.
Keďže je skutočný kresťan v Kristovi, je jeho telo (požíva všetko iba z Krista jeho tela, jeho diela spásy) pije jeho krv (má úžitok z Kristovej preliatej krvi, zo spasenia, z odpustenia hriechov)
Teda kto je Kristovým údom, skutočne je (požíva) Kristovo telo a pije (požíva) Kristovu krv. Presne tak isto ako náš úd, dajme tomu ruka, je a pije z nášho tela krv, je pripojená a prepojená s telom, hlavou.
Preto jedenie chleba a pitie vína v zhromaždení v zbore (cirkvi) je dôkazom toho, čo duchovne v skutočnosti za nás a v nás Kristus vykonal. Je to plnenie Pánovho príkazu, ktorý kázal konať na pamiatku Pánovej večere, kým nepríde v sláve.
Skutočný kresťan žijúci v cirkvi je Kráľovským kňazom (kňazom Krista kráľa). Prináša v cirkvi Bohu obete chvály. (žiadne omše, obetovania, premieňania, sprítomňovania) Nový zákon žiada konať v zhromaždení len obetu chvály.
Teda kde sa dvaja, alebo traja zídu v Kristovom mene, k oslave a chvále a sýteniu sa Božím slovom, tam kresťania vytvoria Boží chrám. Teda kresťania bez akejkoľvek „vysvätenej“ budovy prinášajú ako svätí Boží kráľovskí kňazi obete chvály všade tam, kde sa zhromaždia.
Záver:
Kresťan uverivší v evanjelium o svojej spáse je spasený. Raz spasený navždy spasený. (netreba si mýliť tzv „kresťanov“, ktorí sa zapália a potom všetko zanechajú a žijú si svoj život. Títo ľudia sú prvá, druhá a tretia pôda v podobenstve o rozsievačovi)
Kresťan znovuzrodením prijal Boha do svojho srdca raz a navždy, naveky.
To znamená že kresťan prijal aj Ducha Svätého teda Boha raz a navždy, naveky.
To znamená že prijal aj Pána Ježiša raz a navždy, naveky.
To znamená že znovuzrodením sa človek narodil pre nebo, stal sa skutočne Božím dieťaťom, synom a dcérou a Boh ako správny Otec svoje deti NIKDY nevydedí, nikdy nezahubí v pekle.
(a čo keď kresťan zhreší? Zarmúti Ducha Svätého. Duch Svätý v ňom tak pôsobí, že nedokáže v hriechu žiť a v krátkom čase ten hriech ľutuje, vyznáva a nečaká na mesačnú či vianočnú „spoveď“ Kresťan po vyznaní hriechu Bohu je znova čistý.)
Vykúpenie a spása je čisto dielo Pána Ježiša Krista a preto kresťan nikoho neprosí, nevzýva, iba Boha, lebo iba Boh je všemohúci, vševediaci, všadeprítomný.
To znamenám, že skutočný kresťan sa neklania sochám, obrazom, oplátke
To znamená, že kresťan sa nemodlí pod obrazom sochou, oplátkou. Lebo je v ňom živý a pravý Boh a teda nemôže sa živý Boh v kresťanovi skláňať a modliť k soche, k obrazu!
Lebo živý Boh je v skutočnom kresťanovi a preto skutočný kresťan sa modlí v duchu a pravde. Vo svojom duchu v ktorom prebýva Boh sa modlí cez slovo pravdy Božieho slova vyznávajúc, chváliac, prosiac živého Boha v ňom.
Slovo pravdy je Božie slovo, v ktorom je duch a život. Čo samotný kresťan pociťuje, keď číta Božie slovo, že toto slovo nie je iba ako povinné čítanie, ale toto slovo má silu, má moc, má Ducha, má večný život. Božie slovo je jediná vec na svete v ktorom je sila, moc, duch a život. Večný život.
Sila, moc, Duch a život nie je vo sviatostiach, ale v slove. Božom slove.
Lebo na Božie slovo povstal všetko neviditeľné, aj viditeľné – aj vesmír, aj zem, aj nebo, aj život na zemi…
Kto nie je znovuzrodený, môže si spomenúť, ako mnohokrát pri čítaní Božieho slova pociťoval v duši niečo zvláštne, nadprirodzené.
Čo to bolo?
Keďže je v Božom slove moc, Duch a život, tak sa pri čítaní Božieho slova snažil Duch Svätý prebudiť duchovne mŕtveho človeka z životu. Ako keď na čerstvo umrelom človeku používajú defibrilátor.
Duch Svätý je aj Božom slove. Duch Svätý sa snažil ukázať pri čítaní Božieho slova, moc Božieho slova. Duch Svätý sa snažil vzbudiť v človeku hlad po Božom slove. Duch Svätý sa snažil vzbudiť v človeku hlad po skutočnom poznaní Božieho slova. Lenže ako to býva nielen v náboženstve Rímskokatolíkov – ich predstavení sa snažia tento hlad a smäd po Božom slove zadupať slovami typu: ty musíš Písmo chápať podľa učenia Rímskeho katolicizmu. Čím udupú moc a silu Božieho slova. Sám som bol dva roky v seminári a môžem potvrdiť: budúci kňazi sa tam neučia Božie slovo! Vôbec! Ak aj používajú Božie slovo, tak len vytrhnuté citáty z Božieho slova zakomponované do Rímskej náuky.
Drahý priateľu, ak chceš spoznať moc a silu Božieho slova, Musíš ho čítať a brať také aké je. Iba vtedy má moc spasiť zachrániť, znovuzrodiť teba samotného. Navždy, naveky.
Na zemi si len krátky čas. Čas na zemi je kratučké skúškové obdobie, ktoré Boh dáva každému človekovi, aby ho hľadal, našiel a spoznal.
Kto hľadá – nájde
Kto klope, tomu Boh otvorí.
Kto chce Boha spoznať takého aký je – Boh mu pri čítaní otvorí chápanie Božieho slova.
Tento krátky čas na zemi je čas na to, či chceš nebo, večný život naveky, alebo trpieť v pekle naveky. Iná možnosť neexistuje.
Prijmeš Božiu ponuku?