Kto sme
Sme zbor zachránených hriešnikov jedine z Božej milosti, ktorí aj po obrátení nie sú dokonalí, ale blížia sa podobnosti Kristovej
Našou autoritou je Božie slovo.
Za kresťanské (Kristove) považujeme len to, čo je zapísané v Božom slove. Všetko, čo nepramení z Božieho slova ako ľudské tradície, či ustanovenia nepovažujeme za kresťanské (za Kristove, za Kristom ustanovené).
Náš zbor je zameraný na evanjelizáciu medzi Rímskokatolíkmi.
Čomu veríme
Náuka, v ktorú veríme je už do hĺbky podstaty rozobratá v mp3 kázniach.
Stručná charakteristika našej viery:
Božie slovo = Sväté Písmo = Biblia
Sväté Písmo je inšpirované Božie slovo. Obsahuje šesťdesiatšesť kníh. Každé slovo Písma je inšpirované Duchom Svätým (2Tim 3,16), a preto je v pôvodných rukopisoch bezchybné, neomylné.
Sväté Písmo je jediná neomylná, norma a večná pravda pre kresťanskú vieru a život kresťana, život cirkvi (zboru)(Mt 5,18; Mt 24,35; Jn 17,17; 1Kor 2,13; 2Tim 3,15-17; Hebr 4,12; 2PT 1,20-21)
Stvorenie sveta a človeka je tak ako opisuje Genezis (Gn 1,31)
Boh
Je len jeden živý a pravý Boh. Jedine Boh je všemohúci, vševediaci a všadeprítomný (Dt 6,4; Iz 45, 5-7; 1Kor 2,7-16; 1Jn 2,20)
Boh je jednej podstaty, ale existuje večne v troch osobách ako Otec, Syn a Duch Svätý (Mt 28,19; 2Kor 13,13)
Boh Otec
Boh Otec je prvá osoba Trojice. Boh Otec je aj vzhľadom na spaseného človeka jeho Otcom. Všetko riadi a všetko uskutočňuje podľa svojej vôle a milosti. (Ž 145,8; Ef 4,6; 1Kor 8,6)
Boh je nad všetkým stvorenstvom zvrchovaný vo svojej vôli.
Vyslobodzuje od hriechu každého, kto k nemu prichádza skrze vieru v Ježiša Krista, prijíma za vlastných synov všetkých, ktorí k nemu prídu a na základe toho sa stáva ich Otcom. (Jn 1,12; Rim 8,15; Gal 4,5; Hebr 12,5-9)
Boh Syn
Ježiš Kristus je druhá osoba Trojice. Má všetky Božie atribúty, je rovný Otcovi, s Otcom je jednej podstaty. (Jn 10,30; Jn 14,9)
Nebo a zem (všetko čo existuje) stvoril Boh Otec skrze Ježiša Krista (Jn 1,3; Kol 1,15-17; Hebr 1,2)
Ježiš Kristus sa na tento svet vtelil – pravý Boh stal sa zároveň aj pravým človekom. Pri svojom vtelení sa vzdal Božích výsad, ale nestratil nič zo svojej podstaty. (Flp 2,5; Kol 2,9) Ježiš Kristus je vtelený Boh (Jn 1,1; Jn 1,14) narodil sa z Márie, panny (nie Panny Márie, to je iné osoba) (Iz 7,14; Mt 1,23-25; Lk 1,26-35;
Viera v jedinú, dokonalú, dokončenú, dostatočnú obeta kríža zbavuje hriešnika trestov za hriechy, vín za hriechy a odčiňuje jeho hriechy. Oslobodzuje ho od moci hriechu a vďaka tejto obeti je veriaci hriešnik prehlásený za spravodlivého, získava večný život a stáva sa súčasťou Božej rodiny. (Rim 3,25; Rim 5,8-9; 2Kor 5,14-15; 1Pt 2,24; 1Pt 3,18)
Ježišovo vzkriesenie tak zaručuje pre veriacich budúce vzkriesenie a večný život pre všetkých veriacich (Jn 5,26-29; Jn 14,19; Rim 4,25; Rim 6,5-10; 1Kor 15,20-23)
Pán Ježiš Kristus naše ospravedlnenie zaistil skrze skutočné fyzické zmŕtvychvstanie, vystúpil do neba a sedí po pravici Otca. Ježiš Kristus je jediný kňaz a Veľkňaz. Ježiš Kristus ako pravý Boh a pravý človek je jediný prostredníkom medzi Bohom a človekom (Mt 28,6; Lk 24,38-39; Sk 2,30-31; Hebr 7,25; Hebr 8,6; Hebr 9,15; Hebr 9,24; 1Tim 2,5; 1Jn 2,1)
Pán Ježiš Kristus sa vráti druhý krát na zem, počas vytrhnutia zoberie živých i mŕtvych veriacich k sebe a vráti sa s nimi v sláve, aby ustanovil pozemské Tisícročné kráľovstvo. (Sk 1,9-11; 1Sol 4,13-18; Zjv 20 kap.)
