Má kresťan zachovávať sobotu, alebo nedeľu?

Katolíci, samozrejme aj ja, ktorí začali skúmať Písmo, pri skúmaní Desatora natrafili v Biblii a na štvrté prikázanie:

Ex 20:8-11 Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil!Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela,siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach!Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.

 

Alebo opakovanie desatora v Deuteronómiu:

Dt 5:13-15 Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu,ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty. Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň.

 

 

 

Ešte počas mojej cesty obrátenia som štvrté prikázanie okrajovo skúmal a po preskúmaní som bol presvedčený o správnosti zachovávania nedele. Od jedného brata z Čiech mi dávnejšie došlo vysvetlenie, prečo sobota nie je pre kresťanov záväzná. To bolo také utvrdenie môjho presvedčenia o zachovávaní nedele.

Keď som začal Biblické vyučovania,  prišli aj hľadajúci katolíci a začali sa spytovať na sobotu. Aj teraz ak ma osloví, alebo mi napíše nejaký hľadajúci katolík, ktorý je na ceste obrátenia, medzi jeho hlavné otázky patrí: „Prečo  sa nezachováva sobota?“

Až pokiaľ som sa nestretol s kresťanmi, ktorí sobotu zachovávajú, dovtedy som bol v duchu úplne presvedčený a utvrdený, že nedeľa je správny deň. Ale ich odpovede z Písma podkopali moju istotu, pretože som nevedel odpovedať na ich starozákonné argumenty.  Vedel som, že Novozákonní ľudia majú trvalý odpočinok v Kristovi a že pre nás pohanov je záväzná Nová zmluva, vedel som aj Novozmluvné verše, ktoré na to poukazujú, ale pre presvedčených vyznávačov soboty to nič neznamenalo a pre mňa to bola téma na dôkladné skúmanie, či naozaj majú v tomto Biblickú pravdu.

Ako skúmať zložité témy Písma

Existujú Biblické témy, ktoré človek pri svojom obrátení pochopí hneď. Myslím tým evanjelium. No je v Biblii aj veľa tém, ktoré kresťan pochopí až po mesiacoch intenzívneho skúmania Písma. Pri takýchto témach je potrebné nezávisle skúmať všetky argumenty a názory pre aj proti, všetky možné dostupné Biblické rozbory od rôznych autorov k téme čo sa skúma. A zachovávanie soboty, či nedele patrí k týmto témam, hlavne pre ľudí na ceste obrátenia a pre kresťanov, ktorí sa práve obrátili a nechcú byť neposlušní Božiemu slovu.

Niektorí si hneď povedia: „Mne stačí len Písmo“ a vytiahnu páru starozákonných veršov, ktorými sa oháňajú. Keď im predložím štúdie autorov, ktorí sa touto témou zaoberali, znova povedia,“ Mne stačí len Písmo“. Oháňania sa takýmto argumentom považujem za nezodpovednosť, pretože Duch Svätý pracuje v Kristovej cirkvi a mnohí, ktorí túto tému študovali mesiace, roky skrze prejdenie veršov celého Písma vytvorili celopísmové štúdie. Jedinec si myslí – mne stačí iba Písmo a pritom to, pod čím rozumie Písmo myslí páru veršov na oháňanie sa. Pritom vidím, že títo jedinci nikdy nešli do hĺbky, Starý zákon ak prečítali raz, tak je to úspech. A Nový zákon ak prečítali tri – štyri krát, tak to je tiež pre nich úspech. Tu sa dá len povedať: je to pekné, ale aby sa pri zložitých témach tvrdohlavo oháňali páru veršami, tak je to pri ich štúdiu nezodpovedné. Preto nám Boh dal spoločenstvo. Preto vodcov zdravých zborov obdaril lepším poznaním Písma a odhalil im pravdy, na ktoré by mnohí kresťania prišli sami možno po dvesto rokoch čítania Písma. My máme teraz v knihách mnoho vysvetlení a tieto vysvetlenia môžeme v pravde skúmať, komu Boh viac odhalil pri skúmaní danej témy. Aj toto patrí k štúdiu a poznaniu Písma.

Čítanie a skúmanie týchto výkladov nám zasa ušetrí roky samostatného podrobného štúdia. A pritom nám nemusí Boh odhaliť to, čo odhalil iným. Preto sa máme v Kristovom tele navzájom dopĺňať, lebo nemáme všetci dary a poznanie pre všetko. 

Pri zložitých témach je vždy potrebné brať v úvahu celok Písma a to z nadhľadu, ale aj z detailného pohľadu. A hlavne si treba všímať na čo poukazuje Starý zákon a čo je naplnením v Novom zákone. Pri takýchto štúdiách je ale potrebné, aby skúmajúci už mal Starý zákon niekoľkokrát prejdený a Nový zákon v „malíčku“ to znamená, že pozná verše Nového zákona, vie sa orientovať, kde má čo hľadať…

A najpodstatnejšie je: Starý zákon sa vysvetľuje Novým zákonom a nie naopak.

Moje skúmanie 

Keď som hľadal po internete odkazy na sobotu, vyhľadávače ma väčšinou vyhodili stránky Adventistov siedmeho dňa (ďalej už len CASD), ktorí sobotu dodržiavajú. Je to najväčšia cirkev, ktorá ju dodržiava. Okrem iného sú to aj Baptisti siedmeho dňa a niekoľko malých zborov.

Existujú malé kresťanské zbory, ktoré zachovávajú sobotu. No tieto zbory netrvajú na tom, že musia kresťania stoj čo stoj zachovávať sobotu, ani neapelujú na iných kresťanov pod nejakými vyhrážkami pekla, aby sobotu dodržiavali a rešpektujú rozhodnutia iných kresťanov zachovávať iný deň ako sobotu. Títo sú ohľadom tejto témy zdraví kresťania.

No väčšinou, keď si človek klikne na zachovávanie soboty, nájde kázne, no predovšetkým množstvo videí, ktoré sú strašiakom pre hľadajúceho človeka. A to je aj kameň úrazu, ktorý zneisťuje a naháňa strach mnohým čerstvo obráteným kresťanom, hľadajúcich správnu cirkev, správne vysvetlenie dňa odpočinku, správne spoločenstvo. Za týmto „strašením“ sa nachádzajú webové stránky členov Cirkvi Adventistov siedmeho dňa(ďalej už len CASD).

Ľudské zneistenia

Prečo zneisťuje starozákonný príkaz na zachovávanie soboty kresťanov?

