Toto rozoberanie čítaní má pomôcť katolíkom vidieť vo veľkonočných liturgických čítaniach Božiu cestu spásy a záchrany človeka. Pomôcť vidieť to, že Kristus už všetko vykonal pre spásu človeka pred 2000 rokmi a že už nepotrebuje k tomu človek kňazov, biskupov, pápežov, sviatosti na to, aby mohol byť spasený a dedič večného života. Vysvetlenia čítaní majú dopomôcť k tomu, aby sa každý katolík zriekol modlárstva a falošného náboženstva a aby sa spoliehal iba na jediného kňaza a Veľkňaza Ježiša Krista.

Čítania budú v aktuálny deň zverejnené v tejto sekcii, staršie čítania (od zeleného štvrtku) budú pod aktuálnymi čítaniami.

 

Prečo Ježiš Kristus zomrel a prečo vstal zmŕtvych, čo je podstata Veľkej noci?

Ježiš Kristus bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie (Rim 4,24-25) Pozri aj Rim 5,18.

To znamená že ak Ježiš Kristus zomrel za moje hriechy, ak vstal zmŕtvych, ak som tomu uveril, mám už tu na zemi večný život. Som ospravedlnený – to znamená skrze vieru v Ježiša Krista som spravodlivým, čiže Boh sa na mňa bude vždy pozerať iba cez zásluhy Ježiša Krista. A to znamená, že boh ma stále vidí ako čistého a spravodlivého. Nie je to mojimi skutkami, sebazapieraniami, obetami, ale je to IBA skrze vieru v to, že už moje hriechy boli potrestané na Ježišovi a ospravedlnené vďaka tomu, že vstal zmŕtvych. Viera v toto Božie riešenie hriechu a ospravedlnenia je podstatou Veľkej noci.

Štúdia chtiví ľudia si môžu prečítať náuku RKC o zmysle Kristovej smrti a o ospravedlnení v katechizme a Dokumentoch koncilov a porovnať s Bibliou.

 

Veľkonočný pondelok

Skutky apoštolov − Sk 2, 14. 22-33

Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami

V deň Turíc vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová.

Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili.

Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Veď Dávid o ňom hovorí: ‚Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘

Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa.

Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie.

Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete.“

Vysvetlenie: Apoštoli boli svedkami všetkých udalostí , čo sa odohrali s Ježišom. Do Turíc to boli ustráchaní bojkovia. V deň Turíc sa stali z nich smelí ohlasovatelia a neváhali vystúpiť na námestí pred davom ľudí. Keby to bolo pred Turícami, báli by sa vystúpiť pred dav a mysleli by si všetko možné aj nemožné, čo im môže dav spraviť.

No Duch Svätý v apoštoloch, Duch Svätý v obrátenom kresťanovi je nezadržateľný. Každý spasený človek má Ducha Svätého, ktorý ho k niečomu popudzuje. To popudzovanie je na konanie toho, čo Boh cez kresťana chce konať. Je na to, aby kresťan plnil Božiu vôľu. Kresťan sa má nechať viesť Božím Duchom. A keď mu neodporuje, keď koná, čo mu Duch vnuká, kresťan v duchu cíti slobodu, naplnenie a radosť. Lebo len keď kresťan plní Božiu vôľu, až vtedy má jeho život ten správny zmysel. A plnenie Božej vôle má byť pre kresťana takou samozrejmosťou ako je preňho dýchanie vzduchu.

 

Kniha žalmov − Ž 16, 1-2a+5. 7-8. 9-10. 11

Refrén: Moje srdce sa raduje a plesá moja duša. alebo Aleluja.

Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. *
Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud. R.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; *
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. R.
Preto sa raduje moje srdce †
a moja duša plesá *
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí *
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. R.
Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. R.

Vysvetlenie: Aj keď žalm je Dávidov, ukazuje väčšinou na Krista. Ja teraz vztiahnem posledné verše na spaseného kresťana.: Jedine z plnenia Božej vôle je plnosť radosti pozemskej. A v nebi budeme mať plnosť radosti nebeskej. Po Kristovej pravici budeme mať večnú slasť. Po Kristovej pravici bude v nebi jeho nevesta – cirkev- čiže všetci spasení ľudia.

Evanjelium podľa Matúša − Mt 28, 8-15

Aleluja, aleluja, aleluja. Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.

Oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia

Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“

Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.

Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“

Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

Vysvetlenie:

Niektorí zo stráže odišli za veľkňazmi a oznámili im čo sa stalo.

Pápež, Biskupi, kňazi cez tieto sviatky čítajú jasné Božie slovo. Je im oznamované jasne čo sa stalo s Ježišom Kristom. História nám ukázala, že práve oni umlčiavali Kristových svedkov, rozširovali klamstvá o kresťanoch. Bolo to vďaka peniazom a moci, ktorú chceli mať. Nechceli Pravdu Písma, ale pre ľudí vymysleli svoje náuky a viazali ich ťažkými trestami, smrteľnými hriechmi, prekliatiami (exkomunikáciami) Na Tridentskom koncile (1545-1563) prekliali Biblické – Božie evanjelium, Božiu cestu spásy a záchrany človeka. Prekliali všetkých, ktorí uveria Biblickej – Božej ceste spásy a záchrany človeka. Presadili si svoju vymyslenú náuku.

Túto ľudskú cestu spásy ohlasujú medzi ľuďmi až do dnešného dňa. Dodnes chlácholia za peniaze a majetky ľudí (napr. za omše, za duše v očistci…)nevedomých ľudí. A ľud hynie, ide do záhuby, lebo nemá poznanie Boha. Vodcovia RKC vedú seba a ľud do večnej záhuby.

Slovensko sa zaraďuje medzi najviac bezbožné krajiny. Byť bezbožný znamená nemať pravého Boha, pravú náuku.

Mnohí spasení kresťania svoje poslanie zanedbávajú. Kresťania, KDE STE???

Mnohí kresťania sa zahrabali do svojich cirkevných aktivít – do hrania sa, spievania si, a žijú len pre seba, prípadne svoju cirkev, prípadne pre chvíle, ich vlastného zhromaždenia. Ich cirkev nechodí na ulicu hlásať evanjelium, nerozdáva evanjelizačné letáky, nevyzýva nespasených k pokániu a obráteniu!

U mnohých je strach z ľudí, strach z reakcií odraďujúcim prvkom.  Mať strach je prirodzené, báť sa ľudí je prirodzené. Ale byť poslušní Božiemu Duchu je pre kresťana prirodzenejšie ako strach. Písmo nás mnohokrát vyzýva: Nebojte sa! Veď TEN, čo zvíťazil nad svetom je väčší ako ten, čo je vo svete! Ak je Boh za nás, kto je proti nám?

Ešte máme vo svete ako takú slobodu, tak ju naplno využijme k hlásaniu! Zanedlho nás budú za ohlasovanie evanjelia prenasledovať, možno aj mučiť, možno aj zabíjať.  Kresťanovi Kristus nepredpovedal život v bavlnke, ale boj s mocnosťami v ponebeských sférach, prenasledovania, krivdy… Napriek tomu nás Kristus ubezpečil, že budeme mať napriek okolnostiam pokoj v duchu, istotu spásy a radosť zo života s ním. Napriek prenasledovaniam sa máme radovať, lebo naše mená sú zapísané v nebi!!! Tam máme svoj domov!!!

Spasení kresťania, vyjdite zo svojho pohodlia! Na to ste nedostali zadarmo dar večného života a dedičný podiel v nebi, aby ste kdesi v pokoji dožili svoj život!

 

 

 

 

Veľkonočná nedeľa

Skutky apoštolov − Sk 10, 34a. 37-43

Po jeho zmŕtvychvstaní sme s ním jedli a pili

Peter otvoril ústa a povedal: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme.

Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili.

A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

Vysvetlenie: Apoštoli mali prikázané od Ježiša Krista, aby hlásali a dosvedčovali, že jeho Boh ustanovil za sudcu živých a mŕtvych. Apoštoli ustanovovali starších (biskupov) a diakonov. Apoštol neustanovoval apoštolov. Apoštoli boli len dvanásti. Apoštol je priamy svedok Ježiša Krista. Iný apoštol už vo forme kardinála, pápeža neexistuje. Tieto funkcie si vymysleli ľudia bažiaci po peniazoch, majetku, moci a ovládaní ľudí.

