Židovské sviatky

Táto stránka opisuje Židovské sviatky, ako ich slávili Židia v Starom zákone, a ako ich dnes slávia Židia. Popis sviatkov pripravili bratia z nášho zboru. Sviatky budú pribežne dopĺňané.

 

Letnice- inak nazývaný aj sviatok týždňov- židovsky Shavout

Pripravil brat Dávid

Židovské sviatky hrali veľmi zodpovednú úlohu v starom testamente v židovskom národe.
Boli prikázaní Bohom a mali im pripomínať, čo Boh urobil pre židovský národ.

Prvým veľkým sviatkom bol sviatok Pesach (židovská veľká noc), čo bolo pripomienkou na vyslobodenie Židov z egyptského otroctva. Od slávený Pesach mali počítať päťdesiat dní (latinsky pentecostes, čo znamená päťdesiaty deň) a priniesť ďalšiu pokrmovú obeť. ( 3 Moj. 23:15-21)

Ako mali prikázané Židia  sláviť Letnice? V piatej knihe Mojžišovej 16-9-11 sa píše:
Vtedy usporiadaj slávnosť týždňov na počesť Hospodina, svojho Boha. Čo bude môcť tvoja ruka dobrovoľne obetovať, daj podľa toho, ako ti žehná Hospodin, tvoj Boh…. Raduj sa pred Hospodinom.
na mieste, ktoré si vyvolil Hospodin….

Židovský národ zo všetkých kútov Izraela prišli do Jeruzalema priniesť prvotiny z úrody a ďakovať Bohu za prvotiny z  úrody,  ktorú im požehnal, z toho všetkého sa radovali. Žatva ešte len začínala.

Počas sviatkov týždov si pripomínali odovzdanie desatoro Božích príkazov Mojžišovi na vrchu Sínaj. A prečo práve na deň Letníc? Pretože od prekročenia Červeného mora, ktoré si pripomínajú slávením paschy, až po odovzdanie Božieho zákona na kamenných doskách uplynulo  50 dní.

Ako oslavujú Židia Letnice dnes?

V dnešných časoch sa počas  sviatkov týždňov praktizuje študovanie zákona, desatoro a knihu Rút celú noc. Prečo celú noc? Židia veria, že keď Boh dával desatoro ľudia boli ospalý. A týmto činnom chcú ukázať Bohu, že sú pripravený prijať jeho zákon.

Židia si počas sviatku shavout ozdobujú domy kvetmi, pretože veria, že keď prijali zákon tak vrch Sínaj rozkvitol. Pretože je tento sviatok pripomienka na prijatie zákona, pečú písmenkové keksy a staršie deti sa učia hebrejské písmená.

A čo sa udialo v novom testamente na sviatok Letníc?

V deň Letníc Boh zostal Ducha Svätého (Sk. 2, 1-3,) nasledovalo Petrove kázanie a obrátenie sa okolo tritisíc ľudí.

A aké sú podobnosti sviatka týždňov a zoslaním Ducha Svätého?

Desatoro prikázaní bolo napísaných na kamenných doskách. Keď na apoštolov zostúpil Duch Svätý, bol zákon napísaný na doskách srdca 2 kor. 3: 6-18, čím sa naplnili proroctvá v Jer. 31:31-33,  Ezech. 36:26 a  Jóel 3:1-2.

Proroctvá sa naplnili na deň Letníc, päťdesiat dní potom, ako bol Ježiš ukrižovaný. Jeho slová pri poslednej večeri s učeníkmi znejú: Podobne po večeri vzal aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte , kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku!  1Kor: 11:25.

Čo sú Turíce?

Slovo Letnice a Turíce si nesmieme pliecť. Slovo Turíce sa používa v Rímskokatolíckej cirkvi. Slovo Letnice u protestantov. Slovenské pomenovanie Turíce vzniklo od názvu pohanského boha plodnosti Tur. V katolíckej cirkvi sa spájajú kresťanské a pohanské zvyky pravdepodobne zo snahy zjednotiť kresťanské a pohanské zvyky.

