Je celibát učenie Božie, alebo démonov?
Celibát ako náuka vznikol až v roku 1079. V RKC zaväzuje zasvätené osoby druhý Lateránsky koncil z roku 1139.
Aj potom ešte mnoho kňazov, biskupov, pápežov malo manželky. Vznikol hlavne preto, aby ženy kňazov, biskupov, pápežov nemohli dediť majetky. Odvtedy kňazi s veľkou nádejou očakávajú zrušenie celibátu, ale márne. Dnešná doba, dnešní pápeži nedávajú tomu ani náznak, ba skôr naopak s veľkým dôrazom stále zdôrazňujú a vyvyšujú celibát.
Život niekde v samote, bez ženy, niekde mimo sveta bol lákadlom už v dávnejšej dobe, dokonca aj pred Kristom (napríklad komunita Esénov).
Kresťania až v treťom storočí po Kristovi začali žiť oddelene na opustených ostrovoch, púšťach, aby tam trávili čas na modlitbách. V kláštoroch sa nasledoval duchovný vodca, väčšinou zakladateľ, ktorý vymyslel pravidlá (regulu) pre daný kláštor. Tie pravidlá potom nasledovali po stáročia ďalší, čo vstúpili do kláštorov.
Väčšina kláštorov vznikla až po schizme (1054), keď sa cirkev rozdelila na východ a západ. Mnoho kláštorov vzniká ako reakcia na bohatstvo a rozpustený život kňazov, biskupov, pápežov.
Boh na počiatku stvoril človeka ako muža a ženu.
Ktoré je prvé prikázanie Božie? Prvá veta, ktorú Boh povedal Adamovi a Eve bola zároveň aj prikázanie (je tam výkričník):
Gn 1:28 Ploďte a množte sa a naplňte zem!
Aj Kristus potvrdzuje prvé prikázanie slovami:
Mt 19:4-5„Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele«?
Boží zámer od počiatku bol, aby ľudia žili ako muž a žena a plodili deti.
Celibát dnes
Do kláštora, alebo za kňaza sa berú len mladí ľudia. (občas sa spraví výnimka a prijmú aj človeka stredného veku).
Do seminárov nastupujú väčšinou mladí chalani, ktorí skončili školu. O živote nemajú ani potuchy. Nastupujú s ideálom, že Boh ma volá, Boh aj spraví všetko preto, aby som v čistote vytrval. Menšinou študentov v seminároch sú už o niečo starší chalani, ktorí už pracovali vlastnými rukami, zakúsili čo je život, boli párkrát prefackaní životom a potom sa rozhodli pre zasvätený život. Kňazi skladajú sľuby čistoty a poslušnosti biskupovi, katolíckej cirkvi. Rehoľníci skladajú sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti pravidlám rehole a katolíckej cirkvi.
Jedna vec je istá: Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Teda muž prirodzene túži po žene, žena po mužovi. Muž má svoju sexuálnu prirodzenosť, žena svoju. Muž má túžbu po žene, danosti na plodenie detí, ochranu ženy, detí, rodiny, zabezpečenie bývania, stravy… Žena má prirodzenú túžbu po mužovi, po deťoch, vychovávať deti, byť milovaná, ochraňovaná…
Každý človek, či muž či žena ktorí vstupovali do kňazstva, alebo rehole išli tam takí, akých ich Boh stvoril. Prvotný zápal zasvätenia sa čistote, kedy si človek myslí, že to hravo zvládne vyprchá u niekoho skôr, u niekoho neskôr a prirodzené túžby sa prejavia. Tá prirodzenosť je daná Bohom, takže to nikoho neminie. Samozrejme existuje aj pár jednotlivcov, v ktorých sa táto prirodzenosť neozve a neprejaví. Tu ale nie je niečo na Božom poriadku. Jeden Arcibiskup, ktorý je už na dôchodku sa chválieval seminaristom: “Ja som za celý život nemal pokušenia proti čistote…“
Potláčanie prirodzenosti
Keďže ľudia v kláštoroch, kňazi považovali prirodzenosť, ktorú Boh vložil do človeka za hriešnosť, v minulosti bolo zvykom, že prirodzenosť bola potlačovaná množstvom práce, množstvom sebazapieraní a množstvom telesných múk. Telo sa chcelo prejaviť, tak telo dostávalo čo mu patrilo.