Apoštol nie je viac ako pred chvíľou obrátený človek. Ani apoštol Peter sa nerobil nikým vyšším ako ostatní, čo uverili evanjeliu. Všetci spasení sú v Kristovi bratia a sestry a všetci sú Kráľovským kňazstvom povolaným zvestovať slávne skutky toho, ktorý ich z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Ohlasovanie a svedčenie je úloha každého jedného spaseného kresťana, nie hŕstky ľuďmi “pomazaných”.

A samozrejmosťou každého kresťana je svedčiť neveriacim, hlavnú zvesť – že v Kristovom mene (nie v spovedi, nie skrze kňaza!) dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.

 

Kniha žalmov − Ž 118, 1-2. 16ab+17. 22-23

Refrén: Toto je deň Krista Pána, radujme sa, aleluja. alebo Aleluja.

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, *
že jeho milosrdenstvo trvá naveky. R.
„Pánova pravica mocne zasiahla, *
Pánova pravica ma zdvihla.“
Ja nezomriem, budem žiť *
a vyrozprávam skutky Pánove. R.
Kameň, čo stavitelia zavrhli, *
stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána; *
vec v našich očiach obdivuhodná. R.

Vysvetlenie: Pánovo milosrdenstvo trvá na veky. Milosrdenstvo falošného zjavenia v Krakowe nedávno začalo a zachvíľu skončí. Milosrdenstvo Pánovo – to, ako sa prejavuje, aký má charakter je písomne zaznačené v Biblii, aby sme si o Božom milosrdenstve nedomýšľali niečo, čo nie je alebo čo nám o ňom podávajú rôzne falošné zjavenia. O týždeň bude sviatok Božieho milosrdenstva. Tento sviatok je ustanovený Jánom Pavlom II a Božie milosrdenstvo sa tak prezentuje ako ho dostala zjavené sestra Faustína v Krakowe.

Za domácu úlohu pre katolíka odporúčam vytiahnuť si všetky verše z Písma o Božom milosrdenstve a porovnať ich s vyjadreniami zjavenia v Krakowe, ako podľa zjavenia je charakterizované Božie milosrdenstvo.

Milosrdenstvo v Biblii je súčasťou evanjelia. Preto sa na falošné ohlasovanie milosrdenstva vzťahuje tento verš:  

Gal 1:8 -9 Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!

 

Celá katolícka náuka o Božom milosrdenstve takto spadá pod Božie prekliatie. Každý, kto ohlasuje Božie milosrdenstvo na základe Krakowa, spadá pod prekliatie. Pre jednoduchého človeka, ktorý tomu moc nerozumie by mal ako dôkaz falošnosti stačiť to, že zjavenie v Krakowe dalo vyhotoviť obraz „milosrdného Ježiša“ ku ktorému sa majú ľudia utiekať, naň hľadieť. Boh v Biblii zakazuje urobiť si akúkoľvek podobu Boha. To znamená že zjavenie v Krakowe išlo proti Božiemu slovu, ktoré nikdy nezanikne a bude trvať naveky.

 

List Kolosanom − Kol 3, 1-4

Hľadajte, čo je hore, kde je Kristus

Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!

Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.

Vysvetlenie: Ak si s Kristom vstal zmŕtvych – teda ak si spasený a žiješ večný život, hľadaj to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. Hľadaj to, čo je hore, lebo tam patríš a tam pôjdeš, tam je tvoje miesto, tvoj príbytok. A na konci vekov sa s ním zjavíme v sláve.

Kristovo telo sedí po pravici Boha. Nesedí v bohostánku. nie je v jasličkách, na kríži, v tesanom dreve, sadre, kameni ale v nebi. Nemôže prísť na konci vekov z neba, ak je v bohostánku!

Uver teda Božiemu slovu, nie tomu, čo katolícka náuka, kňazi, biskupi a pápeži hlásajú! Iba Boh ťa zachránil a spasil, tak uver jeho evanjeliu, jeho slovu a nájdi si spoločenstvo, ktoré stojí iba na Božom slove. Biblia nepozná spaseného kresťana samotára, ale kresťana, ktorý nezanedbáva spoločné zhoromaždenia spasených kresťanov.

Prvý list Korinťanom − 1 Kor 5, 6b-8

Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom

Bratia, neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb.

Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.

Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.

Vysvetlenie: Kvas je v Biblii niečo zlé, čo kazí dobré. Preto spasený kresťan má očistiť od všetkého starého, s čím vošiel do života kresťana po obrátení. Kresťan sa má očisťovať od zloby, neprávosti, nečistoty a lží. Myslí sa tu predovšetkým čistota Božieho učenia, a pravda, ktorá je iba v Písme. Všetko čo katolicizmus, a iné náboženstvá ktoré ignorujú jedinú autoritu a pravdu Božieho slova, je len nečistota (duchovné smilstvo) a lož, ktorá nikoho neprivedie do večného života.

 

Evanjelium podľa Jána − Jn 20, 1-9

Aleluja, aleluja, aleluja. Kristus, náš veľkonočný Baránok, bol obetovaný. Preto slávme sviatky v Pánovi.

Že má vstať z mŕtvych

Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.

Vysvetlenie: Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať zmŕtvych. Mnohí ľudia ešte nechápu Písmo a pritom ho každý deň čítajú. Katolíci ho nechápu preto, lebo podľa učenia RKC sa majú podriaďovať vysvetleniam Písma náuke RKC. Preto ho ani nikdy nepochopia. Božie slovo je litera a duch. Literu vidí každý, no ducha slova možno vidieť až po uverení evanjeliu a zanechaní náboženského nebiblického systému.

Ducha slova pochopí len znovuzrodený človek, teda človek v ktorom sa jeho mŕtvy duch oživil. Len človek, ktorý žije večný život – spásu už tu na zemi. Až takému človekovi Boh začne odhaľovať pravdy svojho slova, svoj Božský charakter, myslenie, konanie.

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 24, 1-12

Aleluja, aleluja, aleluja. Kristus, náš veľkonočný Baránok, bol obetovaný. Preto slávme sviatky v Pánovi.

Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.

Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.

Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.

No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.

Vysvetlenie: Anjeli museli pripomenúť ženám slová, ktoré Pán vyriekol. A rozpamätali sa na Ježišove slová a zvestovali to učeníkom.

Boh pri čítaní Písma pripomína a odhaľuje spasenému kresťanovi všetko, čo tam zjavil. Až to kresťan vidí v Božom slove, jeho duch jasá a rád sa delí s bratmi a sestrami s poznaním, ktoré mu Boh dal.

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 24, 13-35

Aleluja, aleluja, aleluja. Kristus, náš veľkonočný Baránok, bol obetovaný. Preto slávme sviatky v Pánovi.

Spoznali ho pri lámaní chleba

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Vysvetlenie: Aj učeníkom, čo šli do Emauz sa zjavil Ježiš. Neboli to apoštoli, lebo tí sedeli zhromaždení v Jeruzaleme. Kto je teda podľa biblie Ježišovým učeníkom? Každý kto sa dá vyučiť Bohom, Božím slovom, Božím duchom.

Katolícki kňazi, biskupi, pápeži nie sú ani apoštoli, ani Boží ľudia, ani Boží učeníci. Lebo sú vyučení Okrem vytiahnutých veršov Písma aj Tradíciou, magistériom cirkvi. Keby im Boží duch odkryl veci z Písma, nesmú ho poslúchať a tak učiť, ale musia učiť a hlásať iba katolícku náuku. Preto sú mimo spasenia, a ak chcú pochopiť veci iba od Božieho Ducha, ak dovolia Bohu, aby im odhaľoval pravdy z Písma, musia vyjsť z Katolíckej cirkvi a byť poslušní IBA Božiemu slovu a Božiemu vedeniu.

Učeníci, čo šli do Emauz spoznali Ježiša pri lámaní chleba. Nie pri omši, nie pri lámaní premenenej oplátky.  Všetci katolíci sú na omšiach a napriek tomu nikto z nich nespoznal Krista pri lámaní oplátky.  Kristus sa nedáva spoznať tým, ktorí nasledujú falošné učenie. Preto ho žiaden katolík pri omši nespozná, lebo tam jednoducho nie je.

 

Biela sobota

 

Kniha Genezis − Gn 1, 1 – 2, 2

Boh videl všetko, čo urobil, a bolo to veľmi dobré

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.

Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou. A nastal večer a ráno, prvý deň.

Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom. A nastal večer a ráno, druhý deň.

Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.

Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a ráno, tretí deň.

Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer a ráno, štvrtý deň.

Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“ A Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.“ A nastal večer a ráno, piaty deň.

Boh povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.“ A tak sa stalo. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je to dobré.

Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“ A stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Vzrastajte a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju. Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.“

Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v ktorom je semeno, aby vám boli za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život, dávam za pokrm všetky zelené rastliny.“ A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. A nastal večer a ráno, šiesty deň.