Slovenské pohanské zvyky na  Turíce sú viditeľné ešte dnes a to stavanie májov v domoch kde majú dievča na vydaj a tiež jeden centrálny do stredu dediny. Prinášali sa  do domu zelené ratolesti a bahniatka, ktorým verili, že majú ochranné vlastnosti. Verili, že priťahovali dobré sily a chránili pred zlými silami. Starí Slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá.

 

JOM KIPUR: VEĽKÝ DEŇ ZMIERENIA

Pripravil brat Marcel

Veľký Deň zmierenia alebo aj Najvyšší zo shabatov. V Izraeli sa zastaví verejný aj súkromný život. Rádio ani televízia nevysielajú a doprava sa zastaví v celej krajine. Do ulíc môžu v nutných prípadoch len sanitky a bezpečnostné zložky. Židia verní zákonu trávia celý deň v synagóge a na modlitbách.

Jom Kipur je deň posvätený ku pokániu, modlitbám a čítaniu Písma. Počas tohto sviatku sa predpisuje pokorenie sa, zdržanie sa od akýchkoľvek prác okrem bohoslužby a úplný celodenný pôst – ako znak pokánia pred Najvyšším Sudcom. Židia veria, že počas Jom-Kipur budú ich hriechy určite odpustené. Nikto nepočíta s odpustením, ktoré by bolo darované vďaka jeho spravodlivosti alebo zásluhám. Každý očakáva prejav milosti Najvyššieho. Čítajú knihu proroka Jonáša, kde je zjavená hlavná myšlienka Dňa Vykúpenia: odpustenie tým, ktorí činili pokánie a vrátili sa na správnu cestu. Na príklade pohanského mesta Ninive, o ktorom sa píše v tejto knihe vidno, že Boh odpúšťa, keď vidí srdce činiace úprimné pokánie. Jonáš kázal obyvateľom Ninive, že kvôli ich neprávostiam bude mesto zničené. A všetci obyvatelia, od kráľa do posledného otroka prijali hlas proroka, činili pokánie a tým sa zachránili od Božieho hnevu.
(„Lebo nech by to bola ktorákoľvek duša, ktorá by sa neponižovala toho dňa, bude vyťatá zo svojho ľudu, a každú dušu, ktorá by toho dňa robila nejakú prácu, jakúkoľvek, zatratím tú dušu a vytnem zprostred jej ľudu. Nebudete robiť nijakej práce, čo bude večným ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách. Sobotou odpočinutia vám to bude, a budete ponižovať svoje duše deviateho dňa toho mesiaca večer, od večera do večera budete svätiť svoju sobotu.“ (3M 23:29-32).

 

Biblický kontext

V čase, keď v Jeruzaleme stál Chrám vo všetkej svojej veľkoleposti a kráse na hore dnes známej ako Chrámova hora, odohrával sa tam aj najsvätejší deň Židov – Jom Kipur.
Bol to jediný deň v roku, kedy mal najvyšší kňaz dovolené vstúpiť do Svätyne svätých v Chráme. Svätyňu od Svätyne svatých oddeľovala opona. Najvyšší kňaz tam vzýval meno Hospodinove a za Izraelský ľud tam vykonal obrady zmierenia. Znakom prijatia obete bolo, že sa veľkňaz objavil pred Chrámom živý. Ak obeť nebola prijatá, veľkňaz mohol zomrieť a vtedy by ho vyťahovali za lano, ktoré bolo priviazané k jeho nohe.

Slovo „kipur“ pochádza z dvoch hebrejských slov: „kofer“ – „peňažné vykúpenie, „kaporet“ – „pokrytie“ alebo „ukrytie“. Je to teda Deň pokrytia hriechov. Kipur sa tiež nazýva ako Šabat Šabaton – Sobota sobôt. (Najvyšší so shabatov).