Ježiš Kristus je hlavou cirkvi, svojho tela ( (Ef 1,22-23; Ef 5,23; Kol 1,18)
Boh bude skrze Ježiša Krista súdiť celé ľudstvo. Pán Ježiš Kristus je konečným sudcom nad tými, ktorí do neho nevložili dôveru ako vo svojho Pána a Spasiteľa (Mt 25,14-46; Sk 17,30-31)
Boh Duch Svätý
Duch Svätý je osoba, nie energia. Duch Svätý má všetky Božie atribúty vlastnosti ako intelekt (1Kor 2,10-13) emócie (Ef 4,30) vôľu (1Kor 12,11) večnosť (Hebr 9,14) všadeprítomnosť (Ž 139,7-10) vševedúcnosť (Iz 40,13-14) pravdivosť (Jn 16,13)
Duch Svätý prináša svetu dôkaz o hriechu, spravodlivosti a súde (Jn 16,7-9)
Duch Svätý premieňa veriacich do Kristovej podoby (Sk 1,5; Rim 8,26-29; 2Kor 3,18; Ef2,22)
Duch Svätý prebýva vo veriaco, napomína ho, posväcuje, zmocňuje k službe, zapečaťuje ho na deň vykúpenia (Rim 8,9-16; 2Kor 3,6; Ef 1,13)
Duch Svätý je Božím učiteľom, voviedol apoštolov a prorokov do celej pravdy keď písali Písma ( 2Pt 1,19,21)
Duch Svätý od okamihu uverenia prebýva v každom veriacom (v okamihu uverenia je pokrstený Duchom Svätým) Každý veriaci sa má nechať ním naplňovať, ovládať ( Jn 16,13-14; Sk 1,8; 1Kor 12,4-13; 2Kor 3,18)
Hovorenie v jazykoch, konanie znamení a zázrakov slúžilo k označeniu a potvrdeniu apoštolov v dobách prvotnej cirkvi, a na potvrdenie Božieho slova, ktoré hlásali. Od smrti apoštolov, od spísania Písma sa Kristova cirkev riadi Božím slovom ( 1Kor 12,4-11; 1Kor 13,8-10; 2Kor 12,12; Ef 4,7-12; Hebr 2,1-4)
Človek
Boh stvoril človeka priamo a hneď na obraz Boží. (Gn 1,26-27)
Boh stvoril človeka ako bezhriešneho, ako inteligentnú bytosť, ktorá mala slobodu rozhodovania a morálnej zodpovednosti voči nemu ( Gn2,7; Gn 2,15-25; Jak 3,9)
Boh stvoril človeka, aby ho oslavoval, mal s ním spoločenstvo a naplnil Boží zámer pre ktorý bol stvorený. (Iz 43,7; Kol 1,16; Zjv 4,11)
Adam sa prehrešil neposlušnosťou voči zjavenej Božej vôli, dôsledkom toho stratil nevinnosť a svojím hriechom priniesol do sveta smrť. Človek nemá v sebe žiadnu moc spasiť sa, očistiť sa od hriechu. Preto Boh poslal svojho Syn na svet, aby nik nezahynul, kto verí v neho. Adam reprezentoval celé ľudstvo, preto jeho hriech a skazenú podstatu zdedili všetci ľudia. Všetci ľudia sú tak hriešnikmi bez výnimky. Hriech je smrteľný, ľudia sú mŕtvi telesne aj duchovne (Gn 2,16-17; Gn 3,1-19; Ž 14,1-3; Jr 17,9; Jn 3,36; Rim 3,9-23; Rim 5,10-12; Rim 6,23; 1Kor 2,14; Ef 2,1-3; 1Tim 2,13-14; 1Jn 1,8)
Spasenie
Človek môže byť spasený jedine Božou milosťou, skrze výkupné dielo Ježiša Krista a jeho preliatu krv.