Takto boli dokončené nebo a zem i všetka ich nádhera. Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril.

Vysvetlenie: všetko, čo urobil Boh bolo dobré. Keď stvoril človeka, povedal, že to bolo veľmi dobré.

Pri stvorení človek mal panovať nad všetkým stvorenstvom. Nie nad človekom. Pôvodný Boží zámer bol, aby človek mal priame spojenie s Bohom, priame spoločenstvo. Hriech prvých rodičov prerušil toto priame spoločenstvo s Bohom.

Skrze Mojžišov zákon mali Izraeliti cez Veľkňaza a obete kňazov čiže skrze prostredníkov prístup k odpusteniu hriechov, prístup k Bohu. Ježiš Kristus svojou jedinou a dostatočnou a dokonalou obetou navrátil toto spoločenstvo naspäť. Od smrti a zoslania Ducha Svätého má spasený človek znova priamo spoločenstvo s Bohom(závisí so akej miery sa poddá Božiemu pretváraniu), skrze už len jedného prostredníka medzi Bohom a človekom – skrze Ježiša Krista. Preto spasený človek už tu na zemi žije večný život ale až v nebi bude mať plnosť poznania a plnosť spoločenstva s Bohom.

Človek má panovať nad stvorenstvom. Má byť podriadený ľudskému panovníkovi a ľudskému zriadeniu. Ale Nový zákon nič nehovorí o tom, že má byť podriadený kňazovi, biskupovi, pápežovi. Nový zákon podriaďuje spaseného človeka priamo Bohu skrze Ducha Svätého, ktorý ho vyučuje z Písma a skrze prostredníka Ježiša Krista. Ježiš Kristus je jediný Pastier a ostatní, ktorí vyučujú Božie slovo sú pastieri nájomníci. Ak nájomníkom záleží, aby boli ovečky poslušné Božiemu slovu, tak sa nebudú nikdy považovať za pravých pastierov a nebudú ovečkám predkladať ľudské náuky. Kristove ovečky počujú Kristov hlas a nedajú sa zlákať falošnými nájomníkmi.

Kniha žalmov − Ž104, 1-2a. 5-6. 10+12. 13-14b. 24+35c

Refrén: Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme.

Dobroreč, duša moja, Pánovi; *
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, *
do svetla si sa zahalil ako do rúcha. R.
Zem si postavil na jej základoch, *
nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, *
nad vrchmi vody zastali. R.
Prameňom dávaš stekať do potokov, *
čo tečú pomedzi vrchy.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, *
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. R.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, *
plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok *
a byli, aby slúžila človeku. R.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! *
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. *
Dobroreč, duša moja, Pánovi. R.

 

Vysvetlenie: Všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Nič z toho stvorenstva čo vidíme nemáme od Panny Márie, od Pátra Pia, od pápeža Františka, od matky Terezy, ani od žiadneho zjavenia, od žiadnej sochy, od bielej oplátky. Preto Božie dieťa vzdáva slávu, chválu a úctu jedine Bohu. Ktorí konajú inak,  konajú skutok modlárstva. A modlári nevojdú do Božieho kráľovstva, lebo podľa Písma modlárstvo je duchovné smilstvo.

Kniha žalmov − Ž 33, 4-5. 6-7. 12-13. 20+22

Refrén: Milosti Pánovej plná je zem.

Pánovo slovo je pravdivé *
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo; *
milosti Pánovej plná je zem. R.
Pánovým slovom povstali nebesia *
a dychom jeho úst všetky ich voje.
Ako do vreca hromadí morské vody, *
ako do nádrží zlieva oceány. R.
Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, *
blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
Pán hľadí z neba *
a vidí všetkých ľudí. R.
Naša duša očakáva Pána, *
on je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba. R.

 

Vysvetlenie: Pánovej milosti je plná zem. Stačí uveriť evanjeliu a človek ju obsiahne. Za VIERU v Božie riešenie spásy človek obsiahne milosť. A človek, ktorý obsiahol milosť má dar večnej spásy a je vyvoleným Božím dedičstvom.

Kniha Genezis − Gn 22, 1-18

Obeta nášho praotca Abraháma

Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“

On odpovedal: „Tu som.“

Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“

Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil.

Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“ Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž.

Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“

On mu povedal: „Čo chceš, syn môj?“

„Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“

Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.

Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna. Ale vtom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“

On odpovedal: „Tu som.“

Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“

Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará;“ a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“

Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám taký je výrok Pána : Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

Vysvetlenie: jedine VIERA v Božie prisľúbenie dala Abrahámovi takú odvahu ísť a obetovať svojho syna, ktorého so Sárou počali v starobe. Každý spasený človek je skrze vieru aj Abrahámovým potomstvom a je požehnaný skrze Abraháma.

Spasený človek ale nemá nikde zaručené, že jeho život bude od momentu spásy samá radosť a plesanie. Ba naopak viera spaseného človeka ale bude mnohokrát preskúšaná a skrze aj veľmi tvrdé skúšky, (napríklad ako Abrahám), ak obstojí, bude zdokonaľovaná, upevňovaná. Spasený človek je od momentu uverenia v duchovnom boji proti mocnostiam satanovým. Preto spasený človek má mať na sebe Božiu výzbroj a má vedieť používať správne meč Božieho slova. Má každý deň rásť v poznaní Božieho slova.

Jedine viera v Božie zasľúbenia pohýna spaseného človeka ku bláznovstvám ohlasovania Kristovho evanjelia.

Kniha žalmov − Ž 16, 5+8. 9-10. 11

Refrén: Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, *
v tvojich rukách je môj osud.
Pána mám vždy pred očami; *
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. R.
Preto sa raduje moje srdce †
a moja duša plesá *
aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí *
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. R.
Ukážeš mi cestu života. †
U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. R.

 

Vysvetlenie: napriek tomu, že je to Dávidov žalm, časti žalmu prorokujú o Kristovi.  Duchovia a duše zomrelých starého zákona boli na mieste, ktoré sa volalo podsvetie. Ježišova duša ale nezostala v podsvetí, iba na krátky čas, aby kázala dušiam evanjelium. (Jn 5.25; 1Pt 3,19; 1Pt 3,6) Ježišovo telo sa nezačalo rozkladať. Ježišovo telo po nanebovstúpení zasadlo po pravici Otca. A je svojím duchom prítomný medzi nami a v spasených ľuďoch.  (nesedí so svojim telom v kamennom kostole zavretý v bohostánku)

Kniha Exodus − Ex 14, 15 – 15, 1a

Izraeliti šli stredom mora po suchu

Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelitom, aby sa pohli. Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši.

Ja zatvrdím srdce Egypťanov a budú sa hnať za nimi; a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a jazde ukážem svoju slávu. Egypťania spoznajú, že ja som Pán, keď ukážem svoju slávu na faraónovi i na jeho vozoch a jazde.“

Tu sa Boží anjel, čo šiel pred izraelským táborom, zdvihol a išiel za ním. A s ním aj oblačný stĺp zmenil svoje doterajšie miesto prešiel spredu zaň. Postavil sa medzi egyptský tábor a izraelský tábor. Oblak bol pre jedných temný, druhým osvetľoval noc, a tak sa celú noc nemohli jedni k druhým priblížiť.

Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa rozdelila a Izraeliti šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich pravici a ľavici. Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, vozy a jazdci sa pustili za nimi doprostred mora.

Ale v čase rannej stráže sa Pán pozrel z ohnivého a oblačného stĺpa na Egypťanov a ich vojsko uviedol do zmätku. Hamoval kolesá na ich vozoch, takže mohli len ťažko napredovať. Preto Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi, lebo Pán za nich bojuje proti nám.“

A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.“ Mojžiš vystrel ruku nad more a ono sa nad ránom vrátilo na svoje pôvodné miesto. Vody sa valili oproti utekajúcim Egypťanom a Pán ich prikryl vlnami uprostred mora. Vody sa vrátili a pokryli vozy i jazdcov celého faraónovho vojska, ktoré sa pustilo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal. No Izraeliti prešli stredom mora po suchu a voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.

Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov. Videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu i mocnú ruku, ktorú Pán zdvihol proti nim. Ľud sa bál a uverili Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

Vtedy Mojžiš a synovia Izraela zaspievali Pánovi túto pieseň:

Vysvetlenie: Pán zatvrdzuje koho chce a zmilúva sa nad kým chce. Vďaka neposlušnosti a neviere v Mesiáša Boh zatvrdil srdcia Izraelu. Vďaka tomu sme my pohania došli k viere.

Faraón bol vzbudený na to, aby Boh na ňom ukázal svoju moc a aby sa tak Božia moc a Božie meno hlásalo po celej zemi (porov Rim 9,17)

Božie vyvolenie nádob pre vznešené účely a pre bežné účely je Božou slobodnou vôľou. (Rim 9,21)

Chceš patriť medzi zatvrdených, ktorí budú stále odporovať evanjeliu a jedinečnosti Ježiša Krista? Ty ešte stále máš na výber rozhodnúť sa poslúchať Božie slovo, alebo pápeža, magistérium cirkvi, Tradíciu. Ak budeš vzdorovať Božiemu hlasu, skončíš ako faraónovo vojsko.

Kniha Exodus − Ex 15, 1b-2. 3-4. 5-6. 17-18

Refrén: Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil.

Spievajme Pánovi, lebo sa preslávil: *
koňa i jazdca zmietol do mora.
Pán je moja sila a moja udatnosť, *
on ma zachránil.
On je môj Boh, chcem ho velebiť; *
Boh môjho otca, budem ho chváliť. R.
Pán je ako bojovník; *
Jahve je jeho meno.
Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora; *
jeho najlepší bojovníci utonuli v Červenom mori. R.
Vlny ich pokryli; *
sťa kameň klesli do hlbín.
Tvoja pravica, Pane, vyniká mocou, *
tvoja pravica, Pane, zasiahla nepriateľa. R.
Vovedieš ich a zasadíš na vrchu svojho dedičstva, *
v svojom bezpečnom príbytku, ktorý si ty, Pane, urobil;
vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky, Pane. *
Pán bude kraľovať naveky a navždy. R.


Božie meno v Starom zákon je JHVH. Po správnosti by sa mali pri preklade a pri vyslovovaní používať všetky spoluhlásky. Teda najsprávnejšie by malo vyznieť JeHoVaH. Nie je to podľa Jehovistov – tí majú Jehova, ale podľa správnosti Jehovah. Ale biť sa o správne vyslovovanie Božieho mena zasa nemá byť sporom medzi nikým, to si určite Boh neželá.

Kniha proroka Izaiáša − Iz 54, 5-14

Večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval, tvoj vykupiteľ, Pán

Tvoj Stvoriteľ je tvojím ženíchom, „Pán zástupov“ je jeho meno. Svätý Izraela je tvoj vykupiteľ, „Bohom celej zeme“ sa nazýva.

Pán ťa povolal ako ženu opustenú a duchom sklesnutú, ako odvrhnutú ženu svojej mladosti, hovorí tvoj Boh. Na chvíľu krátku som ťa opustil, no s veľkou láskou si ťa pritiahnem. V návale hnevu skryl som nakrátko svoju tvár pred tebou, no večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval, hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.

Je mi ako za dní Noema: keď som prisahal, že Noemove vody viac nezaplavia zem. Aj teraz prisahám, že sa už nebudem hnevať na teba, ani ťa viac karhať nebudem. Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť, no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie, hovorí Pán, ktorý sa zmilúva nad tebou.

Úbohá, vetrom zmietaná, bez akejkoľvek potechy, hľa, ja položím tvoje kamene na malachit a tvoje základy na zafíry, cimburie urobím z rubínu, tvoje brány budú z krištáľu a múry zo vzácnych kameňov.

Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia. Základy budeš mať na spravodlivosti. Budeš ďaleko od utláčania, preto sa nemusíš báť, ďaleko od strachu, lebo sa k tebe nepriblíži.

Vysvetlenie:

54 kapitola Izaiáša hovorí o Kristovi ako ženíchovi a Kristovej cirkvi (ktorú tvoria spasení židia aj pohania) O tom že v Kristovi budú mať napriek okolnostiam pokoj, spravodlivosť a milosrdenstvo. Pán prisahá, že na svoje deti sa už nebude hnevať a viac ich viac karhať. (to ale neznamená, že nebudú preskúšavaní) Pán skrze Novú zmluvu neodstúpi od tých, ktorí tvoria jeho nevestu.

To znamená, že veriaci spasení kresťania sa nemusia obávať o svoju večnosť, lebo už majú nebo zaručené krvou Baránka a tá zmluva je písomne Bohom daná ako Nová zmluva. Jedine spasení ľudia jej rozumejú. A preto jedine spasení ľudia tvoria synovstvo Božie a cirkev – nevestu Kristovu.

Ak patríš medzi tých, ktorí ešte nechápu o čom je Nová zmluva, o čom je evanjeliu, nerozumieš apoštolským listom a výrazom, tak ešte nemáš Pánovho ducha, ešte nie si spasený, ešte nepatríš do Kristovej cirkvi. Preto volaj k Bohu a pros ho o dar milosti, aby si pochopil jeho Slovo, jeho zmýšľanie, jeho vôľu.

Najväčší satanov podvod je to, že katolíci nechávajú vysvetľovanie Písma na Katolíckej cirkvi a jej vodcoch. Myslia si, že krstom sa stali Božími deťmi a patria do Kristovej cirkvi. Keby tak bolo, rozumeli by aj kňazi Písmu aj pápeži. Nerozumejú.

Pochopenie Písma, Boha a Božej vôle, učeniu Písmam nás vedie Duch Boží a nie Katolícka cirkev. Ak budeš chcieť stále pochopiť Písmo podľa katolíckej náuky, nikdy nedôjdeš k spáse, k Božiemu synovstvu  a nestaneš sa časťou Kristovej Nevesty.

Tvoja spása je v tvojich rukách a nie v rukách kňazov a Katolíckej cirkvi. Ty sám musíš dôjsť skúmaním Písma k pravde evanjelia! Ty sám skrze Božieho Ducha musíš uvidieť to, čo Boh vložil do Písma! Žiaden kňaz, pápež, žiadna omša a Panna Mária ťa nezachránia, musíš sa znovuzrodiť skrze vodu (Božie slovo) a krv (jedinú dostatočnú, dokonalú obeť)

Kniha žalmov − Ž 30, 2+4. 5-6. 11-12a+13b

Refrén: Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *
a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.
Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *
navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. R.
Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *
vzdávajte vďaky jeho menu svätému.
Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *
ale celý život jeho láskavosť.
Podvečer je nám hosťom plač *
a radosť nad ránom. R.
Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; *
Pane, buď mi na pomoci.
Môj nárek si obrátil na tanec; *
Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť. R.

Vysvetlenie: Dávidov žalm pri posvätení Dávidovho domu.

Kniha proroka Izaiáša − Iz 55, 1-11

Poďte k vodám: počúvajte a budete žiť

Toto hovorí Pán: „Poďte k vodám, všetci, čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte. Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia.

Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti? Počúvajte mňa a budete jesť dobroty a budete sa kochať v jedlách vyberaných. Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida. Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí, za knieža a vládcu národov. Budeš volať národ, ktorý nepoznáš; národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu, a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.

Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku. Nech zanechá bezbožný svoju cestu a zločinec svoje zámery, nech sa vráti k Pánovi a on sa nad ním zmiluje, k nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa. Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán. Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.

A ako z neba padá dážď a sneh a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju, aby z nej klíčilo, aby obdarovala rozsievača semenom a dala chlieb hladnému, tak bude so slovom, ktoré vychádza z mojich úst: nevráti sa ku mne naprázdno, ale vykoná všetko, čo chcem, a vydarí sa jeho poslanie.“

Vysvetlenie:

Každý nech príde k Bohu a nech zadarmo berie, čo Boh ponúka. Za žiadne skutky, za žiadne omše, za žiadne ružence, za žiadne obete, ZADARMO!

Božie slovo sa nevráti naspäť, kým nevykoná to, čo Boh chce. Ak nebudeš zatvrdený, vydarí sa poslanie Božieho slova a zadarmo budeš od Boha mať všetko, čo ponúka.

Katolícka cirkev ti ponúka milosti za skutky, peniaze, za omše, ktoré ťa ale nespasia. Boh ti zadarmo ponúka seba samého.

„Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť, volajte ho, kým je nablízku. Nech zanechá bezbožný svoju cestu a zločinec svoje zámery, nech sa vráti k Pánovi a on sa nad ním zmiluje, k nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa.“

Hľadajte Pána, nie kňaza. Hľadajte spásu, nie náboženstvo. (prázdne a pre Boha nič neznamenajúce obrady)

Kniha proroka Izaiáša − Iz 12, 2-3. 4b-d. 5-6

Refrén: Čerpajme vodu s radosťou z prameňov spásy

„Hľa, Boh je moja spása; *
dúfam a nebojím sa,
lebo moja sila a chvála je Pán, *
on sa mi stal záchrancom.“
Budete čerpať vodu s radosťou *
z prameňov spásy. R.
„Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, †
ohlasujte medzi národmi jeho zázraky, *
pamätajte, že jeho meno je vznešené. R.
Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci; *
nech je to známe po celej zemi.
Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, *
lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.“ R.