 

Za svoje hriechy a hriechy kňazov prinášal veľkňaz ako obeť teľa a za hriechy národa jedného z kozlov. V tento deň si kňaz vyzliekol svoje denné rúcho, ktoré bolo viacfarebné a rituálne sa umyl. Potom si obliekol špeciálne rúcho, určené na Deň zmierenia, ktoré nostil len raz do roka. Bolo celé biele. Keď potom vykonal celý obrad, znovu sa rituálne umyl a obliekol si svoje všedné rúcho. Biely ľanový odev je znak čistoty a svätosti. Taký význam má tento odev všade v Písme. Po prvom rituálnom umytí bol nedotknuteľný, až pokým nepokropil oltár krvou. Zakaždým, keď veľkňaz vchádzal za oponu v Chráme, ktorá delila Svätyňu od Svätyne Svätých, kde stála Truhla Zmluvy (miesto Božej prítomnosti), nevedel, aký bude jeho osud. Pretože Boh nemusel prijať obeť kvôli nedostatočnej svätosti veľkňaza, alebo pre neposlušnosť národa. Preto sa v tento deň pri Chráme zhromažďoval obrovský zástup ľudí, ktorí očakávali, aký bude výsledok bohoslužby.

Stalo sa tradíciou, že na roh alebo na krk druhého capa priviazali červené súkno. Legenda hovorí, že každý rok sa tento cap, ktorý bol s červeným súknom poslaný na púsť, vrátil a súkno sa zázračne stalo bielym. Toto sa opakovalo z roka na rok ako symbol Božieho odpustenia Izraelu na daný rok. Legenda hovorí, že od roku kedy zomrel Kristus, Boh už neodpustil hriechy ľudu prostredníctvom týchto dvoch capov. Sukno už sa nikdy nestalo bielym. Ako hovorí epištola Židom: Kde sú hriechy odpustené, niet už viac obetí za hriechy.

V 3. knihe Mojžišovej v 16.kapitole sa o tomto obrade Jom Kipur píše detailne. Na Veľký deň zmierenia priviedli k veľkňazovi dvoch capov a losom rozhodli, ktorého zabijú a ktorý zostane živý. Cap, ktorý musel zomrieť, bol usmrtený na oltári, jeho krv priniesol veľkňaz do svätyne svatých a pokropil ňou vrchnák archy zmluvy. Potom veľkňaz vyšiel a na hlavu druhého capa položil ruku. Toto položenie ruky malo v Starej Zmluve význam identifikácie. Cap zastupoval Izrael a veľkňaz rukami na hlave zvieraťa, vyznával hriech ľudu. Potom vyhnali capa, nesúceho symbolicky hriechy ľudu, na púšť. Vyliatim krvi prvého capa je umožnené, aby druhý cap vzal preč hriechy ľudu. Toľko píše Mojžiš.

 

V dnešnej dobe Chrám v Jeruzaleme nie je, čím sa naplnilo proroctvo, ktoré povedal Ježiš, že Chrám bude zborený, ale Ježiš prorokoval aj o inom Chráme, keď povedal: „Zborte tento chrám a po troch dňoch ho znovu postavím.“ Ježiš hovoril o chráme svojho tela a o svojom zmŕtvychvstaní, a aj toto proroctvo sa naplnilo. Keď sám Ježiš nehovorí o obnovení Jeruzalemského chrámu, ktorý bol tak slávny a plný Božej prítomnosti, o čo viac je isté, že Boh nebýva a nebude bývať v chrámoch postavených ľudskou rukou: „Či neviete, že ste chrámom Božím!“, hovorí Pavel v liste Korinťanom. A v liste Efezanom dodáva: „… vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, kde je uholným kameňom sám Ježiš Kristus, v ktorom každé stavenie dovedna spojené, rastie v svätý chrám v Pánovi, v ktorom sa aj vy spolu budujete v príbytok Boží v Duchu.“

Pre nás kresťanov je Jom Kipur pripomienkou, že Ježiš sa pre nás stal Veľkňazom – nebeským Príhovorcom pred Otcom. Zjavil sa živý svojim učeníkom a tým im dal poznať, že Jeho obeť je prijatá Bohom. On je Veľkňaz na spôsob Melchisedecha, Kráľ pravdy, spravodlivosti, pokoja (Žalm 110:4, Židom 7:11-22). Náš Veľkňaz vošiel do Svätyne Svätých a navždy ju otvoril pre Božie deti. Každý deň tak môžeme sláviť deň vykúpenia.