Povinnosťou katolíka je ísť aspoň raz v roku na spoveď a prijímanie. Mnohí si túto povinnosť plnia práve na Vianočné a Veľkonočné sviatky, prípadne na odpust.

Na slávenie týchto sviatkov sa majú všetci pripraviť s čistým srdcom a pristúpiť k svätému prijímaniu. U nás na Orave je týždeň – dva pred horeuvedenými sviatkami je v každej dedine jeden deň vyhradený, kedy viacerí kňazi spovedajú naraz v jednej dedine. Čím väčšia dedina, tým viac kňazov sa zíde spovedať.

Na spoločnú spoveď zvykne chodiť väčšina katolíkov.

  • Niektorí v spovedi vyznajú len niektoré hriechy a povedia si: „farár nemusí vedieť všetky hriechy“.
  • Niektorí idú už na spoločnú spoveď z povinnosti, lebo už dopredu rátajú s tým že aj tak po spovedi a prijímaní znova budú ďalej pokračovať vo svojich hriechoch. To znamená, že nemajú úmysel polepšiť sa.
  • Niektorí ešte niekoľko hodín pred spoveďou dokážu kradnúť, alebo zhrešiť s úmyslom, že zanedlho to vyznám farárovi a bude mi odpustené. Ani títo nemajú úmysel polepšiť sa.
  • Hodne katolíkov pristupuje k spovedi s úprimným úmyslom vyznať svoje hriechy a polepšiť sa.

Mnohokrát som si dával otázku: Prečo mnohí katolíci čakajú do spovede so svojimi hriechmi  aj pol roka, rok, roky? To sa neboja, že zomrú vo svojich hriechoch bez spovede?

Tí horlivejší katolíci využívajú spovede, ako najčastejšie môžu. Kedysi bola v našej dedine spoveď raz do mesiaca, pred prvým piatkom v mesiaci, no potom sa zaužívalo, že kňaz vyspovedá hriešnika kedykoľvek pred omšou.

 

Moje spovede

Pravidelnosť môjho spovedania sa bývala rôzna. Od malička som chodieval raz do mesiaca na spoveď.  Bolo aj niekoľko rokov, kedy som nechcel mať s náboženstvom nič spoločné a vtedy mi stačila spoveď  iba na veľké sviatky. Potom som sa znova  snažil chodiť na mesačné spovede. Keďže som veril, tak ako aj každý katolík verí, že spoveďou mám odpustené hriechy, tak som sa už mnohokrát nespoliehal len na mesačnú spoveď, ale keď už bola možnosť, pristupoval som k spovedi vždy, keď som cítil, že už nie som v tom hriešnom stave schopný pristupovať k prijímaniu.

Priznám sa – či som bol dieťa, alebo dospelý, vždy som k spovedi pristupoval s určitým strachom, ktorý sa mi nepodarilo nikdy nijako potlačiť. Mysľou mi behali rôzne myšlienky. Najčastejšia bola: „Čo mi na moje hriechy povie kňaz?“ Ako sa na mňa bude potom pozerať, keď mu poviem, čo som popáchal?“ Zriedkavo sa vyskytli aj tieto: „Čo ak mi nedá rozhrešenie?“, „Neprehrešil som sa proti Duchu Svätému?“, „Je tento hriech odpustiteľný?“ atď.

Niekedy po spovedi, keď som necítil radosť a pokoj z odpustenia ma napadali tieto myšlienky: „Mám naozaj odpustené, keď necítim radosť, pokoj?“ Stalo sa mi aj niekoľkokrát, že som zabudol vyznať nejaký hriech.  Vtedy som mal veľký nepokoj v srdci aj napriek tomu, že kňazi hovorili, že keby sme zabudli vyznať nejaký hriech, ten hriech je nám odpustený a vyznať ho máme v najbližšej spovedi.

Aj napriek tomu, že po spovedi som sa čo najdlhšie snažil nehrešiť a chodiť na prijímanie, aj najmenšie hriechy mi robili problémy. Po spáchaní malých hriechov som cítil v srdci nepokoj, ako keby som sa ťažko prehrešil. A keďže som nevedel, kedy mám ľahký hriech, kedy ťažký, tak v strachu, aby som nepristupoval náhodou k prijímaniu svätokrádežne, radšej som už nešiel na prijímanie. No potom ma zasa hrýzlo svedomie, že môžem byť v stave ťažkého hriechu a čo ak náhodou zomriem v tomto stave, pôjdem rovno do pekla! Pokiaľ sme mali mesačné spovede, niekedy to bolo ťažké vydržať do ďalšej spovede. No keď sa dalo už spovedať každý deň, tak mnohokrát strach z večného zatratenia ma hnal na spoveď aj mimo prvých piatkov. Mnohokrát som sa musel niekoľko dní „znásilňovať“ ísť k spovedi, lebo zasa strach z toho „čo mi povie farár“, alebo „čo si o mne bude myslieť“ bojoval vo mne so strachom z večného zatratenia.