 

Vysvetlenie:

Spasený človek nedokáže mlčať o zázrakoch Pánových. Najväčší zázrak je keď človek uverí evanjeliu a vyjde z náboženského Babylonu.

Kniha proroka Barucha − Bar 3, 9-15. 32 – 4, 4

Choď za Pánovou žiarou

Počúvaj, Izrael, príkazy života, napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými. Čo je, Izrael? Čo je, že si v nepriateľskej krajine? Zostarel si v cudzej krajine, poškvrnil si sa mŕtvolami, pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí. Opustil si prameň múdrosti. Keby si bol kráčal po Božej ceste, bol by si býval v pokoji naveky. Nauč sa, kde je rozumnosť, kde je sila, kde je rozum, aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život, kde je svetlo očí a pokoj. Kto našiel jej miesto? A kto vošiel do jej pokladníc?

Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju, vynašiel ju svojou rozumnosťou. Ten, ktorý založil zem na večný čas a naplnil ju štvornohými zvieratami. Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide, zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo. I hviezdy zažiarili na svojich strážach a potešili sa. Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“ a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.

Toto je náš Boh a iného nemožno k nemu prirovnať. On našiel každú cestu k múdrosti a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi a svojmu miláčikovi Izraelovi. Potom sa zjavila na zemi a žila s ľuďmi.

Ona je knihou Božích prikázaní a zákonom, ktorý zostáva naveky. Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť, tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.

Obráť sa, Jakub, a chop sa jej, choď za žiarou v jej svetle. Nedávaj svoju slávu inému a svoje hodnosti cudziemu národu.

Blahoslavení sme, Izrael, lebo my vieme, čo sa páči Bohu.

Vysvetlenie: Kto je spasený, je miláčikom Božím, lebo vie čo sa páči Bohu.

Ako katolík som len vedel, čo sa páči katolíckej náuke a preto som počúval katolícku náuku a šiel za katolíckymi vodcami. Lenže katolícka náuka je len prešpekulovaná ľudská a satanova náuka v ktorej je túžba po ovládnutí človeka a panovaním nad ním a nad jeho zmýšľaním.

Kniha žalmov − Ž 19, 8. 9. 10. 11

Refrén: Pane, ty máš slová večného života.

Zákon Pánov je dokonalý, *
osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, *
dáva múdrosť maličkým. R.
Rozhodnutia Pánove sú správne, *
potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, *
osvecujú oči. R.
Bázeň pred Pánom je úprimná, *
trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé *
a všetky spravodlivé. R.
Vzácnejšie sú než zlato, *
než veľký drahokam,
sladšie sú než med, *
než medové kvapky z plástu. R.

 

Vysvetlenie: Pánove slovo je večné. Zákon Pánov je dokonalý. Svedectvo Pánovo je hodnoverné. Rozhodnutia Pánove sú správne. Bázeň pred Pánom je úprimná. Výroky Pánove sú pravdivé.

Katolícka náuka je tu len chvíľu. Zákony katolíckej náuky sú ľudské, nedokonalé, sú mlynským kameňom pre katolíkov a je proti Božiemu neomylnému slovu. Svedectvo katolíckej náuky je nehodnoverné, a hlásia sa k nemu všetky falošné zjavenia Ježiša Krista a Panny Márie.  Rozhodnutia vodcov RKC sú nesprávne – zločiny zatajujú, majetky hrabú k sebe a tvária sa ako Boží služobníci. Bázeň ľudí pred hrozbami náuky RKC je neúprimná – viacej sa boja jedenia mäsa na popolcovú stredu a Veľký piatok ako smilstva, krádeží, podvodov. Výroky náuky RKC sú zavádzajúce a pre oklamanie sú pomiešané s Božím slovom.

 

Kniha proroka Ezechiela − Ez 36, 16-17a. 18-28

Vylejem na vás čistú vodu a dám vám nové srdce

Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde a poškvrnil ju svojím správaním a svojimi skutkami. Preto som na nich vylial svoj hnev: pre krv, ktorú vylievali po zemi, a poškvrnili ju svojimi modlami. Roztrúsil som ich medzi národy a rozptýlení sú po krajinách. Podľa ich správania a podľa ich skutkov som ich odsúdil.

Išli medzi národy a všade, kam sa dostali, zhanobili moje sväté meno, lebo sa o nich vravelo: ‚Toto je Pánov ľud a musel vyjsť zo svojej krajiny.‘

A mne záleží na mojom svätom mene, ktoré zhanobil dom Izraela medzi národmi, ku ktorým prišli.

Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale z úcty k svojmu svätému menu, ktoré ste hanobili medzi národmi, ku ktorým ste prišli.

Posvätím svoje veľké meno, zneuctené medzi národmi, ktoré ste uprostred nich hanobili. A národy spoznajú, že ja som Pán, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý, hovorí Pán, Boh.

Vezmem vás spomedzi národov, zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny. Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím.

Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky.

Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“

Vysvetlenie: Aj katolíci považujú sami seba za Pánov ľud. No svojimi skutkami modlárstva hanobia sväté Božie meno. Ich skutky, ich modlárstvo, ich ovocie skutkov dokazujú, že nepatria Bohu.

Boh teraz ešte stále zhovieva, no na konci časov ukáže že je ON jedine Pánom.

Tých, ktorí vytrvalo hľadajú pravdu, tých si Boh nájde už teraz tu na zemi. Vyvedie ich z náboženského babylonu a očistí ich od všetkej špiny a od všetkých modiel.

Sám Boh spôsobuje v takomto (spasenom) človekovi, že mu vyberie kamenné zatvrdené srdce a dá mu srdce z mäsa. Vloží doňho svojho Ducha a spôsobí, že bude kráčať podľa jeho príkazov. (nie príkazov RKC) Sám Boh spôsobí, že ten človek bude konať Božiu vôľu.

A ten kto má srdce z mäsa a v ktorom pôsobí Boží Duch, ten prestáva modláriť, kradnúť, smilniť, podvádzať, lebo je to preňho samozrejmosťou žiť pre Boha a podľa Boha.

Kniha žalmov − Ž 42, 3. 5b-e; 43, 3. 4

Refrén: Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *
kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? R.
Veď som putoval ku vznešenému stánku *
a vstupoval do domu Božieho
s radostným plesaním a s piesňou ďakovnou *
uprostred zástupov sláviacich sviatky. R.
Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; †
ony nech ma sprevádzajú *
a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. R.
I pristúpim k Božiemu oltáru, †
k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, *
a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. R.

 

Vysvetlenie: Za čím dychtí tvoja duša? Ak tvoja duša tú po Bohu, Boh sa ti dáva sám spoznať. Pane, nech tvoje svetlo a tvoja pravda mnohých privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. (v nebi)

Kniha žalmov − Ž 51, 12-13. 14-15. 18-19

Refrén: Bože, stvor vo mne srdce čisté.

Bože, stvor vo mne srdce čisté *
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
Neodvrhuj ma spred svojej tváre *
a neodnímaj mi svojho ducha svätého. R.
Navráť mi radosť z tvojej spásy *
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
Poučím blúdiacich o tvojich cestách *
a hriešnici sa k tebe obrátia. R.
Veď ty nemáš záľubu v obete, *
ani žertvu neprijmeš odo mňa.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; *
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. R.

 

Vysvetlenie: Iba Boh môže pretvoriť srdce človeka na čisté, iba Boh môže obnoviť v človekovi ducha pevného. Boh už Novozákonným spaseným neodníme svojho Ducha, dá im radosť zo spásy a posilňuje ich duchom veľkej ochoty jemu slúžiť, poučovať blúdiacich o jeho cestách.

Ako katolík som sa to snažil robiť ako som vládal svojou vlastnou silou. Po uverení evanjeliu Boh toto všetko vo mne začal konať sám. Pre katolíka ma snaha zapáčiť sa Bohu stále veľa úsilia. Ako spasený človek som Bohom pretváraný na jeho obraz a tak už mnoho vecí ktoré Boh odo mňa žiada aj sám vo mne koná. Podstatné je neodporovať Božej vôli a chcieť plniť Božiu vôľu a nie svoje túžby a plány.

List Rimanom − Rim 6, 3-11

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera

Bratia, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.

Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.

Vysvetlenie:

Byť pokrstený neznamená byť pokropení. Byť pokrstený zanemená byť ponorený celý do vody, čo symbolizuje smrť a vynorený z vody, čo symbolizuje nový život.

Krst detí (pokropkanie po hlavičke) je len hra Katolíckej cirkvi na nevedomých ľuďoch. Tým už od malička zväzujú deti „nezmazateľným“ členstvom v RKC a podriaďujú ich učeniu RKC a nie Božiemu učeniu! Je to najväčší podvod na nevedomých ľuďoch!

Uverenie evanjeliu, vykonanie pokánia a následne krst vedie človeka k novému životu. Taký človek už nedokáže žiť svoj starý život. Krst katolíkov je svedectvom, že duch Boží sa k nemu nepriznáva, lebo nežijú nový život. Neboli ich túžby, žiadosti, plány ukrižované spolu s Kristom. Stále otročia klamstvám, krádežiam, podvodom, smilstvám. Stále nie sú ospravedlnení od hriechu, lebo stále chodia za kňazom vyznávať hriechy. Ak je aj nejaká zmena v ich živote, tak je to na základe uverenia falošným zjaveniam, na základe svojej pevnej vôle, na základe apelovania kňazov. Nie je to na základe evanjelia, kedy Boh v človeku sám vypôsobuje, to, čo od neho žiada.

 

Kniha žalmov − Ž 118, 1-2. 16ab+17. 22-23

Refrén: Aleluja.

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, *
že jeho milosrdenstvo trvá naveky. R.
„Pánova pravica mocne zasiahla, *
Pánova pravica ma zdvihla.“
Ja nezomriem, budem žiť *
a vyrozprávam skutky Pánove. R.
Kameň, čo stavitelia zavrhli, *
stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána; *
vec v našich očiach obdivuhodná. R.

 

Vysvetlenie: Uholný kameň stavitelia – Izraelskí vodcovia zavrhli. Zavrhli Ježiša Krista. Aj katolícki vodcovia zavrhli uholný kameň a doložili si svoje kamene pod svoju stavbu, ktorá sa zanedlho celá zrúti. Doložili si Tradíciu, magistérium, dogmy.

Evanjelium podľa Lukáša − Lk 24, 1-12

Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.

Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: ‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.‘“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.

Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.

No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.

Vysvetlenie: Niekoľkokrát Písmo Starého zákona prorokovalo, že Mesiáš vstane zmŕtvych. Niekoľkokrát Ježiš svojim učeníkom povedal, že ho usmrtia a na tretí deň vstane zmŕtvych. No slová o prázdnom hrobe sa im zdali ako blúznenie.

Toľkokrát náboženskí vodcovia vtedajšej doby čítali Písma o Mesiášovi. A keď bol medzi nimi neporovnali jeho skutky a výroky s Písmom, ale sa zatvrdili voči nemu.

Toľkokrát katolíci počujú o vykúpení, spáse, jedinej dostatočnej obeti Ježiša Krista, jedinom a poslednom kňazovi a Veľkňazovi Novej zmluvy, že sa im to zdá ako blúznenie.

Ale Kristus prišiel na svet podľa Písem. Bol usmrtený, pochovaný a vstal zmŕtvych podľa Písem. Vykúpil, spasil a zachránil človeka podľa Písem. Podľa Písem je VIERA v toto Božie riešenie spásy a záchrany to jediné, čo máš urobiť TY, aby si bol spasený. Ostatok už potom v tebe spraví Boh. Boh vypôsobí, že začneš rozumieť Písmam, plniť jeho vôľu a konať skutky, ktoré od teba chce.

Aj počas histórie náboženskí vodcovia nechceli pripustiť, že Kristus už všetko urobil. Či sú to katolíci, či Gréckokatolíci, či Pravoslávni, či iné cirkvi, ktoré odmietajú evanjelium Ježiša Krista a dosadzujú svoje náuky pre nevedomý ľud. Nestačí im Písmo a tak si navymýšľali množstvo náuk, ktoré vedú ľudí do záhuby. Písmo majú len ako doplnok svojho učenia.

Preto vyjdi z Babylonu (RKC a iných cirkví) a nemaj účasť na jeho hriechoch, aby sa ti nedostalo rán, ktoré Boh preňho na koniec časov pripravil.

 

 

Veľký Piatok

Vo Veľký piatok je v katolíckej cirkvi celý deň zakázané jesť mäso. Ak by katolík v tento deň zjedol mäso a v tento deň by aj bez ľútosti a vyspovedania sa zomrel, ide rovno do pekla.

Z mojich pozorovaní, je to jediný (ľudský) zákaz, ktorý každý, aj ten najľahostajnejší  katolík prísne a dôsledne dodržiava. Aj keby v ten deň kradol, smilnil, podvádzal, nadával ako pohan, na smrť sa pohádal so susedom, podstatné je v tento deň, že nejedol mäso. Zákaz jesť mäso pod vinou smrteľného hriechu vo Veľký piatok je najväčší strašiak na katolíka. Žiaden zákaz každý katolík tak nerešpektuje, nedodržuje.

Nechápem, ako sa môže katolík báť jedenia mäsa, ktoré je iba ľudský zákaz a vyšiel z pyšnej hlavy človeka v Ríme a nebáť sa pritom porušovať prikázania dané priamo Bohom a čierne na bielom zapísané v Písme.

 

Kniha proroka Izaiáša − Iz 52, 13 – 53, 12

On bol prebodnutý pre naše neprávosti
Štvrtý spev Pánovho sluhu

Boh hovorí:

Hľa, môj služobník bude úspešný, bude povýšený, vyzdvihnutý a veľmi slávny. Ako sa mnohí nad ním zhrozili – lebo bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí –, tak rozoženie mnohé národy. Králi pred ním zatvoria ústa, lebo uvidia, o čom sa im nevravelo, a spoznajú, čo nikdy nepočuli.

Prorok hovorí:

Kto uveril, čo sme hlásali? A Pánovo rameno komu sa zjavilo? Veď vzišiel pred ním ako ratoliestka, sťa koreň z vyschnutej zeme. Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a najposlednejší z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal slabosť, ako niekto, pred kým si zakrývame tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. A on niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti. No my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. Ale on bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili.

My všetci sme blúdili ako ovce, každý zahol svojou vlastnou cestou. A Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Týrali ho, on to ponížene znášal a neotvoril ústa; ako baránok vedený na zabitie, ako ovca, ktorá onemela pred strihačmi a neotvorila ústa.

Násilným súdom ho odstránili a kto sa bude starať o jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny žijúcich, pre hriech môjho ľudu na smrť ubitý. So zločincami ho pochovali, a hrob mal medzi boháčmi, hoci sa nedopustil neprávosti, ani lesť nebola v jeho ústach.

Pán dovolil zdrviť ho slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním.

Boh hovorí:

Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Preto mu dám ako podiel zástupy a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov; a on niesol hriech mnohých a prosí za hriešnikov.

Vysvetlenie:

O kom sa tu, okrem iného hovorí? Ja tam vidím seba. Blúdil som ako ovca a išiel som si svojou cestou. No Boh mi dal tú milosť, že som spoznal, že Kristus za mňa bol strestaný Bohom, prebodnutý za moju neprávosť. Kristus sa za mňa Bohu ponúkol ako zmierna obeta. Ten trest, ten Boží hnev, to Božie odlúčenie som mal znášať ja sám na vlastnej koži v pekle. Vďaka za Krista, že to už za mňa všetko podstúpil a pretrpel. Vďaka za jeho lásku a jedinú dostatočnú obetu.

Drahý človeče. „Panna Mária“ za teba nezomrela, nepreliala krv, Páter Pio tiež nie, ani žiaden kanonizovaný svätý. Neprávosť všetkých bola uvalená IBA NA JEŽIŠA KRISTA!!! On bol jediný bezchybný Baránok a jedinou zmiernou obeťou na kríži pred 2000 rokmi priniesol ospravedlnenie mnohým (čiže iba tým, ktorí uveria, že to všetko vykonal IBA KRISTUS) Jedinou obetou priniesol večný život mnohým ľuďom v dejinách – od Adama až po koniec časov. Mnohým zo Starého zákona – ktorí VERILI v Božie prisľúbenia a mnohým z Nového zákona, ktorí UVERILI evanjeliu – čiže jedinej dokonalej a dostatočnej obeti Ježiša Krista.