Ešte keď som nastúpil do rehole redemptoristov v roku 2001 žil tam starý páter, ktorý tieto tresty v minulosti horlivo praktizoval. Väčšinou to bolo bičovanie tela, každý sa sám bičoval. Tieto telesné tresty boli praktizované až do II vatikánskeho koncilu v reholiach aj medzi niektorými kňazmi.
Aj životopisy katolíckych svätých nám dávajú množstvo informácií, ako si ľudia mučili telo, ako potláčali prirodzenosť.
To, čo Boh vložil od počiatku sveta do človeka, to oni všemožne potlačovali, to považovali za diablove pokušenia a zvody!
A tak sa mnohí katolícki svätí dávajú aj dnes za vzor, aj keď už nie v telesnom samotrýznení, tak aspoň v duchovnom samotrýznení a potláčaní prirodzenosti.
Ako sa prejavuje potláčanie prirodzenosti
Rozprával som sa s mnohými kňazmi keď som bol v reholi, aj mimo rehole, ako prežívajú celibát. Väčšinou keď im položíte túto otázku a nepoznajú vás bližšie, odpovedia: „Rozhodol som sa pre zasvätený život, Boh mi dáva aj silu vydržať.“
Na prvý pohľad sú to silné chlapské slová. No keď poznáte kňaza bližšie povie vám viac. To už ale nebudú silné chlapské slová. To už budú slová obyčajného človeka, v ktorom je ľudská prirodzenosť.
Čo najčastejšie odpovedia?:
– Chýba mi ľudský dotyk
– Chýba mi objatie
– Oženil by som sa, keby zrušili celibát…
Celibát je medzi kňazmi obľúbená téma. Aj na vtipy aj vážna. Niektorí idú za kňazov aj s tým, že očakávajú, že bude celibát za ich pôsobenia zrušený, mnohí kňazi očakávajú, že bude zrušený.
Počas môjho obdobia v kláštore som mal možnosť vidieť skutočnosť aká je. Mladí ľudia, čo nastupovali, zanedlho sa v nich prejavila prirodzenosť. Na to aby kandidát na kňaza v seminári, alebo v reholi bol vysvätený trvá študijných 5-6 rokov. Je to dosť dlhé obdobie. Už v druhom, treťom roku sa u mnohých prejavila prirodzenosť. Už vtedy zvádzali veľké boje – zostať v reholi, alebo odísť a oženiť sa. Koľko vzdychov niektorí vyslovili nahlas: „Keby ma nejaká baba chcela, hneď odídem.“ „Keby mi nejaká napísala že chce chodiť so mnou, hneď odídem“ „Keby som mal kde bývať, alebo keby som mal ku komu ísť, odídem a ožením sa“…
Tak sa to u mnohých ťahalo až do večných sľubov. Nakoniec po čase takmer všetci, čo zvádzali ťažké boje boli vysvätení. Myslíte si, že boje po vysvätení prestali? NIE.
Potom som mal ešte možnosť byť na pútnických zájazdoch s kňazmi, alebo aj iné rozhovory som mal s kňazmi. Pravda je taká, že keby veľká väčšina z mladých kňazov, kňazov stredného veku (aj rehoľníkov) mohla, tak sa ožení. Ale nemôžu, majú totiž celibát od Ríma príkazom.
Prvé Božie prikázanie „ploďte a množte sa“ majú od Ríma príkazom: (parafrázujem katolícku náuku) Neploďte sa a nemnožte sa, lebo budete mať hriech a už nemôžete Bohu takto slúžiť!
Keby aj teraz nejaký kňaz, rehoľník chcel odísť z rehole a kňazstva a oženiť sa, čakajú ho aj dvojročné ťahanice s Rímom…
Je teda katolícky celibát od Boha?