Človek sa nemôže spasiť vlastnými zásluhami (skutkami, obeťami, premodlením sa…) Človek vôbec nemôže spasiť iných. (Jn 1,12; Ef 1,4-7; Ef 2,8-10; 1Pt 1,18-19)
Vyvolenie
Boh si ešte pres založením sveta vybral v Kristovi tých, ktorých svojou milosťou znovuzrodí, spasí a posvätí (Rim 8,28-30; Ef 1,4-11; 2Sol 2,13; 2Tim 2,10; 1Pt 1,1-2)
Vyvolenie ale nezbavuje človeka zodpovednosti činiť pokánie a vyznať Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. (Ez 18,23; Ez 18,32; Ez 33,11; Jn 3,18-19; Jn 3,36; Jn 5,40; 2Sol 2,10-12; Zjv 22,17)
Zvrchovaná &Božia milosť zahrňuje v sebe aj prostriedky ku prijatiu daru spasenia, preto vyvolenie nutne vyústi v to, o čom Boh rozhodol. Všetci tí, ktorých Otec k sebe povolá, nakoniec k nemu prídu vo viere a Otec ich prijme za svojich synov ( Jn 6,37-44; Sk 13,48; Jk 4,8)
Nezaslúženú milosť, ktorú Boh daruváva skazeným hriešnikom nezávisí na ich iniciatíve, ani na ich vôli, ale zakladá sa jedine na Božej zvrchovanej milosti a milosrdenstve (Mt 11,25-28; Rim 9,11-16; Ef 1,4-7; 2 Tim 1,9; Tít 3,4-7; 1Pt 1,2)
Znovuzrodenie
Znovuzrodenie je nadprirodzeným dielom Ducha Svätého (nie pokoropením bábätka kňazom). Duch Svätý udeľuje veriacemu Božiu prirodzenosť a večný život. (Jn 3,3-8; TíT 3,5)
Znovuzrodenie sa uskutočňuje z moci Ducha Svätého (nie človeka) prostredníctvom Božieho slova. Duch Svätý zmocní hriešnika činiaceho pokánie (obrátenie, zmenu smeru života o 180°) k tomu, aby vierou odpovedal na ponuku spasenia. O pravom obrátení svedčí ovocie pokánia ako napríklad spravodlivé chovanie a zmýšľanie, alebo skutky z viery (Jn 5,24; 1Kor 6,19-20; Ef 5,17-21; Flp 2,12b; Kol 3,12-17; 2Pt 1,4-11)
Skrze poslušnosť Božej vôli zjavenej v Božom slove sa veriaci viac a viac pripodobňuje Pánu Ježišovi Kristovi. Táto premena bude dokončená úplne a k dokonalosti pri Kristovom druhom príchode. (Rim 8,16-17; 2Kor 3,18; 2Pt 1,4; 1Jn 3,2-3)
Ospravedlnenie
Ospravedlnenie je prehlásenie niekoho za spravodlivého
Boh ospravedlňuje, čiže prehlasuje za spravodlivých tých, ktorí skrze vieru v Ježiša Krista a jeho dielo ľutujú a vyznávajú svoje hriechy Bohu (Iz 55,6-7; Lk 13,3; Sk 2,38; Sk 3,19; Sk 11,18; Rim 2,4; Rim 8,30-33; 2Kor 7,10)
Božiu spravodlivosť si ale človek nemôže zaslúžiť svojimi skutkami. Preto vierou vzhliadame, že naše hriechy boli uvalené na Krista a tak nám bola pripočítaná Božia spravodlivosť. (Rim 3,20; Rim 3,26; Rim 4,6; 1Kor 1,2; 1Kor 1,30; 1Kor 6,11; 2Kor 5,21; Kol 2,14; 1Pt 2,24)
Posvätenie
Ospravedlnenie posväcuje (oddeľuje) každého veriaceho pre Boha, pred ktorým je takto veriaci človek prehlásený a považovaný za svätého. Toto je okamžité posvätenie. Toto posvätenie nesmie byť zamieňané s postupným (celoživotným) posväcovaním. (Sk 20,32; 1Kor 1,2; 1Kor 1,30; 1Kor 6,11; 2Sol 2,13; Hebr 2,11; Hebr 3,1; Hebr 10,10-14; Hebr 13,12; 1Pt 1,2)
Postupným posväcovaním sa vďaka Duchu Svätému veriaci stále viac a viac pripodobňuje Kristovi a to poslušnosťou Božiemu slovu a zmocneniu Ducha Svätého. Tak je veriaci schopný rásť v podriadenosti Božej vôli zjavenej v Božom slove a stále viac a viac sa podobá Ježišovi Kristovi. (Jn 17,17-19; Rim 6, 1-22; 2Kor 3,18; 1Sol 4,3-4; 1Sol 5,23)
Každý spasený človek zápasí s telesnosťou a po celý čas na zemi tento jeho zápas úplne neskončí. Aj spasený človek nešťastne zhreší. Vďaka chodeniu Duchom nad telesnosťou víťazíme (Gal 5,16-25; Flp 3,12; Kol 3,9-10; 1Pt 1,14-16; 1Jn 3,5-9)
Istota spasenia
Všetci skutoční veriaci sú raz a navždy spasení a vykúpení (4 pôda: Mt 13,1-23; či Marek 4,3-20; či Lk 8,5-15)
Spasení a vykúpení sú strážení Božou mocou a preto majú istotu v Kristovi (Jn 5,24 Jn 6,37-40; Jn 10,27-30; Rim 5,9-10; Rim 8,1; Rim 8,31-39; 1Kor 1,4-9; Ef 4,30; Hebr 7,25; Hebr 13,5; 1Pt 1,4-5; Jud 24)
Ale istota spasenia sa nezneužíva k ospravedlňovaniu hriešneho chovania (Rim 6,15-22; Rim 13,13-14; Gal 5,13-17; Gal 5,25-26; Tít 2,11-14)
Oddelenie
Celé Písmo Starého a Nového zákona nás vyzýva k oddeleniu sa od hriechu. Písmo jasne hovorí, že v posledných dňoch sa rozmnoží odpadlíctvo a svetskosť. Všetci veriaci majú vo svete ukazovať nie seba, ale Krista. Bohu sa máme odovzdať úplne. Máme sa oddeliť od duchovného odpadlíctva a od svetských hriešnych praktík (Rim 12,1-2; 1Kor 5,9-13; 2Kor 6,14-2Kor 7,1; 2Tim 3,1-5; 1Jn 2,15-17; 2Jn 9-11; Zjv 18,4)
Veriaci v Krista sú oddelení pre Krista. Kresťanský život je životom poslušnej spravodlivosti. Kresťan sa neustále usiluje o svätosť (Mt 5,2-12; Rim 12,1-2; 2Kor 7,1; 2Sol 1,11-12; Tít 2,11-14; Hebr 12,1-2; Hebr 12,14; 1Jn 3,1-10)
Cirkev
Všetci, ktorí uverili v dielo Ježiša Krista sú tak začlenení do spoločného duchovného tela – Kristovej cirkvi, Kristovej nevesty, ktorej hlavou je sám Kristus (1Kor 12,12-13; 2Kor11,2; Ef 1,22; Ef 4,15; Ef 5,22-23; Kol1,18; Zjv 19,7-8)
Budovanie cirkvi sa začalo Letnicami a ukončí sa druhým príchodom Pána Ježiša Krista, ktorý si pri vytrhnutí príde po svojich vyvolených (Sk 2,1-21; Sk 2,38-47; 1Kor 15,51-52; 1Sol 4,13-18)