Poviem za seba a myslím si že sa moje argumenty zhodnú s inými kresťanmi: Ja žijem na dedine. Mám domček, gazdovku. Tak to obvykle býva na dedinách.  A to zneistenie, ktoré prežívajú kresťania ak si vypočujú „strašenie“ trestami za sobotu by bolo to predovšetkým preto, (rozmýšľam za seba) lebo by sa tým teraz úplne musel zmeniť môj týždňový režim. Totiž v týždni chodím do práce a vtedy po príchode z práce sa doma nedá dokopy nič spraviť. Tak sa väčšinou práce konajú v sobotu. Na sobotu vždy bola plánovaná nejaká práca, ktorá vyžaduje časovo celý deň. Napríklad: pomoc druhým na stavbe domu, práce s prípravou dreva na zimu,  pomoc rodičom s nejakou prácou, poľnohospodárske práce – napríklad okolo zemiakov, kosenie, sušenie, zvážanie, údržba domu… Jednoducho v sobotu je celý deň pracovný a ten deň by mi chýbal. No ak ho Boh v Biblii naozaj vyžaduje, tak ak ho chcem poslúchať, musel by som zmeniť svoj pracovný režim. A ako? V nedeľu nikto u nás na Orave nepracuje (a ja bývam blízko Rímskokatolíckeho kostola) tak pílenie dreva, natieranie strechy, práce pri zemiakoch, ísť traktorom cez dedinu  mi pripadalo ako uletené, že by som to konal v nedeľu. Po týždni mnoho ľudí chodí z práce domov na víkend a v sobotu pracujú na svojich stavbách, domoch, gazdovke. Keď žiadajú o pomoc, čo im poviem, že v nedeľu im prídem pomôcť?

Mnohí  sobotisti aj odmietajú pracovať v sobotu, ak sú zamestnancami nejakej firmy, kde sa občas pracuje aj v sobotu. U nás je nedostatok pracovných príležitostí. To potom ak by som bol nezamestnaný a budem mať príležitosť zamestnať sa v takej firme, tak tú prácu by som nemal zobrať. To mám vďaka tomu odísť do sveta za prácou a nechať doma ženu s deťmi, nech ich vychováva? A samozrejme aj argument sobotistov – Pán sa postará. Všetko sa mi to zdalo také nemysliteľné, proti zdravému rozumu aj voči môjmu vzťahu ku tým, čo by odo mňa potrebovali pomoc. Zdalo sa mi to nekresťanské, neláskavé a necitlivé odmietnuť žiadosť o pomoc pri prácach v sobotu a povedať, že ja svätím sobotu, ja nepracujem v sobotu, nájdite si niekoho iného. Mám tým, čo ma v sobotu žiadajú o pomoc povedať: sväťte sobotu a Pán sa postará o vaše drevo, o stavbu vášho domu…?

Tak takto zmýšľam ja a takto podobne by zmýšľalo mnoho kresťanov, ktorých postrašili nezachovávaním soboty.

Tí, čo už zachovávajú sobotu majú v podstate dva dni voľna – sobotu svätia a v nedeľu nevykonávajú také práce, ktoré by boli pohoršením pre stých, čo zachovávajú nedeľu.

Toto dôvodím predovšetkým tým, že nedeľa je deň všeobecného odpočinku a zachovávať sobotu a zároveň aj v nedeľu nepracovať, aby som nepohoršil iných je bremenom, aké Boh od nás určite nežiada.

Ale ak žiada Boh odo mňa zachovávať  sobotu, tak ja chcem Boha poslúchať. A preto som si zachovávanie soboty, či nedele poctivo preskúmal.

Zneistenia, ktoré sa oháňajú Biblickým učením a Bohom:

Tu sú tie argumenty za sobotu, čo jedným časom mňa, ale aj iných kresťanov, alebo hľadajúcich ľudí zamrazili a zneistili a nachádzajú sa v argumentoch na weboch členov CASD: Tam sa dozviete predovšetkým, že:

  •  že sobota je vnútorný symbol poslušnosti, oddania sa Stvoriteľovi, zdroj odpočinku, požehnania a nie je sobota niečo, o čom sa má diskutovať, že nedeľa nikde nie je ustanovená…
  • Sobota je Božím znamením a nedeľa znamením šelmy.
  • Sobota je pečať Boha, nedeľa pečať antikrista.
  • Sobota bude veľkým skúšobným kameňom vernosti, pretože je to zvlášť popieraný článok biblického učenia.
  • Sinajský zákon bude meradlom súdu
  • Nedeľu ustanovil cisár Konštantín v roku 321 a je to pohanský deň uctievania slnka. Kto uctieva nedeľu, uctieva pohanského boha slnka.

-          A iné argumenty.

Jeden Adventistický kazateľ ponúka finančnú odmenu 10000 dolárov, ak nájdete v Biblii verš, kde Boh zmenil sobotu na nedeľu.

Ak poctivo študujete, kde sa tieto hrubovyznačené uvedené argumety prvýkrát vyskytli, tak dôjdete až k prorokyni Elen Gould Whiteovej, ktorá tieto argumenty mala vraj zjavené od samotného Boha.

(tu musím podotknúť Biblický princíp: hlavou ženy je muž, hlavou muža Kristus. Ak by bol dodržaný tento biblický princíp (Ak by Adam rozhodoval, pýtal sa Boha) nezviedla by Eva Adama. Ak by bol dodržaný tento biblický princíp, nezviedla by  Whiteová ľudí, ktorí ju potom nasledovali. Vďaka jej zjaveniam prijali Adventisti vo svojom učení nebiblické vysvetlenia nielen soboty, ale aj stav mŕtvych, delenie zvierat , mäsa na čisté a nečisté, rok 1844 ako vojdenie Krista do nebeskej svätyne… V súčastnosti to nedávajú najavo, že pôvod tohoto učenia je od Whiteovej, ale že je to Biblické, Božie učenie)

Potom som sa okrem iného v knihe Elen Gould Whiteovej väčšinou aj z viacerých webových zdrojov dočítal, že CASD sú cirkev ostatkov (13 článok vyznania viery CASD), čo podľa Whiteovej a web stránok Adventistov cirkev ostatkov znamená, že jedine tí, čo zachovávajú sobotu majú celú pravdu  a dokonca že iba tí budú spasení a že sú jediná pravá cirkev ostatkov na konci časov. (Pozri si napríklad stranu 459 Veľký spor vekov, žltý obal. Knihu Veľký spor vekov CASD dodá zdarma tým, čo ich o to požiadajú. Prípadne si ju stiahni na webe v elektronickej forme)

Všetky hore hrubo vyznačené argumenty boli pre mňa už slová do „bitky“. Alebo inak povedané – do intenzívneho skúmania, ktoré mi nedalo pokoja, kým som nenašiel dostatočné vysvetlenie Božej pravdy o sobote. 

Stránky Adventistov, na ktorých sa dajú tieto argumenty vypátrať buď v texte, alebo vo videách:

www.sk.amazinghope.net

www.ellenwhiteova.cz

www.znamenicasu.cz

http://krestanske-filmy.webnode.sk/ , kde je množstvo iných odkazov na podobné stránky.

Na Slovensku dostať aj knihu, kde sú Adventistické argumenty za sobotu:  Mark A. Finey – Nedocenený dar.

Z tej knihy citujem: Znakom falošného náboženstva je, že si vynucuje úctu pod hrozbou trestu. (str.149) (ani nevie, že práve toto hovorí o spôsobe šírenia strachu o sobote na stránkach svojich členov)

D. Ratzlaff vo svojej knihe Sobota v Kristu, (str. 180 v elektronickej podobe túto knihu si môžete stiahnuť z mojej web stránky v sekcii Linky) hovorí, voľne citujem: „Táto manipulatívna metóda (strachu) priviedla státisíce, či možno dokonca milióny „konvertitov“ do CASD. Je nebiblická a podkopáva posolstvo evanjelia, ničí jednotu Kristovej cirkvi, vytvára pre nových konvertitov nepotrebné sociálne tlaky, aby nepracovali v sobotu…“

Ak toto číta nejaký člen CASD, môže si položiť otázku: Na základe čoho si vstúpil do CASD? Mnohí odpovedia, že na základe soboty. Lebo je to tak v Písme. (Naozaj? A skúmal si predtým, ako si vstúpil k nim aj iné názory na sobotu, teda chápanie iných kresťanských cirkví a porovnával si si to všetko s Písmom?)