Verš, na ktorom sa zakladá učenie katolíckeho celibátu je Mt 19,12:
Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Ako katolík som aj ja považoval tento verš za krásny a vznešený. Preto som si aj ja myslel, že keď dobrovoľne sa zrieknem ženby, že to doživotne zvládnem, lebo je to Božia vôľa.
Aj mnohí kňazi a rehoľníci (rehoľníčky) vstupovali dobrovoľne a dobrovoľne prijali celibát. Na duchovných cvičeniach majú tento verš vyvyšovaný. No prirodzenosť sa u zdravých a schopných jedincov prejavila skôr či neskôr. Tí, ktorí už sľubovali vernosť a poslušnosť Rímu, a prirodzenosť sa u nich prejavila, potláčajú ju a už nejako to chcú dobojovať do konca života. Mnohých tieto boje ničia zvnútra, čo som mal možnosť vidieť aj na ich biednom výzore.
Od médií sa dozvedáme rôzne správy o úchylkách kňazov, o tajných ženách, o deťoch kňazov. Áno, aj tak sa prejavuje potláčanie prirodzenosti a médiá len časť z toho všetkého objavia.
Aj kňazi, aj rehoľníci sú len ľudia a majú rovnakú prirodzenosť ako každý zdravý vyvinutý človek. Skúste teda vy, chlapi, čo nie ste kňazmi a ste ženatí vydržať rok, dva tri bez ženy, bez rodiny, bez objatia, bez sexuálneho života. Koľko vydržíte? Skúste žiť rok, dva tri so samými chlapmi.
Ženy, skúste žiť rok, dva tri so samými ženami. V kolektívoch v práci sami vidíte, ako sa niektoré ženy medzi sebou neznášajú. Myslíte si že v ženských reholiach je to inak? Spovedníci zo ženských reholí by vám toho narozprávali. Akurát že v zasvätenom živote, keďže sú ženy denne neustále v kontakte, musia sa navzájom už len kvôli Bohu znášať. Aspoň navonok.
Ale poďme k veci. V čom je teda v celom celibáte chyba?
Čo sa týka kresťanov od vzniku kláštorov, chyba je v nesprávnom pochopení Božieho slova.
Čo sa týka katolíkov, chyba je v Ríme a v zámerne nesprávnom preklade verša Mt 19,12!!!
Pozrime si teraz na preklad Neovulgáty, latinský preklad, z ktorého katolíci prekladali daný verš:
Sunt enim eunuchi, qui de matris sic nati sunt; et sunt eunuchi, qui facti sunt ab hominibus; et sunt eunuchi, qui seipsos castraverunt propter regnum caelorum.
Teraz si prečítajte ako znie správne preložený text: (overte si aj originál grécky!)
Mt 19:12 Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky ako eunuchovia, iných eunuchmii urobili ľudia a iní sa eunuchmi sami vykastrovali pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Kto bol teda eunuch? Muž bez semenníkov. Buď sa taký narodil, alebo ho takým spravili iní, alebo sa dal vykastrovať dobrovoľne.
Eunuchovia v tom čase boli správcovia majetkov bohatých ľudí, mali teda veľké postavenie, boli múdri a učení. A keďže boli vykastrovaní, tak sa neženili, nemali deti, tak nemali pre koho majetky zhromažďovať a nekradli, lebo mali legálnou cestou dosť. Neskôr boli eunuchovia strážcovia háremov a chrámoví speváci. (Seberíny)
Je teda obrovský rozdiel dávať eunucha na roveň zdravému, plnohodnotnému človekovi!
Čo hovorí celý kontext od začiatku kapitoly, čiže Mt 19, 1-12?
Že Boh človeka stvoril ako muža a ženu. Že bezženstvo nie je Boží výmysel. Že muž bez ženy nie je Božia vôľa ani žena bez muža nie je Božia vôľa.
Čo hovorí veta pred 12 veršom? Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.
