Túto odpoveď by som vám vždy dal, keby ste sa ma opýtali, či verím v Ježiša Krista. Už ako prvák základnej školy by som vám túto odpoveď poskytol. A túto odpoveď mi vždy vravia všetci dnešní katolíci, ktorým som položil túto otázku.

 (Sk 16:31)

 „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“

Keď som posledných desať rokov čítaval tieto predošlé verše v Biblii, vždy som sa zaradoval sám pre seba: Ja verím v Ježiša Krista. Aké je to jednoduché. Veriť v Ježiša Krista a budem spasený. Budem spasený, ale nesmiem zomrieť v ťažkom hriechu… Až nedávno som zistil, že to nebola taká viera v Ježiša Krista, ako to Boh od človeka požaduje podľa svojho slova.

………

Ty, čo čítaš tieto riadky: Veríš v Ježiša Krista?

Takmer každý človek povie, že verí v Ježiša Krista. Keby sme dali anketu s otázkou: Veríš v Ježiša Krista?

-          Moslim povie, že verí v Ježiša Krista (ako proroka)

-          Satanista povie, že verí v Ježiša Krista (ktorý je jeho najväčší nepriateľ)

-          Neveriaci povie, že verí v Ježiša Krista (ako historickú osobu)

-          Zbožný katolík odpovie, že verí v Ježiša Krista (v eucharistii a prijíma ho čo najčastejšie, v Ježiša Krista, ako mu ho zjavuje Valtorta, Máriine zjavenia…)

-          Vlažný katolík povie, že verí v Ježiša Krista (toho podľa svojich predstáv: jednoduchého, chudobného, takého aký skutočne bol… nie toho, ktorý má veľké fary… nie toho, ktorý sa stará do politiky… toho, ktorému je jedno ako človek žije v hriechu…)

-          Kresťan povie, že verí v Ježiša Krista(toho Biblického s tým všetkým ako ho opisuje Biblia)

 

Počas života bola niekedy príležitosť rozprávať sa s ľuďmi o Bohu.V práci, mimo práce. Aj na návštevách u rodiny. Veľa ľudí nechodilo do kostola, alebo len v niektoré nedele chodilo do kostola. Ich odpoveď vždy bola – ja verím v Boha, alebo ja verím v Ježiša Krista. Mnohí aj dodali: Ale neverím v cirkev. Akú? Katolícku.

V akého Krista som to ja veril? V akého Krista oni verili? Prečo neverili v cirkev?

Ježiš Kristus je len jeden. Nie je to ale ten Kristus, v ktorého verí veľké množstvo ľudí.

Ja som veril v Krista aj cirkev. V Krista, ktorého mi ohlásili katolícki kňazi na omšiach. V cirkev, do ktorej som chodil – v katolícku cirkev. Ona bola jediná, pravá, neomylná, tak ma to učili stále a ja som bol šťastný že verím v takého Krista a v takú cirkev. V Ježiša Krista som veril – ale v toho eucharistického. To bol môj Ježiš Kristus.  Vždy, keď som počul od ľudí, že veria v Krista a nechodia do kostola, zarmútilo ma to, ale utešoval som sa, že aspoň veria. O čo len prichádzajú, keď nechodia na omše a prijímania.

A vždy som si pomyslel – ako sú len ukrátení všetci evanjelici a protestanti, keď nie sú v pravej katolíckej cirkvi, aké to musí byť hrozné, keď nemajú spoveď ako katolíci…

Po mojom obrátení  som mal rozhovor z kňazom. Z rozhovoru vysvitlo, že prijal spásu, že keď umrie, ide rovno do neba. Ale naďalej aj veril v Katolícku cirkev, sviatosti, pápeža. Aj horlivo si plní svoje kňazské povinnosti. Rešpektoval moju vieru, ale nezabudol podotknúť to, čo by som aj ja ako horlivý katolík povedal protestantovi: veríš to isté čo ja, ale si ukrátený o sviatosti.

MOJA VIERA AKO KATOLÍKA BOLA VIEROU V INÉHO KRISTA.

Keď som spoznal v roku 2012, v akého Ježiša Krista som veril, učinil som z toho pokánie. Až teraz môžem povedať, že verím v Ježiša Krista. Verím v Ježiša Krista, akého mi ho zjavil Boh vo svojom slove. Neverím v Ježiša Krista, akého ma učila katolícka doktrína. Katolícky Kristus a Kristus Biblie sú dvaja rôzni, totálne odlišní Kristovia.