Cirkev je Kristove telo vytvorené samotným Ježišom Kristom a tvoreným všetkými znovuzrodenými kresťanmi. (Ef 2,11; Ef 3,1-6; Ef 5,32; 1Kor 10,32)
Nový Zákon jasne definuje proces a spôsob fungovania miestnych cirkví (zborov) a že veriaci ako členovia jedného duchovného tela sa majú združovať do miestnych zborov (Sk 14,23; Sk 14,27; Sk 20,17; Sk 20,28; 1Kor 11,18-19; Gal 1,2; Flp 1,1; 1Sol 1,1; 2Sol 1,1; Hebr 10,25)
Najvyššou cirkevnou autoritou je sám Ježiš Kristus. Od zjavil v Písme všetky ustanovenia týkajúce sa vedenia cirkvi (zboru), darov, poriadku, káznenia, uctievania. Na čele zboru sú muži, starší, (biskupovia, pastieri, učitelia) ustanovení podľa biblických princípov a slúžia pod Kristovou autoritou. Potom diakoni. Starší a diakoni musia spĺňať Biblické podmienky pre vykonávanie tejto služby (Sk 20,28; Ef 1,22; Ef 4,11; Kol 1,18; 1Tim 3,1-13; Tít 1,5-9; 1Pt 5,1-5)
Starší a diakoni vykonávajú svoj úrad ako služobníci Krista (v zboroch nie je demokratický systém) a disponujú Kristovou právomocou riadenia cirkvi (zboru) Zhromaždenie sa musí podriadiť ich vedeniu (1Tim 5,17-22; Hebr 13,7; Hebr 13,17)
Veriaci v zbore sú tiež navzájom voči sebe zodpovední. Či už sa jedná o naprávanie hrešiacich členov podľa biblických princípov (Mt 18,15-22; Mt 28,19-20; Sk 5,1-11; 1Kor 5,1-13; 2Sol 3,6-15; 1Tim 1,19-20; 2Tim 2,2; Tít 1,10-16)
Miestny zbor je autonómnou jednotkou, nepodlieha vonkajšej autorite a kontrole. Má svoju samosprávu zbory môžu spolupracovať na šírení viery s posúdením do akej miera a akým spôsobom (Sk 15,19-31; Sk 20,28, 1Kor 5,4-7; Tít 1,5; 1Pt 5,1-4)
Cirkev (zbor) existuje k Božej sláve, k uctievaniu Boha (Ef 3,21). Cirkev rastie: vo viere (Ef 4,13-16) vyučovaní slovom (2Tim 2,2; 2Tim 2,15; 2Tim 3,16-17) spoločenstvom (Sk 2,47; 1Jn 1,3) dodržiavaním nariadení (Lk 22,19; Sk 2,38-42) a šírením evanjelia (Mt 28,19-20; Sk1,8)
Všetci veriaci boli povolaní k životu v službe jedni druhým (1Kor 15,58; Gal 5,13-14; Ef 4,12; Zjv 22,12)
Cirkev (zbor) Boh používa na to, aby uskutočňoval svoje zámery skrze ňu v okolí, vo svete. Preto Boh dáva cirkvi duchovné dary. (Ef 4,7-12) Každý člen je obdarovaný jedinečnými duchovnými darmi. Teda nemôže byť každý kazateľ, nemôže byť každý rukou Kristovho tela, ale je jedinečným údom (Rim 12,5-8; 1Kor 12, 4-31; 1Pt 4,10-11)
Prvotná cirkev bola vybavená rôznymi charizmami a darom uzdravovania, ktoré pôsobili v čase apoštolov a to za účelom potvrdenia ich posolstva (Hebr 2,3-4; 2Kor 12,12)
Potom sú dary služby, ktoré veriaci dostali k vzájomnému budovaniu sa.
Uzavretím Novozákonného kánonu Písma je Božie slovo je jediným meradlom niečijej zvesti. A preto už nie sú potrebné zázračné dary, ktoré by potvrdzovali dôveryhodnosť človeka a jeho učenia. (1Kor 13,8-12) Satan môže zneužívať zázračné dary, aby zviedol dokonca aj veriacich (Mt 24,24) Jediné dary, ktoré dnes máme sú dary určené na zbudovanie veriacich (Rim 12,6-8)
Dnes nemáme dary uzdravovania, ale uzdravovanie sa dejú a dejú sa podľa Božej vôle (Lk 18,1-8; Jn 5,7-9; 2Kor 12,6-10; Jak 5,13-16; 1Jn 5,14-15)
Boh prikázal cirkvi dve, ustanovenia aby ich cirkev konala, kým Kristus nepríde vo svojej sláve: krst a Večeru Pánovu.
Krst sa uskutočňuje ponorením. Krst je znakom spoločenstva a stotožnenia sa s viditeľným telom Kristovým. Kresťan vyznáva krstom svedectvo, že verí v dielo Ježiša Krista, v jeho smrť a vzkriesenie. Vyznáva, že zomrel hriechu a skrze Kristove vzkriesenie aj on bol vzkriesený k novému životu. (Mk 16,16; Rim 6,1-11; Sk 2,38-42; Sk 8,36-39)
Večera Pánova. Každou Večerou Pánovou zvestujeme jeho smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde vo svojej sláve. Každej Večeri Pánovej predchádza vážne spytovanie si svedomia (Mt 26,26-29; Mk 14,22-26; Lk 22,17-20; 1Kor 11,23-32)
Chlieb a víno symbolicky predstavujú telo a krv Kristovu. Telesným požívaním chleba a vína deklarujeme to, čo Kristus v nás duchovne vykonal – že sme v Kristovi a Kristus v nás. Že žijeme z jeho tela a z jeho krvi. Že máme z neho a jeho slova život. Máme skutočné spoločenstvo s Kristom. (Jn 6,31-58; 1Kor 10,16)
Posledné veci – Eschatológia
Človek je na Boží obraz. Skladá sa z ducha, duše a tela (1Sol 5,23)
Spasený človek má znovuzrodeného ducha, nespasený mŕtveho, neoživeného ducha
Telesné podstaty ľudí budú všetky vzkriesené. Spasení k večnému životu (Jn 6,39; Rim 8,10-23; 2Kor 4,14) nespasení k večnému súdu a trestu (Dan 12,2; Jn 5,29; Zjv 20,13-15)
Po smrti spaseného človeka sa oddelí duchovná podstata (duch a duša) od telesnej podstaty. Duchovné podstaty vykúpených prechádzajú hneď po smrti do Kristovej prítomnosti (Lk 23,43; 2Kor 5,8; Flp 1,23)
V čase druhého Kristovho príchodu, na zvuk poslednej trúby bude vytrhnutie a prvé vzkriesenie (spasených zomrelých). Spasení mŕtvi vstanú, dostanú oslávené telo a živí spasení v tom momente tiež dostanú oslávené telo. Takto budeme vytrhnutí v ústrety Pánovi (1Kor 15,35-44; 1Kor 15, 50-54; 1Sol 4,13-17; Flp 3,21; Zjv 20,4-6)
Duše nespasených zomrelých trpia hneď po smrti. Pri druhom vzkriesení, kedy budú vzkriesené telá nespasených (až po Tisícročnom kráľovstve) sa ich duša spojí s telom a potom budú súdení pred Veľkým bielym trónom a uvrhnutí do večného pekla (Dan 12,2; Mt 25,41-46; Lk 16,19-26; Jn 5,28-29; 2Sol 1,7-9; Zjv 20,11-15)
Vytrhnutie
Vytrhnutie nastane pred trúbením poslednej poľnice, kedy budú mŕtvi spasení vzkriesení (prvé vzkriesenie) a dostanú oslávené telo a zároveň s nimi dostanú živí spasení oslávené telo. Vytrhnutie nastane v dobe súženia pred Kristovým druhým príchodom, kedy ho uvidí každé oko.
Čiže spasení budú účastní sedemročných súžení a mnohí v nich zahynú. Vytrhnutie nastane v čase druhého Kristovho príchodu, kedy Kristus príde „ako zlodej v noci“. Po vytrhnutí nastane (H)Armagedon a nastanú Božie súdy nad zemou a nespasenými, aké tu ešte nikdy neboli.
Spasení s premenenými telami v čase súdov, aké tu ešte neboli, budú na Baránkovej svadobnej hostine. (Jer 30,7; Dan 12,2-3; Mt 24,30; Sk 1,11; Jn 19,37; 1Kor 15,50-54; 1Sol 1,7-9; Zjv 1,7; Zjv 6,9; Zjv 19,7-9; Zjv 20,4-6)
Tisícročné kráľovstvo
Po skončení sedemročnej doby súženia príde Tisícročné kráľovstvo, kde bude na zemi kraľovať Kristus na Dávidovom tróne. Svätí budú v ňom panovať spolu s Kristom. Tak sa splnia ostatné Božie proroctvá na Izraeli. Tisícročné kráľovstvo bude doba pokoja, mieru, spravodlivosti. (Iz 11 kapitola celá; Iz 65,17-25; Jer 31,31-34; Ez 36,22-38; Ez 37,21-28; Dan 7,17-27; Zach 8,1-17; Mt 25,31; Lk 1,32-33; Sk 1,10-11; Sk 2,29-30; Rim 11,1-29; Zjv 19,11-16, Zjv 20,1-7)
Po skončení Tisícročného kráľovstva bude Satan prepustený na slobodu (Zjv 20,7), zvedie národy zeme, aby bojovali proti svätým a milovanému mestu. Satana a jeho odbojníkov pohltí oheň a síra a bude uvrhnutý do ohnivého jazera na veky vekov. Všetci nespasení budú uvrhnutí do ohnivého jazera na veky vekov (Mt 25,41; 2Sol 1,9; Zjv 20,7-15)
Večnosť
Po skončení Tisícročného kráľovstva bude večná sláva pre spasených. Namiesto tejto zeme Boh stvorí Nové nebo a Novú zem, kde bude prebývať spravodlivosť. Z neba zostúpi nebeské mesto a Trojjediný Boh bude panovať nado všetkým naveky. (Jn 17,3; 1Kor 15,23-28; Ef 5,5; Zjv 21 a 22 kapitola celá)
Anjeli
Okrem Boha nie je nik predmetom vzývania, či uctievania, ani anjeli.
Anjeli boli stvorení na to, aby oslavovali Boha a slúžili spaseným ľuďom. (Lk 2,9-14; Hebr 1,6-14, Hebr 2,6-7; Zjv 5,11-14)
Satan bol anjelom, ale vzoprel sa Stvoriteľovi. Satan je padlý anjel. S ním sa vzoprela 1/3 anjelov. Pokúšaním Evy priviedol hriech do sveta. (Gn 3,1-15; Iz 14,12-17; Ez 28,11-19; Mt 25,41; Zjv 12,1-14)
Satan a jeho anjeli (démoni) sú nepriateľom Boha a človeka. Satan je kniežaťom tohto sveta, ktorého Ježiš Kristus porazil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním a bude naveky aj so svojimi anjelmi potrestaný vo večnom ohnivom jazere (Iz 14,12-17; Ez 28,11-19; Mt 4,1-11; Mt 25,41; Rim 16,20; Zjv 12,9-10; Zjv 20,10)
Celé toto hore uvedené učenie je rozobraté v mp3 kázniach.