CASD ešte vydala knihu „Adventisti siedmeho dňa veria…“. V tejto knihe ale tieto horespomínané strašiace argumenty nenájdete. Nájdete ich iba na stránkach ich členov, kde sú ich videá z kázní a videá poukazujúce na ich vysvetlenia posledných časov…

 

Kládol som si veľa otázok:

Keď som sa dozvedel tie strašidelné argumenty za sobotu, dával som si veľa otázok. Ako je to možné, že iba Adventisti (a niektorí kresťania) vedia o zmysle soboty a uznávajú sobotu? Ak je to pravda, že naozaj máme svätiť sobotu, ako je to možné, že toľko kresťanov takto blúdi a neuznáva sobotu? To toľko kresťanov nebude spasených? To je spása nielen z evanjelia, ale aj z dodržiavania soboty? Ako je to potom možné, že správny a jasný postoj k sobote nevedia mnohí kresťania z Písma vyčítať? To naozaj iba Adventisti tak dobre chápu Písmo a ostatní kresťania ho nechápu, alebo nechcú správne chápať? Ako je to možné, že kresťania desatoro uznávajú, no neuznávajú štvrté prikázanie o sobote a nahradili ju nedeľou? Ak je pravda že sobota je znamením šelmy, je to možné, že by naozaj ostatní kresťania zahynuli v dôsledku poznania pravdy o sobote a predsa tvrdohlavo svätili nedeľu? Že by zahynuli, lebo nie sú cirkev ostatkov? V čom sú ostatní kresťania ochudobnení, keď nemajú pravdu o sobote? Atď.

Ak som chcel skúmať Adventistický postoj voči sobote, musel som do skúmania zaradiť aj ich prorokyňu Elen Gould Whiteovú (ďalej len EGW), pretože ona je ich malým svetielkom, podľa ktorej vysvetľujú takmer celú Bibliu a učenie Adventistov stojí na jej „zjavených“ Biblických argumentoch svätenia soboty. (čo ale teraz nepriznajú, ale povedia, že ich učenie je na Biblii) Podľa ich vyznania viery, článok 18  citujem „Spisy tejto Pánovej služobnice sú stálym a významným svedectvom pravdy“.

Napriek tomu, že niektorí Adventisti povedia, že sa kníh Whiteovej nedržia, iba Písma, povedia, že aj oni to tak v Písme vidia ako ona.

Keď som preskúmal argumenty o sobote zo strany CASD, to znamená, že som podľa nich spoznal pravdu, pravdu o sobote. To znamená, že ja som bol oboznámený, že sobota je deň, ktorý treba zasvätiť Bohu. Podľa nich som spoznal pravdu a ak ju nebudem teraz zachovávať, som horšie na tom, ako keby som ju nepoznal. Podľa ich argumentov, keď som sa oboznámil s pravdou o sobote a nesvätím sobotu, prestupujem Božie príkazy a pohŕdam Božími nariadeniami, pohŕdam samotným Bohom!!! a podľa ich prorokyne čaká ma za to odsúdenie, čiže peklo. ( EGW Veľký spor vekov, str 341, 458,459,žlté vydanie.) Zasa to boli tvrdé slová do „bitky“. Veď kto by chcel ignorovať Božie príkazy? Kto by sa chcel Bohu vzpierať a tvrdohlavo stáť na zachovávaní nedele?

Keby som skôr študoval sobotu ako Božie evanjelium, už by som bol o nej presvedčený. Už by som sa možno stal Adventistom. A ešte veľa otázok mi behalo mysľou, na ktoré som potreboval jasnú odpoveď, pretože ak chcem druhých vyučovať a poučovať, musím mať v tom jasno, aby som ja sám neučil, čo nie je Božia, Biblická pravda.

OD Whiteovej som si ešte pre prípad skúmania v budúcnosti stiahol všetky elektronické knihy dostupné v češtine na webe – 60 kníh.

Ohľadom svätenia nedele som si preštudoval viacero názorov rôznych rozborov Písma ohľadom tejto témy.  

Dôležitá poznámka:

Ďalej som sa dozvedel z Whiteovej učenia a z jej postojov voči tým, čo odchádzali z Adventizmu kvôli správnemu pochopeniu odpočinku a inému chápaniu Biblie, že Adventisti keď vedia o sobote a vystúpia, odídu od pravdy a sú odpadlíci – to jest že ak sa nevrátia nazad k sobote, pôjdu do pekla…(čo Adventisti teraz nehovoria aspoň nahlas pred druhými kresťanmi) 

Zachovávať sobotu, či nedeľu?

Najprv jeden brat z Čiech mi poslal elektronickú knihu, potom druhý brat zo Slovenska nezávisle na prvom mi poslal odkaz na stránku, kde bola tá kniha:

Dale Ratzlaff: „Sobota v Kristu“.

Nie je to Biblická štúdia jedného autora, ale viacerých bývalých Adventistov, ktorí sedem mesiacov skúmali iba učenie o sobote. Skúmali to predovšetkým cez modlitbu a Božieho Ducha z Písma a z kníh ktoré pojednávali o sobote a „nie sobote“. Túto knihu odporúčam všetkým prečítať, ktorí si chcú byť istí, či správne veria sobote, či „nie sobote“. Od Genezis po Zjavenie Apoštola Jána je tam každý verš týkajúci sa sporu medzi sobotou a „nie sobotou“ dopodrobna rozobratý.

Takisto je tam vysvetlené, prečo sobota nie je morálny, alebo mravný zákon ale ceremoniálny.

Kniha sa dá stiahnuť z mojej stránky v sekcii Linky.

Základný problém spočíva predovšetkým v zákone. Tam je najskôr potrebné definovať si pojem zákon, zmluva. Ďalej je potrebné si od Genezis všímať ako Boh s človekom uzatváral zmluvy, čo zmluvy obsahovali a s kým ich Boh uzatvoril a či sú platné aj pre Novozmluvného človeka.

Potom treba vziať do úvahy zákon, ktorý dal Boh Izraelu skrze Mojžiša ako prostredníka, ktorý okrem iného obsahuje aj desatoro so zachovávaním soboty. Potom treba skúmať, či predovšetkým štvrté prikázanie desatora o sobote platí aj pre Novozmluvných ľudí.

Podstatné je aj rozlišovať, ako židia volali sobotu – SIEDMY DEŇ, šabat (v preklade odpočinok)

 

 

Niektorým stačí na zachovávanie soboty, či nedele jednoduchá odpoveď:

Desatoro je v Mojžišovej zmluve, je to zmluva medzi Bohom a Izraelom. Srdcom tejto zmluvy bola sobota ako znamenie medzi Bohom a Izraelom.

Nový zákon je Nová zmluva Boha s každým človekom teda so židom aj pohanom. Znamenie medzi Bohom a človekom je Pánov kalich, Kristova krv. V Novom zákone je pre novozmluvný ľud zopakované niekoľkokrát každé prikázanie desatora okrem siedmeho dňa – šabatu, odpočinku. Novozmluvný ľud má odpočinok vierou v Kristovi, ktorý zaňho naplnil všetky požiadavky zákona.

Starý zákon je pre mňa len na poznanie predovšetkým Božieho plánu spásy, a toho, že zákon nebolo možné naplniť človekom. Pre mňa je SZ aj preto, aby mi ukázal pravdivosť proroctiev, naplnenie proroctiev, aby mi ukázal Božiu starostlivosť o svoj ľud… 

V Pánovi som slobodné Božie dieťa. Zákon lásky a ducha mám vpísaný v srdci a ak mi srdce nič nevyčíta, mám dôveru v Boha.

Uvediem príklad:

Máme tu jednu malú rodinnú firmu, ktorá vyrástla po finančnej injekcii z európskych fondov na veľkú, ktorá po zmene na veľkú okrem  svojich rodinných príslušníkov zamestnala veľké množstvo iných ľudí. Firma prešla vo všetkých ohľadoch výraznými zmenami. Šéfovia zostali tí istí, starí majstri, učitelia zanikli, už je len jeden majster a učiteľ.  Vyhodili sa staré stroje, namiesto starej prerobenej maštale je firma v novej hale… Tí, ktorí pracovali vo firme vedia, že starý systém práce nie je vhodný pre novú halu, nové stroje… Starí zamestnanci, ktorí si pamätajú starý systém práce vo firme majú na výber: ak chcú ostať vo firme, musia podpísať novú zmluvu s novými podmienkami systému práce, lebo tie staré podmienky už neexistujú. Sú tu lepšie podmienky, lepšie stroje, lepšie vedenie, lepšia hala.

Tí, ktorí nechcú podpísať novú zmluvu s inými podmienkami a systémom práce, žiaľ pre nich už neexistuje v tejto firme práca, pretože staré stroje, ktoré by pracovali aj večne sú síce dobré, ale už sú zanesené do firemného múzea, aby noví ľudia videli čo bolo pred zmenou fabriky. Teda všetko, čo sa robilo v starej hale so starými strojmi smerovalo k zániku, alebo inak povedané smerovalo k novším a lepším technológiám.

Niektoríz tých, čo nastúpili do zamestnania po veľkej prestavbe firmy, podpísali novú zmluvu robia a všetko podľa novej zmluvy. Starších zamestnancov sa radi vypytujú, ako to bolo za starých čias  a vidia, že celá zmena starej firmy na novú bol vynikajúci nápad a nastal v pravom čase.

No nájdu sa aj takí zamestnanci, ktorí podpísali novú zmluvu, ale keď sa dopočujú o starom fungovaní firmy starej firmy, skúšajú starý systém práce na novom stroji, no akosi im to poriadne nejde. Oni si stále myslia, že stará hala, staré vedenie,  staré stroje, starý systém práce, bol v niečom lepší a preto odmietajú sa naučiť tomu, čo si myslia, že bolo v starej firme lepšie.  A keďže títo noví zamestnanci nechcú sa naučiť na novom stroji pracovať ako sa má, je im pridelená jednoduchá, namáhavá práca, z ktorej nie je možnosť kariérneho rastu, lepšej práce a väčšieho platu…

Stará firma bola len tieňom slávy Novej firmy.

Toľko aj keď nedokonalý príklad.

Ak teda čítame Starú zmluvu (Mojžišovu), musíme ju čítať vo svetle Novej zmluvy. Stará zmluva bola len tieňom slávy Novej zmluvy. To, čo je v Novej zmluve je niečo lepšie, niečo dokonalé, čo už sa nikdy nezmení, čo trvá naveky.

Položme si niekoľko základných, podstatných otázok:

S kým Boh uzatvoril Starú (Mojžišovu) zmluvu? S IZRAELOM.

S kým Boh uzatvoril Novú zmluvu? S JEŽIŠOM KRISTOM a skrze vieru v Ježiša Krista a jeho dielo sme aj my, spasení veriaci súčasťou tejto zmluvy s Bohom skrze Ježiša.

Ktorú zmluvu máme teda „podpísanú“? Ja som “podpísal” Novú zmluvu. Preto beriem a rešpektujem všetko čo je v Novej zmluve. Starú zmluvu ani nemôžem podpísať tá bola pre židov a bola naplnená v Kristovi. Podpisujem len to, čo mi dal Kristus podpísať. Jasnejšie povedané – ja som podpísal novú, večnú zmluvu, v ktorej nie je žiadny príkaz o zachovávaní soboty.

Toto je jediné miesto v Novom zákone, ktoré zneisťuje kresťanov, že je tu prikázaná sobota:

Hebr 4:9 Tak tedy [ešte ]zbýva sobotenie, [odpočinok ]ľudu Božiemu.

 

Avšak celý kontext uvádza, že do tohto „sobotenia“ (odpočinku) sme vošli vierou, nie dodržiavaním zákona o sobote, nie dodržiavaním fyzického odpočinku soboty!

Hebr 4:3 Lebo vchádzame do odpočinku my, ktorí sme uverili, jako povedal: Takže som prisahal vo svojom hneve, [že ]nevojdú do môjho odpočinku, hoci sú diela učinené od založenia sveta.

Sobotenie je jedinečné slovo, ktoré sa nikde nepoužívalo a nepoužíva a preto apoštol Pavol na toto vojdenie do odpočinku vymyslel jedinečný výraz.

 

Veriaci Nového zákona uverením evanjeliu vošiel do odpočinku v Kristovi. Nie je to fyzický odpočinok v siedmy deň, ako niektorí tvrdia, ale odpočinok každého dňa kresťana tu na zemi a tento odpočinok má následné pokračovanie v nebi. Kresťan vošiel vierou do večného odpočinku v Kristovi.

Zákon starej zmluvy je jednoducho zákon ktorý bol daný Bohom cez Mojžiša. Nová zmluva tento zákon často spomína pod pojmom „zákon“ a Mojžišov zákon“

Obriezka Starého zákona bola vstupné znamenie pre tých, ktorí chcú dodržiavať Mojžišov kamenný zákon a sobota každotýždenné (pečatné) pripomínajúce znamenie zmluvy. (lenže táto zmluva bola uzavretá iba medzi Bohom a Izraelom!). Zároveň však ak chce Novozmluvný kresťan dodržiavať sobotu podľa Starého zákona, musí ju dodržiavať so všetkými nariadeniami o sobote, ktoré sú podmienené kliatbami!  Ak chce dodržiavať starozákonný zákon o sobote, musí dodržiavať všetko o sobote zo Starého zákona, ináč bude sobotu stále porušovať a je to stále to isté, ako keby ju ani nesvätil. A keďže sa dal pod zákon, vypadol z milosti.

Rozdiely medzi starou a Novou zmluvou (Ratzlaf)

Zmluvné strany:

Stará zmluva: Boh a Izrael

Nová zmluva: Otec a Ježiš (a v Kristovi všetci veriaci jeho dielu)

Slová zmluvy:

Stará zmluva: Desatoro prikázaní

Nová zmluva: Milujte ako miloval Kristus .(Láska)

Kniha zmluvy:

Stará zmluva: Genezis až Deuteronomium

Nová zmluva: Evanjeliá a listy

Vstupné znamenie:

Stará zmluva: Obriezka

Nová zmluva: obriezka srdca vykonaná Bohom vnútri človeka , vonkajšie znamenie je Krst

Pripomínajúce znamenie uzatvorenej zmluvy:

Stará zmluva: sobota

Nová zmluva: Večera Pánova

Zákon:

Stará zmluva: zákon Bohom písaný na tvrdom kameni

Nová zmluva: zákon Bohom vpísaný do mäkkého srdca

Poznanie Boha:

Stará zmluva: jednotlivci

Nová zmluva:  Boha poznajú všetci osobne, ktorí v neho uveria

Trest za nedodržanie zmluvy:

Stará zmluva: hriešnici sú fyzicky trestaní, prekliaty Bohom

Nová zmluva: Za naše hriechy bol strestaný a prekliaty Kristus

Trvanlivosť zmluvy:

Stará zmluva je zastaralá (Hebr 8,13)

Nová zmluva je večná (Hebr 13,20)

Odpočinok

Stará zmluva: raz do týždňa, v sobotu, je to fyzický odpočinok

Nová zmluva: V Kristovi, večne, je to každodenný duchovný odpočinok

 

Čo potom znamenajú verše zo zjavenia Apoštola Jána?

 

Zjv 12:17 Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania (entole) a majú Ježišovo svedectvo.

Zjv 14:12 V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania (entole) a vieru v Ježiša.

 

Ján písal Evanjelium, Jánove listy a Apokalypsu. Veľakrát sa v nich opakujú slová „prikázania“ a „zákon“ On jasne vo svojich spisoch rozlišuje prikázania Kristove, alebo aj novozákonné (grécky entole) a starozákonný, Mojžišov zákon (nomos)

 

Príklad:

Jn 1:17 Lebo ak zákon (nomos) bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Jn 7:19 Nedal vám Mojžiš zákon?(nomos) A nik z vás zákon (nomos)neplní. Prečo ma chcete zabiť?!“

Jn 7:23 Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon (nomos), prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!

Jn 14:15 Ak ma milujete budete zachovávať moje prikázania. (entole),(Novozákonné)

Jn 15:10 Ak budete zachovávať moje prikázania (entole), ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania (entole) svojho Otca a ostávam v jeho láske.

Jn 15:12 Toto je moje prikázanie (entole): Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

 

A teda aj Zjavenie 12,17 a 14,12 znamenajú Božie prikázania (entole) – prikázania Nového zákona, nie Mojžišove starozákonné, nie desatoro, teda ani sobotu. (nie je tam nomos)

 

Ja zachovávam teda Novozákonné prikázania (entole), ktoré mám v srdci. Zachovávam JEHO, teda Božie (novozákonné) prikázania, nie Mojžišov zákon (nomos).

 

Ktoré sú teda Božie Novozákonné prikázania? Všetky, čo sú rozkazovacím spôsobom spísané v Novej zmluve, uvediem páru príkladov: neopúšťajte zhromaždenia, vezmite a jedzte, vezmite a pite (Pánova večera), vzdávajte vďaky, radujte sa v Pánovi, odpúšťajte jeden druhému… A samozrejme tu patria prikázania desatora zopakované v Novej zmluve okrem soboty.

 

 

Toto je môj milovaný Syn, jeho počúvajte! (Mk 9,7)

Petrovi Jakubovi a Jánovi na vrchu Tábor sa zjavili Mojžiš a Eliáš. Ježiš, ktorý ich tam vyviedol, sa pred ich zrakmi premenil a žiaril ako slnko.

Čo to znamená?  – Mojžiš predstavuje ZÁKON, Eliáš PROROKOV. Obaja predstavujú Starú zmluvu. Oni nežiarili, lebo stará zmluva bola len tieňom Novej zmluvy, ktorej predstaviteľ je Ježiš Kristus a on žiaril.

Peter chcel spraviť tri stánky – Ježišovi, Mojžišovi a Eliášovi. Čiže Zákonu, Prorokom a Novému zákonu. Obrazne povedané – chcel dať na roveň Starý zákon, Prorokov  s Novým zákonom.

No ešte kým Peter hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas – „Toto je môj milovaný syn, jeho počúvajte!“ Učeníci padli na tvár a veľmi sa báli. Ježiš k nim pristúpil, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa. Keď zdvihli oči, Mojžiš a Eliáš, čiže Zákon a proroci tam už neboli, uvideli už len Ježiša. Už len Nový zákon.

Aj my máme počúvať už iba Ježiša, Nový zákon.

Ježiš im prikázal o tomto videní nerozprávať, kým nevstane zmŕtvych. Kým Starý zákon prikázaní, nariadení a trestov nezanikne na Golgote. Kým sa nenaplní celý Starý (Mojžišov) zákon v Kristovi, teda aj sobota. Kým nedýchne na nich a nepovie: prijmite Ducha Svätého. Kým im nedá večnú pečať – Ducha Svätého. Kým nepochopia všetko, čo hovorili zákon a proroci, kým skrze Jeho Ducha nepochopia veľkosť Krista, Novej zmluvy. Kým im Duch Boží v nich nedá pochopenie, že celý Starý zákon poukazoval na Krista a je v ňom naplnený.

Teda zachovávať sobotu, alebo nedeľu?

V Novom zákone nie je príkaz ani na zachovávanie soboty, siedmeho dňa, ani na zachovávanie nedele, teda prvého dňa v týždni.

Ten kto je presvedčený o sobote a berie sobotu slobodne ako deň Pánovi, bez starozákonných nariadení o sobote, dobre robí, nehreší.

Ale ak sobotu berie starozákonným spôsobom, musí dodržať všetky starozákonné nariadenia o sobote, a zároveň si vzťahuje kliatby za nedodržanie tohto nariadenia!

Kto berie slobodne prvý deň v týždni – nedeľu ako deň Pánov, dobre robí nehreší.

Nedeľa, prvý deň, keď sa berie Novozákonne je niečo lepšie, dokonalejšie.

Kresťan neobviňuje iných kresťanov, že nezachovávajú ten, či onen deň. Kresťan nestraší iných kresťanov, že za nezachovávanie toho, čo onoho dňa závisí večný život. (to je už iné evanjelium!) Zachovávať ten, či onen deň je to slobodné rozhodnutie daného kresťana, spoločenstva.

V Novom zákone je veriaci v duchovnom  odpočinku v Pánovi stále, naveky. V Novom zákone je to v podstate jedno, či dáva Pánovi sobotu, či nedeľu.  Ak aj dáva nejaký deň, nie je Novým zákonom zaviazaný predpismi, ako ho má zachovávať. Preto kresťania, každé spoločenstvo si samé môže určiť spôsob bohoslužby, spôsob, ako daný deň dajú Pánovi a šíreniu evanjelia, štúdiu Písma.

Sobota, či nedeľa je teda deň Pánov. Záleží od zboru, do ktorého sa kresťan zaradil. Ten deň teda dáva kresťan v zbore ktorému patrí celý Pánovi (ak nemá vážne dôvody). Je to Pánov čas konkrétnej Pánovej cirkvi, čiže zboru.

Čiže ak kresťan chce zachovávať sobotu, nájde si zbor uctievajúci sobotu ako Pánov deň. Ak chce zachovávať nedeľu, nájde si zbor zachovávajúci nedeľu ako Pánov deň. Ak sa už ale rozhodol pre konkrétny deň, má ho dať celý Pánovi. Ísť na zhromaždenie svojho zboru, oslavovať Pána v spoločenstve veriacich, prežiť Pánov deň v Pánovom tele, čiže so spoločenstvom svojej duchovnej rodiny. Keď treba, v Pánov deň aj sa šíri, hlása evanjelium.

Pre robotníkov platí: Ak je na pracovnom trhu nedostatok práce a je nutná práca aj v tento deň, tiež je na človekovi slobodne sa rozhodnúť, či bude v ten deň pracovať, či nie, či chce v takej firme pracovať, či nie. Majitelia firiem sú páni svojho času a tak pre nich je samozrejmé, že deň, kedy si vybrali v zbore uctievať dávajú Pánovi.

Ale teraz nemá človek mnohokrát na výber. Ak robotník pracuje vo fabrike, v ktorej musí pracovať v sobotu a je v sobotu zhromaždenie, nehreší. Ak pracuje vo firme, kde v nedeľu chodí do práce akvôli tomu nemôže dať deň Pánovi v zhromaždení veriacich,  nehreší. Neprichádza o odpočinok v Pánovi, ani neprichádza o požehnania z toho, že pracuje v ten deň a nemôže ho dať Pánovi. Lebo, človek, ktorý už má  večný (každodenný) odpočinok v Pánovi, má aj večné (každodenné) požehnania od Pána. O nič neprichádza.

Biblický kresťan dáva každý deň Pánovi, a deň, v ktorom sa pravidelne stretáva s inými kresťanmi na bohoslužbu – s Kristovým telom je celý daný Pánovi, jeho telu, čiže zhromaždeniu, prípadne večeri Pánovej.  V ten deň nepracuje ak to nie je nutné, lebo je to Pánov deň, nie pracovný deň a venuje sa službe Pánovi a jeho cirkvi.

Príklady nutnosti práce  v deň, ktorý dáva Pánovi:

Ak treba ísť v sobotu, či nedeľu ku senu, lebo hlásia daždivé počasie, nech ide, nehreší. (len to nesmie byť pravidlo, ktoré si bude brať ako stále ospravedlňovanie svojej neprítomnosti v cirkvi- zbore)

Ak človek z dediny bol na návšteve vo vzdialenom meste v deň, ktorý zvlášť dáva Pánovi a po ceste má obchod s potravinami, alebo tovarom, ktorý nutne potrebuje, ktorý by inak musel schválne ísť nakúpiť nakúpiť v nasledujúci deň do toho mesta, nevidím dôvod, prečo by nemal ísť nakúpiť aj v ten deň, ktorý dáva Pánovi. Len nech sa to nestane zvykom.

Láska k Bohu a blížnemu je nad prikázania. Láska k Pánovi ale nedovolí v deň, ktorý zasväcuje Pánovi pracovať, ak to nie je naozaj nutné. Ak je niekto sám sebe pánom času, je samozrejmé, že nepracuje v Pánov deň.

Neklaďte na druhých jarmo Starého zákona

Jn 8:31-32 Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

Gal 5:1 Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.

 

Čo bolo to jarmo otroctva? Podľa Nového zákona je to otrocké dodržiavanie Starého (Mojžišovho) zákona, ľudských tradícií, pravidiel, ktoré sa potom stali bremenom pre Izrael.

 

Sk 15:10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?!

 

Aj keď sa v kontexte tohto verša hovorí o obriezke, je to práve obriezka, ktorá musí byť najprv, aby človek bol otrocky stiahnutý dodržiavať zákon, teda aj sobotu so všetkými prikázaniami a nariadeniami o nej, teda aj s fyzickými trestami a prekliatiami za nedodržiavanie soboty.

 

Mt 11:29 -30 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

 

Odpočinok pre svoju dušu má kresťan v Kristovi a nie je to odpočinok jedného dňa v týždni, ale každého dňa. Pánov deň dáva kresťan celý Pánovi a jeho cirkvi. Tam už neplní ľudské prikázania, tradície, ceremónie, ale dáva v Pánov deň podľa Pánových prikázaní to, čo si Pán výsostne vo svoj deň vyhradil pre seba: úctu, chválu, vďaku, učenie sa Božím slovom, prežívaniu spoločenstva s veriacimi. Ak robí iba to čo Pán prikázal, tak toto jarmo je ľahké. ak robí veci navyše – berie si na seba bremená, ktoré nakoniec ani on, ani zbor neunesú.

 

Deň Pánov.

Zjv 1:10 Bol som v duchu v deň Pánov a počul som za sebou veľký hlas ako hlas trúby,

Deň Pánov je tu v Zjavení pomenovaná dnešná nedeľa, ktorú prvotní kresťania tak nazývali. Deň Pánov je deň Pánovho zmŕtvychvstania a aj Ježiš sa zjavoval učeníkom predovšetkým v prvý deň týždňa a lámal s nimi chlieb. A Nový zákon na tomto jedinom mieste nazýva prvý deň týždňa: deň Pánov.

Niektorí sobotisti popierajú, že nikde nie je v Písme nedeľa ako deň Pánov, že je to výmysel až neskôr Rímskej cirkvi. Že deň Pánov zo Zjavenia je deň Pánovho hnevu – súdny deň.

Alebo, že nedeľu vymyslel na konci druhého storočia nejaký Klement z Alexandrie.

Neviem, aké zdroje majú, ale mýlia sa. Spomeniem preto citácie z niektorých ranných kresťanských spisov do konca 2 storočia pretože sobota je dňom, ktorý odvádza ľudí skôr od poslušnosti Novej zmluvy k poslušnosti starej zmluve. Sobota je kameňom úrazu začiatočníkov, ale aj nevyučených ľudí hlbokým pravdám evanjelia, ktorí sú už roky kresťanmi.

Niektorí sobotisti dokonca začali dodržiavať židovské sviatky, nariadenia…

Barnabáš (okolo roku 70 po Kr.): „A preto dodržujeme ôsmy deň s radosťou, deň, v ktorom Ježíš vstal z mŕtvych.“

Ignatius (107 po Kr.): „Nech každý priateľ Kristov dodržuje Pánov deň ako slávnosť, deň vzkriesenia, kráľovnú a hlavný zo všetkých dní.“

Mučeník Justín (okolo 145 po Kr.): „V Pánov deň sa všetci kresťania, či už v mestách alebo na dedinách, zhromažďujú, pretože to je deň Pánovho vzkriesenia.“ …

Ireneus (okolo 177 po Kr.): „Tajomstvo Pánovho vzkriesenia nemožno oslavovať v žiadny iný deň než Pánov deň…“

Áno, deň Pána znamená v celej Biblii deň Božieho hnevu a druhého Kristovho príchodu až na toto jediné miesto v Zjavení. Tu je deň Pána prvý deň v týždni, čiže nedeľa.

Kontext okolo verša a daný výklad dejov v kapitole vôbec nepotvrdzujú, že Ján bol v deň Pánovho hnevu vo vytržení. Pretože nasledujúce zjavenie, nesledujúci verš je určený siedmim cirkvám v tej súčasnosti a nie udalostiam budúcnosti.

Na tomto jedinom mieste Písma aj gréčtina nepoužíva podstatné meno – deň Pánov ako súdny deň, ale prídavné meno.

Takže kontext ani gréčtina nepodporujú výklady sobotistov. Udalosti sa neodohrávajú v jeden deň, v deň Pánovho príchodu, čiže v deň súdu v deň Pánovho hnevu.

Zhrnutie:

Sobota nie je Novozákonnou pečaťou pre Boží ľud, ale Duch Svätý. (Kto to nechce uznať, nech aspoň nestraší hľadajúcich a kresťanov, že sobota je pečaťou Božou pre Novozmluvných ľudí!)

Sobota nie je večným morálnym princípom platný aj pre Novozákonných veriacich, ale rituálnym zákonom spojeným so starou zmluvou.

Spravodlivosť Novej zmluvy ďaleko presahuje spravodlivosť starej zmluvy.

Sinajská zmluva je v Novom zákone nazývaná starou, alebo prvou zmluvou, alebo Mojžišovým zákonom.

Čo malo ostatným ľuďom a národom ukázať, že Izrael je vyvoleným ľudom? Nebol to spôsob akým milovali, ale to, čo jedli a čo nejedli, kde Boha uctievali a kedy ho uctievali…

V Novom zákone je Kristových učeníkov poznať podľa toho, že majú lásku. Tak ako v Starom zákone je mnohokrát opakované Desatoro, tak v novej zmluve je mnohokrát zmieňovaná láska. Láska predovšetkým k Bohu a potom láska k blížnemu (predovšetkým bratia a sestry) Láska k tomu, ktorý svojou drahocennou krvou zaplatil za nás.Isť na zhromaždenie v Pánov deň, venovať Pánov deň Pánovi to nie je bremeno, ale prejav vďačnosti za túto lásku. Prejav poslušnosti kresťana Bohu, ktorý ho vykúpil.

Prečo kresťania dávajú nedeľu Pánovi?

V Novom zákone nenachádzame žiadne nariadenie o zachovávaní nejakého dňa, teda ani soboty, ani nedele. No vydedukovať sa dá, že kresťania zachovávali nedeľu ako deň Pánov a teda nebol to historický výmysel cisára Konštantína v štvrtom storočí. Konštantín ustanovil nedeľu ako deň voľna preto, lebo sa kresťania od prvotnej cirkvi po tú dobu schádzali v prvý deň po sobote na pripomienku Pánovho zmŕtvychvstania. Konštantín ani nikto nikde sobotu nezamenil za nedeľu, to je len ľudský výmysel. A tento zákon nedeľného voľna nebol nahradený sobotou, pretože dedinčania a poľnohospodári mohli pracovať aj v ten deň, ak sa to kvôli iným dôvodom v iný deň robiť nedalo. Konštantín nie je ani autorom nedeľných zhromaždení a bohoslužieb, lebo tie už boli od prvotných kresťanov v prvý deň po sobote. Pán sa zjavoval v zhromaždení učeníkov v prvý deň po sobote.

Nedeľa nebol ani deň, ktorým kresťania uctievali slnko! To by potom tých, čo zachovávajú sobotu mohli podľa tohoto princípu nazvať, že uctievajú mesiac.

Uctievanie nedele nie je uctievanie slnka, ale dobrovoľné rozhodnutie kresťanov oslavovať v ten deň pripomienku Kristovho vzkriesenia.

Z čoho sa to dá dedukovať?

Kristus bol vzkriesený v nedeľu. Ak sa po zmŕtvychvstaní Krista spomína nejaký deň v súvislosti s Kristom, tak to bol prvý deň týždňa, čiže nedeľa. Márii Magdaléne sa zjavil v nedeľu. Emauzským učeníkom Ježiš lámal chlieb v nedeľu. V prvý deň týždňa pri zjavení Ježiš povedal učeníkom: „Pokoj vám“ V prvý deň týždňa dýchol na učeníkov a povedal: „Prijmite Ducha Svätého“ a dal im autoritu vyhlasovať odpustenie v jeho mene. Z celkom zaznamenaných zjavení sa učeníkom po zmŕtvychvstaní sa päťkrát zjavil v prvý deň týždňa. Pri dvoch zjaveniach nie je uvádzaný žiaden deň. Turíce boli prvý deň týždňa…

Ak sa spomína v apoštolských listoch sobota, predovšetkým spojená so židmi, hlásanie evanjelia židom.  Ak sa spomína prvý deň týždňa v skutkoch a listoch, je to spojené vždy s veriacimi v Krista.

Ak apoštol Ján v Zjavení hovorí o „dni Pána“, máme dobrý dôvod veriť, že sa vzťahuje na prvý deň týždňa.

Ak napriek tomu chcem zachovávať sobotu, ku akému spoločenstvu sa mám pridať?

Tí, ktorí uverili evanjeliu a hľadajú si nejaké Biblické spoločenstvo, moje odporúčanie je – aby ho nehľadali v Adventizme, pretože krstom sa zaväzujú veriť aj iným nebiblickým náukám, ktoré neveria žiadni kresťania okrem nich.  A pretože už aj Adventisti ekumenizujú s RKC.

Pozri si vyznania viery CASD: http://www.casd.sk/o-nas/comu-verime/

Adventisti prijali ako svoje učenie okrem Biblie aj prorocké výklady a spisy EGW (Elen Gould Whiteovej). Teda niektoré veci vo svojom učení chápu podľa EGW, podľa nich berú aj výklad Písma a prijímajú ho za svoj.

Výklad Písma podľa EGW je tŕňom v oku aj u niektorých Adventistov, ktorí už pochopili zmysel Písma podľa Božieho Ducha , nie podľa ducha EGW. A spôsobuje, že tí ktorí mu neveria, po  odmietnutí Božej inšpirácie EGW odchádzajú z Adventizmu.

Na webe si skúste pohľadať nejaké malé spoločenstvo, ktoré zachováva sobotu.

Pokiaľ viem, tak spoločenstvá zachovávajúce sobotu sa držia, lebo apelujú namiesto evanjelia na mnoho nebiblických prvkoch na úkor evanjelia… Prečo? Nech si každý dá už odpoveď sám.

Dôležitá poznámka:

Ja proti ľuďom v Adventizme nemám nič, ľudí, čo poznám sú to úžasní, úprimní milí, pokojní, dobrosrdeční ľudia, ale námietky mám iba proti učeniu, ktoré s porovnaní s inými kresťanmi  je nesprávne chápané a ktoré prebrali do svojho učenia od EGW.  Samozrejme nehádžem všetkých Adventistov do jedného vreca, nie všetci tak robia a veria…

Mám len niečo proti učeniu, ktoré sa podľa nich zdá byť Biblické a nie je. Mám niečo proti strašeniu sobotou na ich stránkach, v ich videách, kázňach.

Nesprávne učenie Adventizmu ktorého základom je proroctvo EGW:

Prorocký dar EGW, rok 1844 – Kristus vtedy vošiel v nebi do svätyne svätých, Nesprávny výklad proroka Daniela na rok 1844, stav mŕtvych – smrť je pre nich zastavenie života, ktorý bude pokračovať až pri vzkriesení tela. Peklo – nebude naveky, časom zanikne, delenie mäsa podľa starého zákona na nečisté a čisté mäso…. Tieto uvedené teórie, alebo inak vysvetlené Písmo ostatní kresťania chápu ako nebiblické.

Tým ale zasa nechcem zhadzovať celé učenie Adventistov, mnohí z nich správne chápu spásu, krst… a správne aj vykladajú Písmo, pokiaľ sa neopierajú o výklady EGW.

Držme sa len Biblie a Ducha Svätého

Je nebiblické vyvyšovať sa nad niekoho, kto má iný deň uctievania Pána, že práve ten je najsprávnejší.  A tiež toho, ktorý nedodržiava sobotný deň presvedčovať, že to je znamenie šelmy, pečať Antikrista.

Je nanajvýš nebiblické si myslieť, že nejaký deň uctievania je pre tú cirkev znamením, že majú pravdu a považovať sa za jedinú pravú cirkev, cirkev ostatkov. Tieto vyvyšovania by skôr mali viesť človeka ku skúmaniu, či práve môj, mojej cirkvi je biblický  postoj, biblické chápanie je to správne, keď sa považujú za jedinú pravú cirkev, ktorá má celú pravdu. (roky sme boli v RKC, ktorá tvrdila to isté)

A takisto je nebiblické aj to, pripisovať diablovi veci, ktoré v Biblii Nového zákona sa nedajú nikde vyčítať. (nezachovávanie soboty, stav mŕtvych…)

Zachovávanie soboty nie je veľkým skúšobným kameňom pre posledné časy, ani nie je to zvlášť popieraný článok Biblického učenia!

Kto takéto argumenty presadzuje, nechápe ešte úplne čo je zákon a po čo vlastne prišiel Kristus.

Niečo z histórie

(ak Písmo nie je dostatočné, históriou je zbytočné argumentovať, lebo história bola prekrúcaná a predovšetkým už po smrti apoštolov vidno na zboroch, ako sa odkláňajú od Písma. napriek tomu páru záznamov)

História prvých kresťanov dokazuje, že kresťania sa schádzali od začiatku kresťanstva v prvý deň týždňa.

Barnabáš (70 po Kr.), Ignác (107 po Kr.), Justín, (145 po Kr.) Ireneus (177 po Kr.), Tertulián (200 po Kr.), Klement z Alexandrie, Origenes,..

Niektorí slabší kresťania zachovávali aj sobotu aj nedeľu a o tých píše Justín vo svojom rozhovore s Tryphom: „Ale pokiaľ niektorí zo slabosti si prajú zachovávať také nariadenia, ktoré boli vydané Mojžišom, spoločne s ich nádejou, ktorú majú v Kristovi, a si volia žiť medzi kresťanmi, ako som už predtým povedal, a taktiež nenútia ostatných, aby sa nechali obrezať ako oni, alebo nevynucujú zachovávanie soboty, ani akékoľvek iné obrady, potom stojím za tým, aby sme sa k takým pripojili a pridružili vo všetkých veciach ako príbuzní a bratia“

 

No a na záver príklad od brata Lubomíra z Čiech:

Predstav si, že by som mal v ruke žiarovku a niekto by ma obvinil zo slovami: to je žiarovka z chodby, zrušil si svetlo v chodbe! Ako si sa to opovážil? Odpovedal by som: Nie nezrušil, len som tam dal silnejšiu žiarovku, môžeš sa ísť presvedčiť. Žiarovka je síce zrušená, vymenená za novú, ale svetlo zrušené nie je, len svieti silnejšie a lepšie.

 To je presne to, čo Ježiš urobil so zákonom, keď ho nahradil novým, lepším.

 

Jn 1:16 -17 Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

 

 

Ďalšie podstatné vysvetlenia o zachovávaní soboty, či nedele na skúmanie:

 

http://www.reformace.cz/zod/vsichni-krestane-odpocivaji-cislo-69

Kol 2:16-17  Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm, ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus.

 

PS1: pre kresťanov hľadajúcich správne spoločenstvo:

Niektorí kresťania hľadajú spoločenstvo, zbor, na ktoré si v mysli vytvorili také svoje podmienky, aby vyhovovalo ich chápaniu nespásnych vecí Písma. Do smrti budete hľadať a také nenájdete.

Do veľkocirkví sa nepripájajte, lebo tie už ekumenizujú s katolíkmi a pritakávajú im. čo je konštatované ako oodpad od viery, popieranie Krista (ústami vyznávajú, ale skutkami popierajú). Tieto veľkocirkvi majú svoje centrály, odkiaľ sú riadené. Tieto veľkocirkvi koketujú aj so štátom.

V súčastnosti sú na Slovensku najzdravšie Kresťanské zbory, ktoré nemajú žiadnu centrálu a nie sú nikým riadené, iba Duchom Svätým. Taký je správny Biblický princíp zboru. A Boh nikomu nedá úplné poznanie všetkého, pretože potom nastupuje pýcha a pád. Preto sú všetky zbory nedokonalé aby boli závislé na Bohu a na jeho slove, za kázanie ktorého pastieri a kazatelia nesú zodpovednosť pred Bohom. Dokonalý zbor vyhovujúci vašej predstave nenájdete. Iba približujúce sa k dokonalosti.

PS2:

Prorocký duch Whiteovej

Prečo Adventisti vidia rovnako vysvetlenia Písma, napr. vysvetlenia o stave mŕtvych, alebo o posledných časoch, alebo iné vysvetlenia tak ako ich prorokyňa Whiteová? A nevidia ich ako ostatní kresťania?

Kresťania vidia Písmo skrze Božieho Ducha. Kresťania majú v článkoch viery zahrnuté len Biblické pravdy.

No Adventisti rovnako ako Rímskokatolíci majú: Biblia + niečo. Konkrétne Biblia + Whiteová. Ku Biblickým článkom viery pridali prorockého ducha Whiteovej. A tak každý pokrstený Adventista prijíma tohoto ducha Whiteovej. Teda preto Adventisti ani nedokážu Písmo vidieť v inom svetle ako ostatní kresťania, lebo majú ducha Whiteovej a nie Ducha Svätého.

O tom svedčí aj dnešná účasť Adventistov (aj iných denominácií) na aliančných týždňoch, na modlitbách s Rímskokatolíkmi, čo je z Biblického pohľadu zrada Krista.

O tom svedčí ja porušovanie druhého prikázania desatore – zobrazovanie podoby Boha – či v knižkách, dokonca už aj na videu o rozoberaní posledných časov im visí na stene obraz Ježiša Krista.

Teda Adventisti pranierujú na štvrtom prikázaní desatora, ktoré v Novom zákone nemá v kresťanstve opodstatnenie a hrešia proti druhému prikázaniu desatora.