Veril som v Ježiša Krista, akého mi stanovila katolícka náuka. Chcel som ho skúmať podľa Biblie, ale Katolícka cirkev mi hovorila, že Bibliu môže vysvetliť len ona, a pápež je ten, kto nám Krista najlepšie vysvetlí, lebo je v náuke neomylný. Preto som Krista študoval a snažil sa pochopiť podľa učenia dogiem, koncilov, katechizmu. Ako som ho stále túžil poznať, nemohol som ho nikdy poznať  tak, aby som bol čo i len trochu spokojný  s vysvetleniami učenia katolíckej cirkvi. Čo a ako som skúmal katolícke doktríny, nemohol som skrze teologické slovné hračky toho Krista spoznať. Čím viac som skúmal katolícku náuku, tým nejasnejšie mi boli texty z Biblie a nejasnejšia aj katolícka náuka. Katolícka náuka, teda aj tá, čo ma učili v seminári mi odobrala hodne z viery v Ježiša Krista, čo som predtým získal z Biblie. Stále chápem najčastejšiu, žiaľ aj pravdivú vetu, ktorú študenti seminára  stále medzi sebou vyslovujú: Na filozofii stratíš rozum, na teológii vieru.

Na teologickej  fakulte mi neustále popierali Krista Biblie a predkladali mi iného Krista, akého Boh nikdy nezjavil. To isté, ale v menšej miere robili a robia kňazi na kázňach, ktorí nepoznajú, nečítajú, neskúmajú Bibliu.

Katolícky Kristus je vydávaný denne za obetu za hriechy celého sveta a v tej obeti sa obetujú s ním spolu aj ľudia katolíckej cirkvi. Takto som ho chápal:

-          Katolíckeho Krista treba prijímať nespočetne veľa krát a nikdy ho nebude pre katolíka dosť.

-          Katolícky Kristus prebýva v chrámoch zhotovených ľudskou rukou, je za studenými múrmi a tie múry sú jeho chrámom

-          Katolíckemu Kristovi sa klania v murovaných chrámoch a klaňanie sa mu je obmedzené len na určitý čas, kým je vystavený na oltári

-          Katolícky Kristus neustále potrebuje nejaké obete, ceremoniály, okiadzanie, ľudské utrpenie

-          Katolíckeho Krista ľudia strácajú po každom „ťažkom“ hriechu

-          Katolícky Kristus zachraňuje po každej spovedi

-          Katolícky Kristus bude súdiť podľa skutkov, ktoré katolíci vykonali,

-          Katolícky Kristus nikdy nevie zaručiť, kto pôjde do neba

-          Katolícky Kristus stále je milosrdný a o milosti v pravom zmysle slova sa ani nezmieňa

-          Katolícky Kristus je slabý, nedostatočný, potrebuje obete ľudí a omše pre ich spásu. Aj tak nevie katolíkom zabezpečiť spásu.

-          Katolícky Kristus je slabý a nedostatočný. Ak chcete ísť k nemu, potrebujete prostredníkov –kňazov, biskupov, pápeža.

-          Katolícky Kristus odpúšťa len cez kňazov. Ak nemá katolík kňaza, má smolu, nemá mu kto hriech odpustiť, alebo sprostredkovať odpustenie od Boha

Moja skúsenosť s radami kňazov je taká, že v spovedi vo veciach v ktorých som si nebol istý, som sa vždy pýtal kňazov na pomoc, radu. Vždy som dostal od rôznych kňazov rôzne, nejednotné odpovede. Nielenže neboli podľa Biblie  – teda Boha, ale ani podľa náuky katolíckej cirkvi. Boli to mnohokrát ich vlastné názory na danú vec. A navzájom si tie názory rôznych kňazov protirečili! Sám som roky prežíval v neistote a trápení, lebo nevedel som, ktorý kňaz mal pravdu a poradil mi skutočne ako Boží služobník podľa mysle Boha.

Odporúčam vám – vyskúšajte si to, uvidíte, akú nejednotu majú kňazi v podstatných vieroučných, mravoučných otázkach. Nepýtajte sa nepodstatné veci, ale závažné, na ktoré si neviete odpovede – napríklad názor na nejaký hriech, večný život, spásu, konkrétnu radu do života… Kňazi sú podľa katolíckeho učenia Božími služobníkmi. Tak by vám mali povedať čo najpresnejšie Boží názor na tieto veci a nie svoj.

Ja keď chcem teraz duchovnú radu opýtam sa Krista, pozriem, čo mi hovorí v Božom slove. Tie rady sú presné a výstižné a dokonalé.

 

Teraz verím Kristovi, ako ho zjavil Boh v Biblii – Ježiša Krista Biblie

 

Môj Kristus je Kristus Biblie, je Bohom zjavený  a práve na tohto Krista platia verše:

(Sk 16:31)

 „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“

Môj Kristus, moja skala, môj kameň uholný. Na tento kameň narážajú všetci čo neveria Božiemu slovu. Pre nich je skalou pohoršenia. Ak som Krista Biblie zvestoval mojej blízkej rodine, pohoršovali ňom (1Pt 2,6-8) a samozrejme aj na mne.

 

Môj Kristus je moja hlava, je neviditeľnou hlavou Cirkvi. Viditeľnú hlavu Cirkvi nikde v Biblii neustanovil. (1Kor 11, 3; Ef 1,22;Ef 5,23)

Rešpektuje a uznávam autority, ktoré Boh ustanovil (Ef 4,11; 1Kor 12,28)

Chodím na zhromaždenia, čiže do cirkvi, do zboru, čiže som Kristovým telom, jeho údom (Mt 18,20) (Kto nechodí na zhromaždenia Božieho ľudu v deň Pána, ešte nepatrí do Kristovej cirkvi)

Kristus ma vykúpil, som Boží adoptívny syn. (Gal 4,5)

Keďže som Božím synom, som aj dedičom neba. Už teraz mi patrí večný život (Gal 4,7; Rim 8,17; Ef 1,11; Ef 3,6; Kol 3,24; Tít 3,7; Hebr 9,15; Jak 2,5)

Keďže som dedičom, Kristus mi v nebi pripravuje príbytok( 2Kor 5,1 )

Môj Kristus vykonal jedinú, úplnú obeť, a zasadol po pravici Otca (Hebr 10,12) Ja už nepotrebujem chodiť na obeť omše a obetovať omše za hriechy, lebo by som tým vymenil jedinú dostatočnú Kristovu obeť za slabú a nedostatočnú katolícku. (1Kor 15,25; Ef 1,20; Hebr 1,13)

Môj Kristus už nepotrebuje viac trpieť , nepotrebuje byť viackrát obetovaný.  (Hebr 7,27)

 

Môj Kristus je so svojim telom v nebi až do svojho druhého príchodu. Na konci vekov príde v skutočnej podobe druhý raz a ho uvidí každé oko. (Hebr 9:24 -28; Zjv 1.7)

Keďže je môj Kristus, v nebi, myslím a hľadám to, čo je v nebi. Nehľadám ho teda na zemi v chráme a bohostánku ako donedávna (Kol 3,1-2)

Môj Kristus šiel na smrť sám, dobrovoľne a zomrel za moje hriechy a za hriechy celého sveta. Iba raz sa obetoval. (1Pt 2,24; 1 Kor 15,3

Môjho Krista stačilo prijať len raz a je navždy vo mne prítomný svojím Duchom. (Jn 6,56; Jn 15,5; 1Jn 2,6; 1Jn 2,27; 1Jn 4,13; 1Jn 4,16)Môjho Krista nepotrebujem denne, alebo týždenne, alebo mesačne, alebo ročne prijímať.

Môj Kristus si ma pretvára podľa svojej vôle (Flp 2,13; 2Kor 3,5)

Môj Kristus neprebýva v chrámoch zhotovených ľudskou rukou  (Sk 14,15; Sk17,24)

Môj Kristus je vo mne navždy a ja som jeho chrámom (1Kor 16,19)

Môjmu Kristovi sa klaniam v Duchu a pravde, kdekoľvek som, kdekoľvek si na to spomeniem. (Jn 4,23-24)

Môj Kristus odo mňa nepotrebuje žiadne služby a obety, on mi všetko dal (Sk 17, 24-25)

Môj Kristus zo mňa neodíde nikdy, neopustí ma nikdy (Jn 6,39; Hebr 13,5; Dt 31,6; Joz 1,5; Ž 54,6; Ž 118,6)

Môj Kristus ma zachránil ešte keď som bol hriešnik (Rim 5,8)

Môj Kristus mi nebude po prechode do večného života sudcom, ale Spasiteľom(Jn 3,18; Jn 5,24)

Môj Kristus mi zaručil, že pôjdem do neba (Mk 16,16)

Môj Kristus spásu za mňa vykonal. Žiaden môj skutok nie je potrebný k spáse (Rim 3,20)

Môj Kristus mi daroval milosrdenstvo ešte pred tým ako som v neho uveril. Teraz už žijem milosť (Rim 3,24; Rim 4,16; Rim 5,2; Rim 6,14; Rim 11,5-6…)

Môj Kristus za mňa vykonal všetko pre moju spásu tým že vyplnil celý zákon namiesto mňa (Jn 17,4; Jn 19,30)

Môj Kristus mi pri uverení v neho odpustil všetky hriechy ktoré som spáchal a ešte len spácham (Rim 4, 6-8; Kol 2,13; Kol 1,20; Rim 3, 24-25; 2 Kor 5,19)

Môj Kristus je jediný prostredník medzi Bohom Otcom a mnou. (1 Tim 2,5) Že som za prostredníka považoval Máriu, svätých a kňazov vyznal som to Bohu ako hriech.

(Jn 16:9-11)

Hriech je, že neveria vo mňa, spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

Ak ti už bol hlásaný Biblický Kristus, hriechom bude to, ak v neho neuveríš. Spravodlivosť je to, že je Ježiš pri Otcovi a už ho neuvidíme (ani v eucharistii). Uvidíme ho až pri poslednom príchode a súd, že Satan, knieža tohto sveta je už odsúdené. Satan už nebude mať nad tebou moc, ale Ježiš Kristus ťa bude neustále premieňať na svoj obraz.

Po otázke na známych katolíkov – prečo prijímajú často eucharistického Krista mi všetci odpovedali: Každým prijatím Krista ma Kristus premieňa, robí ma lepšieho.

 (2Kor 3:14-17 [SSV])

Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy (pre katolíkov Novej zmluvy) ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. (pre katolíkov Nový zákon) Keď sa však obráti k Pánovi, (Biblie, nie eucharistie) závoj spadne. Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.  A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.