A keďže IBA Kristus niesol moje, tvoje hriechy, IBA Kristus môže u Otca prosiť za hriešnikov! Prosím ťa, neopovrhuj Kristom tým, že prosíš za seba, za iných niekoho iného ako Krista! Lebo ak dávaš slúžiť omše za seba a za druhých, za svoj hriech aj za hriechy druhých, za svoj večný život, aj za večný život druhých, pohrdol si jedinou dostatočnou obeťou Ježiša Krista a hľadáš spojenie s Bohom skrze človeka, ktorého nikdy na svoje zastupovanie neurčil – kňaza. Veď Kristus prišiel na to, aby zrušil Starozákonné kňazstvo a celý systém obiet a skutkov, ktoré slúžili na naklonenie Božej priazne. Prišiel preto, aby On bol jediný Novozákonný kňaz a Veľkňaz, cez ktorého máme priamo prístup k Otcovi. On prišiel na to, aby si už nešiel za žiadnym kňazom, biskupom, pápežom, svätým, Máriou, teda za žiadnym človekom!

Ak prosíš za niečo Pannu Máriu, svätých, drevené sochy, odliatky, vysmievaš sa Kristovi, ktorého Boh ustanovil za jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi.

Prosím ťa v mene Ježiš: Uver Bohu, Božiemu slovu a vyjdi z Babylona ľudských náuk, Tradícií, prikázaní a nariadení. Spoliehaj sa IBA na Ježiša Krista a nájdi si nablízku nejaké malé spoločenstvo, ktoré pevne stojí iba na učení a autorite Božieho slova.

 

Kniha žalmov − Ž 31, 2+6. 12-13. 15-16. 17+25

Refrén: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. R.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech
a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba. R.
Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov. R.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána. R.

 

Vysvetlenie:

Tento 31 žalm spísal Dávid, keď bol prenasledovaný od svojich nepriateľov a musel sa skrývať pred nimi. Tento žalm vykresľuje aj moju situáciu, aj situáciu kresťana, ktorý uveril evanjeliu, autorite Biblie a jedinej dostatočnej obeti Ježiša Krista. Napriek tomu, že katolíci mnou opovrhujú, vytrácam sa z ich pamäti, som im na smiech, ja sa spolieham na Pána, v ktorého rukách je môj duch a osud, ktorý ma vo svojom milosrdenstve zachránil. On mi dal aj srdce statočné  a dúfam v neho.

V tomto žalme je vynechaný 6 verš, ktorý katolíkov po prečítaní musí bodnúť v srdci:

 Ž 31:6 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.

To znamená, že Boh nenávidí každého, kto si ctí iného, okrem neho, nenávidí každého, kto božskú moc pripisuje niečomu, čo nie je Božie – či sú to sochy, sväteniny, uctievanie oplátky, uctievanie svätých, uctievanie pápeža…

Ja dúfam iba v Pána. Aj ty máš ešte čas, aby si sa rozhodol iba pre Pána.

 

List Hebrejom − Hebr 4, 14-16; 5, 7-9

Naučil sa poslušnosti a stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú

Bratia, keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

Kristus v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.

Vysvetlenie:

My kresťania, čo sme uverili evanjeliu máme jediného Veľkňaza – Ježiša, Božieho Syna, preto sa držme svojho vyznania.

Katolíci majú svojho Veľkňaza pápeža a či kardináli, či biskupi, či kňazi sú mu poslušní.  A cez nich má byť poslušný učeniu RKC aj každý katolík. Súčasný pápež František je ďalším po Janovi Pavlovi II kto je ľuďmi uctievaný, zbožňovaný, o ktorom svetské noviny píšu takmer o všetkom. Katolíci o ňom hltajú každú správu a sú z neho dojatí.  Po krátkom čase zasa majú pápeža s ľudskou tvárou. Rozhovory s katolíkmi a rozhovory katolíkov medzi sebou sú naplnené týmto pápežom. To, čo malo byť samozrejmosťou u každého pápeža, to zrazu vidia jednom pápežovi a všetky médiá robia z neho hlavného hrdinu. Či je už v Ríme taký, alebo onaký pápež, každý sa stavia do pozície zástupcu Krista na zemi a určuje ľuďom cestu spásy, jedinečnosť katolíckej cirkvi a zatieňuje, nahradzuje tak jediného kňaza a Veľkňaza Ježiša Krista. Aj keby Rím predal všetky cirkevné majetky po celom svete a diktoval by svoju cestu spásy cez kňazov a sviatosti a skutky, stále budú mimo Božieho plánu spásy.

Noviny prinášajú veľmi nevyvážené posolstvo o cirkvi, kresťanoch, pretože tak ostatní nevedomí ľudia si myslia, že cirkev a kresťania to je jedine pápež a jedine Katolícka cirkev. Noviny môžu každý deň priniesť aj desať článkov o pápežovi, pre kresťana, čo uveril Biblii je to len znamením satanovho klamu a jeho démonov. Je to znamením poslednej bitky o každú dušu. Preto kresťan nesmie sa dať oblbnúť klamom, že Katolícka cirkev sa mení, ale ešte intenzívnejšie sa má zapojiť do ohlásenia evanjelia a jedinečnosti Ježiša Krista, na ktorom stojí Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

Preto pristupujme s dôverou k trónu milosti (nie k omši, nie k prijímaniu oblátky) ale priamo pred Boží trón, kde každý môže obdržať milosrdenstvo a milosť v pravý čas.

Ježiš Kristus je pôvodcom večnej spásy pre všetkých, čo ho poslúchajú.

Pre katolíka existujú dve možnosti, koho poslúchať:

Buď začneš poslúchať Ježiša Krista a IBA to čo Boh zjavil v Biblii a dosiahneš už tu na zemi milosrdenstvo (zľutovanie sa Boha), milosť (dar spásy zadarmo). Alebo budeš poslúchať katolícke autority, katolícku náuku, Tradíciu a Magistérium katolíckej cirkvi, katolíckeho Veľkňaza, ktorí ti zadarmo nič nedajú, ani milosrdenstvo, ani milosti, ktorých potrebuješ veľké množstvo. Ak slepo pôjdeš za nimi, skončíš nakoniec tam, kde skončia všetci katolícki vodcovia (ak sa neobrátia) – v pekle.

Evanjelium podľa Jána − Jn 18, 1 – 19, 42

Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.

Ježiša chytili a zviazali

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“

Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“

Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš.

Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“

Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“

Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“

Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“

Ježiša priviedli najprv k Annášovi

Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“

Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“

On vravel: „Nie som.“

Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.

Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“

Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“

Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

Nie si aj ty z jeho učeníkov? Nie som

Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“

On zaprel: „Nie som.“

Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“

Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút.

Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta

Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“

Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“

Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“

Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.

Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“

Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“

Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“

Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“

Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“

Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“

Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“

Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“

Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.

Buď pozdravený, židovský kráľ!

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári.

Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“

Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“

Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“

Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“

Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“

Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“

Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“

Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!

Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“

Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“

Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“

Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“

Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

Ukrižovali ho a s ním iných dvoch

Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.

Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘“

Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

Rozdelili si moje šaty

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

Hľa, tvoj syn! Hľa, tvoja matka!

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“

Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Je dokonané

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“

Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Pokľakne sa a chvíľku je ticho.

Hneď vyšla krv a voda

Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

Ježišovo telo zavinuli do plátna s voňavými olejmi

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.

Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

Vysvetlenie:

Ježišovo meno je nad každé iné meno. Aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno… Tento verš poznajú takmer všetci katolíci. Napriek tomu sa ich kolená skláňajú pred sochami Panny Márie, svätých, pred hrobmi pápežov, pred živým pápežom sa klaňajú a bozkávajú im ruky, klaňajú sa bielej oplátke… Všetkému možnému vzdávajú úctu, len nie Ježišovi Kristovi.

Po stenách majú kríže s ukrižovaným a nevedia, že tam na kríži už Kristus nevisí. Preto sa klaňajú aj krížu – drevu, napodobenine Boha, čiže podľa Biblie modle.

Naše klaňanie sa Ježišovmu menu má byť V DUCHU A PRAVDE. Čiže v najvnútornejšom vnútri človeka a na základe Biblickej pravdy.

Čítanie a počúvanie pašií nemá viesť človeka k trúchleniu nad tým, čo Kristus podstúpil, ale každý má vidieť namiesto Krista seba samého. Tú bolesť a Božiu odlúčenosť od Boha, čo Kristus vytrpel, to mal niesť každý človek.

Ten, ktorý tomu uverí, že Kristus to všetko zaňho a za jeho hriechy pretrpel, získa zadarmo od Boha dar večnej spásy, dar večného života. Tento dar pocíti v sebe a bude Božím Duchom uistený o pravde Božieho slova a o svojej spáse. Už preňho nebude existovať peklo, ani vymyslený očistec.

Božia cesta spásy  iba cez jedinú, dokonalú a dostatočnú obeť Ježiša Krista je to najjednoduchšie riešenie, a jediná úzka cesta do večného života. Len jej treba uveriť. Nič jednoduchšie už Boh nemohol vymyslieť.

Ten, kto tomu neuverí, že Kristus už zaňho všetko vytrpel, ale bude sa chcieť do večnosti prepracovať cez svoje skutky, cez sviatosti, cez spovede, cez kňazov, čiže cez to, čo nám Boh neponúkol, bude musieť sám za svoje hriechy trpieť večne v pekle.

Volíš si jednoduchú Božiu cestu spásy, alebo zložitú katolícku cestu do záhuby?

 

 

 

Zelený štvrtok – Pamiatka Pánovej večere

Tu je dôležité si uvedomiť, že kresťania majú pamiatku Pánovej večere a katolíci majú omšu. Pamiatka Pánovej večere (vezmite a jedzte chlieb a víno, duchovný znak spoločenstva medzi Kristom a veriacimi a medzi veriacimi navzájom) vznikla pri poslednej večeri a omša (obetujte a premieňajte a jedzte skutočné telo, krv, dušu, božstvo  Ježiša Krista) až v roku 1215. Napriek tomu katolícki predstavení neustále klamú ľud, že omša vznikla pri poslednej večeri.

 

 

Kniha Exodus − Ex 12, 1-8. 11-14

Predpisy o veľkonočnej večeri

Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v Egypte: „Tento mesiac bude pre vás začiatočným mesiacom, prvým mesiacom v roku.

Celej izraelskej pospolitosti povedzte: V desiaty deň tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, baránka pre každý dom. Ak je rodina menšia a nevládala by zjesť baránka, nech sa spojí so susedom, čo býva jeho domu najbližšie, podľa počtu osôb, koľko stačí na zjedenie baránka.

Baránok musí byť bezchybný, jednoročný samček; môžete ho vybrať z oviec alebo kozliat. Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohoto mesiaca; v predvečer ho celá izraelská pospolitosť obetuje.

Vezmú z jeho krvi a namažú ňou oboje verají a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. A v tú noc budú jesť mäso upečené na ohni a nekvasený chlieb s horkými zelinami.

A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete jesť rýchlo, lebo je Pánova Pascha (čiže Pánov prechod).

V tú noc prejdem egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v Egypte; človekom počnúc až po dobytok. A nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd. Ja som Pán. Krv na vašich domoch bude znamením, že v nich bývate. Uvidím krv a obídem vás; nezastihne vás nijaká pohroma, keď budem biť Egypt.

Tento deň bude pre vás pamätný a budete ho sláviť ako sviatok Pána; z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť po všetky veky.“

Vysvetlenie:

Krv baránka ochránila Izraelský ľud pred Božím súdom nad Egyptskou krajinou. Každý dom, ktorý mal krvou natreté “zárubne” bol uchránený od toho, aby v ňom bolo zabité všetko prvorodené.  Nad všetkými bohmi Egypta tiež bude vykonaný súd, Boh ukáže, že ON je jediný, pravý Boh, že iného niet, že IBA ON si zasluhuje úctu, chválu a vďaku.

A čo z toho vyplýva pre dnešok? Krvou bezchybného Božieho Baránka – Ježiša Krista je poznačený každý veriaci človek. Až príde Boží súd nad touto zemou, kresťania, ktorí uverili v Baránkovu jedinú a dostatočnú a dokonalú obeť, budú zachránení od súdu, ktorý Boh vykoná nad dnešným Egyptom. Kto je dnešný Egypt – Egypt predstavuje všetkých ľudí, ktorí sú v otroctve hriechu, náboženstiev, klamných filozofií, klamných vodcov, klamných zjavení , klamných zázrakov, atď. Egypt predstavuje všetkých, ktorí neuverili jedinej dostatočnej a dokonalej obeti Božieho Baránka.

Egypt predstavuje aj katolícke náboženstvo – plné každodenných nedokonalých obetí za hriech, plné úcty k nekvasenému chlebu, k dreveným, plastovým, kovovým modlám, falošným zjaveniam „Panny Márie“, falošným vodcom, úcty a modlitieb k ľuďom, úcty k svätým… Keď príde Baránok na konci vekov a uvidí ho každé oko, vtedy každý spozná, ku komu sa modlil, koho sošky, obrazy uctieval, kto sa skrýval za mariánskou úctou, kto boli tí svätí, ku ktorým sa modlil a žiadal o príhovor a orodovanie, čí služobníci boli kňazi, biskupi, pápeži…

Spoznajú, že tá úcta, ktorú dávali „Panne Márii“, Pátrovi Piovi, pápežom, zjaveniam, nedokonalým každodenným obetiam… mala patriť jedine Bohu. Že všetko, o čo žiadali modly, o čo prosili kňazov, mali predkladať jedine Bohu skrze Ježiša, ktorý už všetko zaplatil svojou krvou.

 

Kniha žalmov − Ž 116, 12-13. 15+16bc. 17-18

Refrén: Tento kalich dobrorečenia je účasťou na Kristovej krvi.

Čím sa odvďačím Pánovi *
za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich spásy *
a budem vzývať meno Pánovo. R.
V Pánových očiach má veľkú cenu *
smrť jeho svätých.
Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. *
Ty si mi putá rozviazal: R.
obetu chvály ti prinesiem *
a budem vzývať meno Pánovo.
Splním svoje sľuby Pánovi *
pred všetkým jeho ľudom. R.

Vysvetlenie: Kalich dobrorečenie (nie premieňania!) je účasťou na Kristovej krvi. Kalich novej a večnej zmluvy v Ježišovej krvi  je kalich spásy.

Prvý list Korinťanom − 1 Kor 11, 23-26

Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť

Bratia, ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“

Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“

A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

Vysvetlenie:

Na Pamiatku večere Pánovej máme robiť to, čo nám verše ukazujú: vzať chlieb, vzdávať vďaky, lámať a povedať: Toto je moje telo, ktoré je pre vás, toto robte na moju pamiatku.

Všimnime si, nikde sa tam nepíše, že máme vziať chlieb, obetovať ho a premeniť ho!

Kalich je novou zmluvou v Ježišovej krvi. Kým pre Izrael bola sobota pripomínajúcim znamením Božej zmluvy s Izraelom, pre kresťanov je pamiatka Pánovej večere pripomínajúcim znamení zmluvy medzi Bohom a veriacim ľudom, ľudom, ktorý uveril jedinej a dostatočnej obeti Ježiša Krista.

Ďalej nám verše hovoria, že keď budeme jesť skutočné Ježišovo telo a piť jeho skutočnú krv… Ale toto sú katolícke zvádzania nevedomého ľudu, ktorý nečíta a neskúma Písmo.  Naozaj toto verše hovoria? Verše hovoria, že budeme jesť chlieb a piť kalich. Vždy keď to budeme robiť, zvestujeme tým Pánovu smrť kým nepríde.

Čiže nie premieňaním, nie obetovaním, nie omšou ale jedením chleba a pitím kalicha (plodu viniča) si pripomenieme Novú a večnú zmluvu, ktorú Kristus uzavrel s tými, ktorí uverili jeho jedinej dokonalej a dostatočnej obeti.

Jedenie chleba a pitie kalicha je DUCHOVNÉ spoločenstvo Kristovho tela  Kristovej Krvi. Je to spoločenstvo s Kristom a s bratmi a sestrami navzájom.

Evanjelium podľa Jána − Jn 13, 1-15

Chvála ti a česť, Pane Ježišu. Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

Miloval ich do krajnosti

Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.

Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.

Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“

Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“

Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“

Ježiš mu odpovedal? „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“

Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“

Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ‘ a: ‚Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som.

Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

Vysvetlenie:

Kresťan, ktorý uveril v Ježišovo dielo spásy a záchrany je čistý. Jeho hriechy prítomné, minulé, budúce boli uverením evanjeliu zmyté. Chodením po tomto svete sa ale kresťan nevyhne znečisteniu. Preto potrebuje každý deň si dať umyť nohy Ježišom Kristom – čiže hriechy, nedostatky, slabosti, nedokonalosti, ktoré sa každý deň nazberali, potrebuje vyznať Ježišovi Kristovi. Ak tak urobí je znova dokonale čistý. Pre kresťana je takéto vyznávanie hriechov ako umytie nôh.

A ak sa prehrešil proti bratom a sestrám, navzájom si majú vyznávať hriechy a a odpúšťať si.