Väčšinou som si pred spoveďou prešiel čo najpodrobnejšie „spovedné zrkadlo“. To bola knižočka, kde boli spísané všetky možné hriechy, ktorých sa človek dopúšťa. Vlastne aj moja prvá spoveď pred prvým svätým prijímaním bola podľa spovedného zrkadla. Ja som mal vtedy najdlhšiu spoveď z prvoprijímajúcich – rad za radom som menoval takmer všetky hriechy spísané v spovednom zrkadle. Aj tie, ktoré som si myslel, že som možno spáchal, aj tie, ktoré som nevedel, čo znamenajú. Chcel som byť najčistejší.  Aj „generálne spovede“ som si niekoľkokrát urobil, tam tiež som podľa spovedného zrkadla menoval takmer všetky hriechy, čo v ňom boli spísané.

Keďže ma otázka hriechu vždy trápila, aj kňazov som sa spýtal, či konkrétny hriech je ťažký, lebo ľahký, aby som mal v tom jasno a nebál sa pristupovať k prijímaniu. Aj katolíckej literatúry o hriechu som sa načítal, aby som vedel rozoznávať ľahký a ťažký hriech. No nič mi nedalo jasnú odpoveď a neistota ohľadom hriechov bola neustále.

V čase, keď som bol v kláštore, chcel som mať čo najskôr ohľadom ľahkých a ťažkých hriechov jasno. Vlastne aj lepšie chápanie a rozoznávanie hriechov bola jedna z mojich túžob, prečo som chcel byť kňazom, aby som vedel nielen pre seba, ľuďom tie rozdiely vysvetliť. Lebo sám som od nijakého kňaza, biskupa nepočul tie vysvetlenia.

Náuku o hriechu podáva v katolíckej cirkvi Morálna teológia. Zakladateľ rehole, v ktorej som bol – Alfonz de Liguori bol morálny teológ, z ktorého morálnej teológie má piliere Morálna teológia Katolíckej cirkvi. Keďže Morálna teológia sa učila až v 5-6 ročníku, tak som si v súkromne preštudoval v kláštornej knižnici knihy a skriptá pojednávajúce otázku hriechu. Myslel som si, že budem o niečo múdrejší, no opak bol pravdou. Napríklad: ak človek spácha hriech, ktorý jednoznačne by bol hodnotený na prvý pohľad ako ťažký, Morálna teológia vie z neho spraviť ľahký hriech. Nehodnotí sa totiž len samotný hriech, ale aj okolnosti za ktorých bol hriech spáchaný. Berie sa do vedomia napríklad duševný stav hriešnika, vonkajšie vplyvy, ktoré mohli vplývať na zhrešenie, zázemie v ktorom vyrastal, prostredie v ktorom žije, atď. Na jeden hriech sa dá nájsť toľko faktorov, ktoré ho mohli vypôsobiť, že keď som sa spätne pozeral na niektoré moje hriechy, s ktorými som si nevedel dať rady, či som spáchal ľahký, alebo smrteľný hriech, podľa faktorov spomínaných v Morálnej teológii som si poskladal, že vždy, vzhľadom na okolnosti, ktoré ma doviedli k hriechu zhrešil som ľahko. Aj ten najväčší hriech sa dá vďaka Morálnej teológii považovať niekedy za ľahký! Lenže to je len ľudská náuka.

Potom berie aj Boh ťažký hriech vzhľadom na okolnosti ako ľahký? S touto dilemou som si nevedel ešte aj po mojom odchode z rehole dlho dať rady.  Chcel som vedieť, či aj Boh rozmýšľa tak, ako nás učí náuka RKC. Chcel som poznať Božie zmýšľanie ohľadom hriechu.

Iz 55:8-9 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.

 V Biblii je náuka o hriechu jednoznačná a jasná:

Rim 6:23a Lebo mzdou hriechu je smrť

Boh teda nerozoznáva ľahký a ťažký hriech, ale iba HRIECH. A trest za hriech je vždy u Boha smrť – peklo. Teda podľa Božieho znenia aj ten najľahší hriech je tou najťažšou urážkou Boha, za ktorý si človek zaslúži len smrť, čiže peklo!

Hebr 10:31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

 

Je hrozné si namýšľať, že jeden malý hriech neznamená nič, je hrozné si namýšľať, že ja som len jeden z menších hriešnikov a je odo mňa veľa horších ľudí, pretože pre mňa, malého hriešnika je rovnaká odplata ako aj pre najhoršieho zločinca – SMRŤ, PEKLO!!! Aj keby som spáchal jediný malinký hriech za život, podľa Biblie, teda podľa slova samotného Boha mám rovnakú odplatu ako najťažší zločinec. – smrť, peklo.

Najhoršie ale pre katolíkov na tom všetkom je to, že spoveď vôbec nerieši odpustenie hriechu! To znamená, že aj napriek tomu, že kňaz ubezpečí hriešnika, že má odpustené skrze jeho rozhrešenie hriechy, hriechy hriešnika NIE SÚ ODPUSTENÉ!

Prečo???

PRE BOŽIU SPRAVODLIVOSŤ

My ľudia si občas povzdychneme, dokedy sa bude Boh dívať, na tú nespravodlivosť na svete a dúfame, že Boh vo večnosti potrestá hriechy niektorých ľudí. Ľudové príslovie, ktoré citujeme: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“ nám dáva nádej na správnu Božiu spravodlivosť pre každého vo večnosti! Keď vidíme, že tu na zemi neexistuje žiadna spravodlivosť, veríme aspoň v tú Božiu, že Boh všetko vidí a spravodlivo potrestá tých, čo konajú nespravodlivo.

Boh v Biblii nám dáva najavo, že naozaj spravodlivo potrestá každý hriech. V tom je jediná istota. Žiaľ si neuvedomujeme, že do tej Božej spravodlivosti spadáme aj my, ktorí si o sebe myslíme, že sme ako tak spravodliví.

Keďže Boh je naozaj spravodlivý, potrestá nielen hriechy tých, ktorých považujeme za nespravodlivých, a pre ktorých sa dožadujeme Božej spravodlivosti, ale aj naše. Aj moje, aj tvoje.
Boh potrestá každý jeden hriech! Ten trest je smrť! Peklo!  Preto žiadna spoveď nikdy nevyrieši otázku hriechu, lebo každý hriech musí byť spravodlivo potrestaný!!!

……………….

Ja som sa snažil žiť čo najlepšie ako katolík, spovedať sa, pristupovať k prijímaniu, konať dobré skutky, obetovať svoje utrpenie za spasenie iných ľudí a duší v očistci. Napriek tomu, že som toto všetko konal, NIKDY som nemal istotu či vôbec prídem do neba! (a túto istotu nemá žiaden katolík!) Mal som strach, že náhodou ťažko zhreším  a náhle zomriem a všetko, o čo som sa snažil by bolo márne. Ten strach vo mne zvyšovali aj správy, keď som sa dopočul, že niekto náhle umrel a vedel som že ten človek sa nevyspovedal pred smrťou. Teraz s odstupom času viem, že to bol Boh, ktorý spôsoboval, že som nemal istotu ohľadom mojich hriechov. A verím tomu, že túto neistotu má v sebe každý katolík ohľadom odpustenia hriechov, alebo ohľadom toho, či naozaj človek napriek dobrému životu náhodou ťažko nezhreší a náhle neumrie.

Preto existuje množstvo katolíckych modlitieb, ktoré majú „zaručiť“ že budeš mať šťastnú smrť alebo  nezomrieš v ťažkom hriechu. Jeden z najčastejších povzdychov je: „Ježiš, Mária, Jozef, vám darujem svoje srdce i svoju dušu. Ježiš, Mária, Jozef, stoje pri mne v poslednom boji. Ježiš Mária, Jozef, s vami nech odíde moja duša v pokoji.“

Každý katolík si teraz môže položiť základnú otázku: Keď teraz umriem, viem, kde pôjdem? Keď umriem po spovedi viem, že naozaj pôjdem do neba? Ak nie, tak kde?

Každý jeden katolík „musí“ prejsť očistcovým ohňom. Jeden kratšie, jeden dlhšie bude musieť zostať v očistci. Ale to znamená, že samotná katolícka náuka priznáva, že hriechy katolíkov NIE SÚ VYRIEŠENÉ! A keďže nie sú vyriešené, musia byť v očistcovom ohni odtrpené.

Božia pravda je ale taká, že očistec v Biblii neexistuje a tak tým skutočným ohňom v ktorom človek odtrpí svoje hriechy bude peklo, z ktorého niet návratu, ktoré trvá večne.

 

Boh je Láska ale aj spravodlivosť

Tieto dve vlastnosti Boha idú “ruka v ruke”

Boh je spravodlivý. Spravodlivosť vyžaduje potrestať každý jeden hriech. Pokiaľ nie je každý náš hriech potrestaný, Božia spravodlivosť nebude uspokojená!

Keďže Boh je aj LÁSKA, vymyslel spôsob, ako uskutočniť, aby každý hriech bol potrestaný, a aby mohol človek prísť k nemu do neba. Poslal svojho Syna na svet, aby sa stal človekom, a aby v ňom, na ňom potrestal každý náš hriech!

Jn 3:16-18 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.

V čom spočíva to Božie riešenie? JEDINE VO VIERE v to, že Boh vo svojej láske a spravodlivosti potrestal naše hriechy na svojom Synovi. JEDINE VO VIERE V TOTO BOŽIE RIEŠENIE!!!

Jednu vec si musíme zapamätať:

Spása hriešnika je  Božie dielo a my k nej nesmieme nič pridávať!

Žiadne skutky, pre spásu: ani omše, ani spovede, ani prijímania, ani modlitby, ani svoje utrpenia, pretože SPÁSA UŽ BOLA VYKONANÁ PRED 2000 ROKMI! A všetko pre našu spásu už vykonal Ježiš Kristus!

Kto neuverí v toto Božie riešenie Božej lásky a spravodlivosti, kto neuverí, že Ježiš Kristus zomrel a odtrpel spravodlivý Boží trest za jeho hriechy JE ODSÚDENÝ. Za každý jeden hriech bude dovolávaná Božia spravodlivosť na človeku, ktorý ho spáchal. To znamená že každý jeden hriech, ktorý spáchal bude potrestaný! A keďže už za jeden hriech je smrť, peklo, tam každý, kto neuverí Božiemu riešeniu bude večne trestaný a trpieť za svoje hriechy. Večne preto, lebo NIKDY NIKTO nedokáže odtrpieť čo i len jediný svoj hriech, ani za celú večnosť! Večne preto, lebo vyznanie hriechov v spovedi, ani očistec nerieši Božiu požiadavku odpustenia a odčinenia hriechov!

Toto je tá hrôza, ktorej sa treba báť. Toto je tá hrôza, ktorá mi nedávala v minulosti žiadnu istotu. To bola tá neistota, o ktorej som nevedel, odkiaľ pramenila. Ani spoveďami, ani skutkami, ani kňazmi mi nebola daná istota, že či prídem niekedy do neba.

……….

 

Niektorí ľudia mi povedali, že sa hrám na Spasiteľa. Že pohŕdam pápežom, kňazmi, katolíckou cirkvou…

Musím sa priznať  – ako katolík hral som sa na Spasiteľa.

Hral som sa na spasiteľa, keď som ja chcel svojím utrpením pomáhať spasiť svoju dušu a duše, ktoré neveria v Boha.

Hral som sa na spasiteľa, keď som chcel svojimi púťami a modlitbami spasiť seba a duše iných a vyslobodiť duše z očistca.

Hral by som sa na spasiteľa, keby som po vyštudovaní ako kňaz omšami pomáhal ku spáse svojej duše ku spáse duší ľudí a duší v očistci.

Hral by som sa na spasiteľa, keby som ľuďom v spovedi vyhlasoval, že im Boh skrze mňa, skrze moje rozhrešenie odpustil hriechy.

 

Teraz sa už nehrám na spasietľa, lebo VERÍM, že Spasiteľ tu už bol pred 2000 rokmi a vtedy bol ON strestaný za všetky moje hriechy minulé prítomné a budúce. Verím že trest, ktorý som mal ja znášať za každý môj hriech v pekle odtrpel za mňa Ježiš Kristus jedinou a dokonalou obetou. Preto verím že ja už nebudem nikdy trpieť za svoje hriechy a verím, že už teraz vďaka Ježišovi žijem už teraz nebo, večnosť. Túto istotu vkladá Boh každému, kto uverí Božiemu riešeniu lásky a spravodlivosti. Túto istotu mám v sebe a vidím ju zakaždým v jeho slove.

A keďže VIERA v Božie riešenie lásky a spravodlivosti, viera vo všetko, čo nám zjavil vo svojom slove, viera v jeho Syna Ježiša Krista je jediné, čo človek potrebuje na cestu do večnosti, tak na základe tohto smelo a bez okolkov znova vyhlasujem: V Katolíckej cirkvi NIET SPÁSY! Pápež, biskupi a kňazi nie sú Boží služobníci. Utekajte od cirkvi, (nielen katolíckej) ktorá si hovorí, že je jediná, pravá, neomylná a ktorá stojí na ľudskom učení a autorite a poslušnosti jednému vodcovi!

 

Evanjelium podľa Katolíckej cirkvi:

Potrebuješ odpustenie hriechov? Potrebuješ ísť za človekom (kňazom)

Potrebuješ odčiniť hriechy? (odčiníš si ich sám v očistci (človek)

Potrebuje vyslobodiť príbuzných z očistca? Musíš sa modliť, dávať na omše, obetovať svoje utrpenie. (človek)

Potrebuješ , aby boli spasení tvoji príbuzní? Potrebuješ sa za nich modliť, obetovať, prípadne dávať na omše za ich obrátenie (človek)

 

Evanjeliu podľa Biblie:

Potrebuješ odpustenie hriechov? Potrebuješ vieru v Ježiša Krista, že to urobil jedinou dostatočnou obeťou.

Potrebuješ odčinenie hriechov? Potrebuješ vieru, že to Ježiš Kristus za teba urobil.

Chceš, aby si bol spasený, aby boli tvoja rodina a príbuzní spasení, ba boli spasení kolegovia, známi? Uver v Ježiša Krista a ostatným ohlás, že to Ježiš Kristus už urobil!

Evanjelium Katolíckej cirkvi je o ČLOVEKOVI, ktorý dokáže spasiť seba a druhých a potrebuje ako prostredníka smrteľného človeka, aby bol prostredníkom medzi Bohom a hriešnikom (kňaza)

Evanjelium Biblie je o Božom riešení skrze Ježiša Krista. Jediného Pána a Spasiteľa. A jediného prostredníka medzi Bohom a hriešnikom.

Každý kto si chce modlitbami, skutkami, utrpením zaslúžiť spásu, pohŕda Božou milosťou. Každý, kto ide s odpustením hriechov za človekom, pohŕda Božou milosťou. Sám sa dáva na úroveň samospasiteľnosti, alebo spasiteľnosti skrze človeka.

 

Záver

V spovedi sa neodpúšťajú hriechy. Hriechy sú odpustené jedine uverením v to, že bol to Ježiš, kto za naše hriechy odtrpel Božiu spravodlivosť za nás. Jedine takto sa dá dostať do neba.

Človek, ktorý uveril, že Ježiš Kristus vykonal zaňho zástupnú obeť na kríži za jeho hriechy dostal od Boha do srdca istotu o odpustení hriechov a istotu spasenia. Dostal od Boha istotu, že už tu na zemi žije večný život a túto istotu odpustenia a spasenia vidí aj čierne na bielom v Biblii. S touto istotou príde do človeka aj Boží pokoj a radosť. Je to vnútorný pokoj a radosť, nie vonkajší. Pokoj a radosť, ktorá nezávisí od vonkajších okolností a klamných citov, alebo vonkajšieho výzoru človeka.

Kto uveril, že Ježiš Kristus, jediný kňaz a jediný Veľkňaz odpustil a odtrpel jeho hriechy  a napriek tomu chodí ku kňazovi na spovede, nepochopil Ježišovo dielo a pohrdol Ježišovou obeťou. Taký človek ešte stále je vo svojich hriechoch.

Pre doplnenie článku odporúčam prečítať si ešte sekciu: falošné uistenia katolíkov, kde je stručne napísané, prečo katolík nemá odpustenie hriechov.

 

Pre tých, ktorí sa chcú dostať do neba, pár viet na vážne skúmanie Biblie a seba samého:

Do neba vojdu iba tí, čo sú zapísaní v knihe života

Do neba nič nečisté nevojde, teda iba čistí

Do neba vojdu iba svätí

Do neba vojdu iba spravodliví

Čiže, človek, aby vošiel do neba musí byť aj čistý aj svätý, aj spravodlivý. Musí byť zapísaný v Knihe života, ktorá sa nachádza v nebi.

Keďže žiaden človek o sebe nemôže povedať, že je čistý, svätý a spravodlivý a aj keby sa neviemako, snažil, nikdy nebude čistý, svätý a spravodlivý. Ako potom chce človek prísť do neba?

Božia odpoveď je jedine v jeho slove – Biblii. Jedna vec je istá – do neba sa nedostal ešte nikto na základe konania svojich dobrých skutkov, na základe toho, že je morálny a dobrý, prípadne, že celý život venoval charite. Takúto podmienku získania večného života nikde v Biblii nenájdete.