Čo hovorí posledná veta 12 verša? Kto môže pochopiť nech pochopí.
Ak to čítate s celým kontextom od prvého verša, tak vám tu vychádza len takýto záver:
Božia vôľa od počiatku bola: muž a žena. Kto sa nechce oženiť, nech sa dá vykastrovať a nebude už nad ženbou rozmýšľať.
No bola to práve v tej dobe kastrácia, ktorá oddeľovala človeka od náboženských úkonov!
Dt 23:1 Eunuch, ktorý má rozmliaždené alebo odstránené semenníky, alebo odrezaný pohlavný úd, nesmie vojsť do Pánovho zhromaždenia.
To znamená že neženiť sa je nesprávne aj kastrovať sa je nesprávne!
Aj apoštol Pavol vo svojich listoch nikde neprikazuje celibát, ale dobrovoľnú zdržanlivosť!
To znamená, že ak sa niekto dobrovoľne zriekne manželstva lebo to tak cíti a a potom sa v ňom Božia prirodzenosť ozve, tak ten dobrovoľný celibát si sám zruší!
Ale katolícki kňazi a rehoľníci si nemôžu celibát sami zrušiť, lebo už keď sa zaviazali, zaviazali sa navždy! A keďže už sľubovali, tak majú potom celibát pod príkazom!
CIC 227 hovorí, že celibát je Boží dar a klerici (zasvätení) sú povinní dodržiavať ho pre nebeské kráľovstvo.
Čo hovorí Božie slovo, teda Boh pre tých, čo zakazujú ženiť sa?
1Tim 4:1-3 Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu.
Božie slovo hovorí, že zabraňovanie ženiť sa, čiže doživotný prikázaný celibát Rímskokatolíckej cirkvi je odpadnutie od viery a UČENIE DÉMONOV a nie Boha!
Preto má byť biskup muž jednej ženy, preto diakon má byť ženatý. V prvotnej cirkvi starší, čiže biskupi boli hlavní vedúci zborov. To znamená, že každý zbor mal aspoň dvoch starších (až neskôr starších pomenovali slovom biskup)
Božie podmienky na vedúceho zboru, biskupa:
1Tim 3:1-5 Toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?!
Božie slovo hovorí, že biskup, teda starší, teda vedúci zboru (farnosti), cirkvi v dedine, meste MUSÍ byť muž jednej ženy…!!!
Okrem toho, že kňazi nikde nie sú ustanovení v Novom zákone, celibát je ďalší dôkaz že RKC kňazi nie sú Boží služobníci, nie sú podriadení Božiemu slovu.
Pre tých, ktorí dobrovoľne žijú celibát, všetka česť. Celibát je ale možné dobrovoľne kedykoľvek ukončiť!
Biblia Nového zákona nepodáva žiadne príkazy, alebo učenie o tom, aby sa človek oddelil od ostatných a žil oddelene od ľudí, spoločenstva, civilizácie. Žiaden verš k tomu nevedie! Nikde nenájdete žiadne odporúčanie, že muži, (alebo ženy) majú oddelene žiť v nejakom spoločenstve!
Teda celibát, rehoľný život, farský samotársky život nie je Božie nariadenie!
Božie slovo pre tých čo uverili evanjeliu nekáže zatvárať sa do budov a tam si žiť a dožiť svoj súkromný život s Bohom a pre Boha. Toto je sebectvo!
Božie slovo tých, čo uverili evanjeliu vysiela do celého sveta hlásať evanjelium! Nie schovať sa do ústrania ale ísť medzi ľudí! Nie hlásať cirkevné náuky, ale hlásať evanjelium a kázať Božie slovo!
Túžba po opačnom pohlaví je daná od Boha. Preto Boh stvoril muža a ženu. Preto kto chce plniť Božiu vôľu, musí poslúchať Božie slovo a nie náuky démonov.
Boží príkaz: Gn 1:28 Ploďte a množte sa a naplňte zem! platí teda rovnako aj pre zdravých, normálnych kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky!