Keď niekto niekomu povie, že niečo musí urobiť, občas zaznie reakcia: musíš len zomrieť. Každý si uvedomuje túto skutočnosť, ktorá nikoho ešte neminula (okrem Henocha a Eliáša). Či vlastní človek pol zemegule, či je bezdomovec, čaká ho rovnaký údel – musí zomrieť.

Biblia nám ale predkladá ďalšie, čo človek musí:

(Jn 3:3-10[SSV])

Ježiš mu (Nikodémovi) odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš?

 

MUSÍME sa znovu narodiť, aby sme vošli do Božieho kráľovstva.

Čo to je znovu narodiť sa? Pretože je tam to slovko MUSÍTE, chcel som vedieť, čo je to, čo musím vykonať, aby som uzrel Božie kráľovstvo. Keďže to odo mňa Ježiš žiada, chcel a túžil som to urobiť. Vždy som nedočkavo čakal odpovede a vysvetlenie v kostole na kázni na tento verš, keď sa čítal, aby som vedel čo mám urobiť, aby som sa znovu narodil. Ak aj to kňaz vysvetlil, tak nesprávne – nové narodenie pokladal za krst, krst malého dieťaťa. Správnej odpovede na tento text som sa v minulosti nedočkal. Vždy som cítil, alebo vedel, keď sa pokúšali o vysvetlenie, že to, čo vysvetľujú nie je to, čo Ježiš myslí. Môj duch vnímal, že to nie je správna odpoveď, lebo som nič pre to nespravil, alebo to nové narodenie som v sebe nepociťoval, alebo Duch by mi nedal poznať že som znovu narodený. Katolícky krst dieťaťa to teda nemôže byť, lebo  Ježiš o znovu narodení hovoril starému, ostrieľanému, poprednému farizejovi, nie malému Nikodémkovi v perinke. Ani krst dospelého to nie je. Je to birmovka (konfirmácia)? Nie, ani birmovka nie je znovunarodenie sa.

Znovu narodenie je životne dôležitá vec, lebo Ježiš tam dal slovko MUSÍTE. Musí to byť taká podstatná, citeľná, poznateľná zmena vo vnútri človeka, ako je viditeľná, poznateľná telesná smrť.

Teda znovunarodenie sa je zmena vo vnútri človeka.

„Žiaden formálny náboženský úkon i keby by bol čo najlepšie mienený nenahradí to, čo sa má vo vzťahu k Bohu odohrať v najhlbšom vnútri každého človeka.“

Čo znamená: musíte sa znovu narodiť, narodiť sa z Ducha?

Ako sa môžem znova narodiť z Ducha? To znamená, že pokiaľ som stále duchovne neznovuzrodený, som duchovne neživý, mŕtvy.

Človek sa už narodí ako duchovne mŕtvy. Žije akoby žil, ale je pre Boha mŕtvy. Jeho telo žije, jeho duša žije, ale jeho duch je mŕtvy. Celý svet je množstvo živých mŕtvol. Mŕtvoly preto, lebo už tu na zemi ak sa neznovuzrodia, žijú večné odsúdenie a ani po smrti ich nečaká večný život, ale večná smrť, ktorú už teraz žijú. Tam vo večnosti ich smrť  bude pokračovať v neustálom, neprestávajúcom utrpení a ohni.

Čo sa z tela narodilo, je len telo. Telo, telesný človek  nevojde do Božieho kráľovstva.

To Adamov hriech spôsobil, že každý človek tu na zem sa rodí mŕtvy, duchovne mŕtvy. To znamená, že telo, žije,  duša žije ale duch je mŕtvy. Taký človek sa volá telesný. Telesný človek dokáže plniť len skutky tela, túžby tela. Telesný človek žije len pre život na tejto zemi. Je pripútaný na túto zem.

(Rim 8:5-6 [SSV])

Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.

Skutky telesného človeka, nech by boli akokoľvek dobre mienené a nech ich je akékoľvek množstvo, sú mŕtve skutky. Nech ten človek je akokoľvek náboženský, nábožný,  stále je mŕtvy. Nech je členom aj najväčšej cirkevnej organizácie na svete, nech chodí každý deň na omše, prijímania, nech vedie charity v každom meste, nech jeho život od rána do večera je samý dobrý skutok, pokiaľ tento človek nie je znovuzrodený, nevojde do Božieho Kráľovstva a po smrti skončí v zatratení. Jedine človek s obnoveným duchom vojde do Božieho kráľovstva.

Aby taký človek mohol prijať Božieho Ducha, potrebuje byť znovuzrodený. Aby sa znovuzrodil, potrebuje zomrieť. Zomrieť  životu, ktorý žije lebo to čo žije ani životom nemožno nazvať. Zomrieť starému životu. Tomu životu a tým spôsobom, ktorými žil od narodenia.

Čomu zomrieť?

Pokiaľ nevysvetľujeme Bibliu Bibliou, takmer vždy nás ľudské úvahy a vovedú do neznáma, úplne mimo Božieho zmýšľania. Čo nám Biblia hovorí , čomu musíme zomrieť?

 

Zomrieť HRIECHU (Jn 8,24)

(Rim 6:6-7 [SSV])

Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. (už nepotrebuje kňaza a spoveď)

 

Zomrieť  ZÁKONU (Rim 7,4; Gal 2,19)

Zákon sú všetky Božie požiadavky na človeka. Teda nie je to len desatoro. Ak ich človek všetky vyplní, získava večný život, nebo. Ak čo i len jednu z nich nevyplní, jeho večnosť bude v pekle. A keďže sa vyplniť zákon nepodarilo žiadnemu človekovi, všetci by tak skončili v pekle. No Ježiš Kristus prišiel na svet pre to, aby vyplnil zákon. On jediný dokázal naplniť celý zákon. Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona. A tak tí, ktorí sa spoliehajú vierou na Ježiša Krista, že On za nich vyplnil celý zákon, prisvojujú si Kristovo vyplnenie zákona a skrze Kristove zásluhy si môžu povedať, že aj oni vyplnili zákon. Boh sa na nich nepozerá ako na priestupníkov zákona – nespravodlivých, ale ako na tých čo zákon už vyplnili – ako na spravodlivých. Uverili a to sa im počítalo za spravodlivosť. (Gal 3 kapitola)

Kto si stále myslí, že musí vyplniť zákon, že musí splniť Božie požiadavky ten si uvalil na seba kliatbu zákona. Stačí si len zaspomínať do minulosti, koľko krát sme prekročili Boží zákon. Už prvým prestúpením zákona sme sa stali nespravodlivými pred Bohom a náš večný údel by bol v pekle.

Po ľudsky povedané: Ak sa človek chce spasiť svojimi skutkami, nespasí sa, lebo by musel byť poslušný vo všetkom, čo Boh od neho požaduje. Musel by vyplniť všetky Božie požiadavky naňho. Nesmel by zhrešiť za celý život. Keby len raz za život prekročil čo i len raz zákon, znamenalo by to preňho večné zatratenie.

Preto sa nemôže nikto spasiť skrze konanie akýchkoľvek dobrých skutkov zákona, pretože už len jeden hriech jedného človeka proti zákonu je väčší ako všetky dobré skutky vykonané všetkými ľuďmi od počiatku sveta podnes.  Biblia nás uisťuje v jednej veci:

SKRZE SKUTKY ZÁKONA SA EŠTE NIKTO NEDOSTAL DO NEBA, DO VEČNÉHO ŽIVOTA

Skrze zákon je len poznanie hriechu (Rim 3,20)

To isté možno povedať aj o telesných utrpeniach, či sú už spôsobené chorobou, alebo ako bolo donedávna v reholiach, kláštoroch, že si utrpenie spôsobovali sami – bičovali sa, postili sa, trýznili telo akýmkoľvek spôsobom – nikto sa z týchto ľudí skrze telesnú bolesť, akokoľvek to obetoval Bohu ešte nedostal do neba.

Čiže ak sa chceme skrze konanie skutkov zákona dostať do večnosti – pred Bohom budeme nespravodlivý a náš údel bude peklo.

Ak sa chceme dostať do neba skrze Kristovu spravodlivosť, Boh nás počíta za spravodlivých a večnosť strávime v nebi.

 

 Zomrieť SEBE SAMÉMU, svojim žiadostiam (2 Kor 5,15; Rim 14,7)

Lepšie je teraz v tomto živote raz a navždy zomrieť hriechu, zákonu a sebe samému, ako po celú večnosť  zomierať v bolestiach, neznesiteľnom utrpení a ohni bez toho, že by to niekedy malo konca.

Jednoducho povedané, musíme umrieť našej starej prirodzenosti, nášmu starému človekovi, lebo v ňom nie je nič, čo by sa Bohu páčilo, čo by na Boha zapôsobilo.

Znovuzrodenie znamená všetko stratiť a získať Krista. Znamená to, že nežijem už pre seba, svoje plány, svoje túžby, ale pre toho, ktorý za mňa zomrel:

(Gal 2:20 [SSV])

Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

(2Kor 5:15 [SSV])

A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

Znamená to obliecť si Kristovu spravodlivosť, svätosť:

(Ef 4:22-24 [SSV])

máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.

(Kol 3:1-4 [SSV])

Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.

Znovu narodenie je v tomto poslednom odseku označené aj ako vstanie z mŕtvych. Vstali sme pre nový život, ktorý sa nám už nikdy neodníme. Znovu narodili sme sa z Ducha. Boh si nás pomazal a zapečatil, na deň vykúpenia. Sme navždy Božie deti a dedičia nebeského kráľovstva. Tento podiel sa nám tu na zemi nikdy neodníme:

(2Kor 1:21-22 [SSV])

A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

(Ef 4:30 [SSV])

A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.

Znovuzrodenie človeka pre večnosť sa musí odohrať už tu, za pozemského života. Potom jeho telesná smrť je len prechodom z večného života na zemi, ktorý už začal žiť po znovuzrodení do večného života v nebi. Znovuzrodený človek vie, že žiadnou zo svojich zásluh si nezabezpečil tento večný život. Vie, že večný život získal LEN skrze Ježišove zásluhy. Vie, že tam na Golgote Ježiš pred 2000 rokmi už zomrel sa jeho hriechy, že tam boli jeho hriechy už pribité na kríž:

(1Pt 2:24 [SSV])

Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.

 

Viera IBA v Ježišove zásluhy je ovocím znovuzrodenia sa. Aj napriek tomu, že v našom živote sa ešte objavia hriechy, Boh sa na znovuzrodených pozerá iba cez Ježišove zásluhy. Preto znovuzrodených Boh vidí stále ako spravodlivých(Rim 8,30) , čistých, svätých(napr. 1Kor 6,1-3; Ef 1,4; Flp 4,22…).

Stručný súhrn toho, v čom majú znovuzrodení, oživení Duchom spásu,  istotu spásy,  istotu večného života:

Napriek tomu, že som v tele, som z hriechu vykúpený a hriech už nevládne môjmu telu. Môjmu telu vládne Boží Duch, som jeho chrámom. Žijem vo svete, ale nežijem pre klamné, svetské  žiadosti, túžby a ciele. Božie túžby, plány a žiadosti sa stávajú mojimi  žiadosťami a túžbami. Božie myšlienky sa stávajú mojimi myšlienkami. Nežijem pre seba ale pre toho, kto ma zachránil a spasil. Môj domov nie je tu na zemi, lebo som už občan nebeského kráľovstva. Moju duchovnú pozornosť, činnosť a modlitby už nesústreďujem na svoju spásu, ale keďže som spasený tak ich sústreďujem na šírenie a ohlasovanie Božieho kráľovstva. Plnenie tohto všetkého – čiže Božej vôle nie je mi na ťarchu, ale som v tom slobodný, je mi to úplne prirodzené, aby som konal Božiu vôľu.

(Flp 2:13 [SSV])

Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.

(2Kor 3:5 [SSV])

Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha.

 

Existuje predstava, že počujem zvesť evanjelia, pomodlím modlitbu spasenia a som znovu narodený. Mnohí aj zvyknú po modlitbe spasenia dodať: teraz si sa znovu narodil. Aj ja som to na Biblických vyučovaniach hovoril po modlitbe spasenia…

Zopakujem už raz uvedený citát: „Žiaden formálny úkon i keby by bol čo najlepšie mienený nenahradí to, čo sa má vo vzťahu k Bohu odohrať v najhlbšom vnútri každého človeka.“

Teda aj množstvo modlitieb spasenia povedaných ústami navonok, nenahradí to, čo sa má odohrať vo vnútri človeka.

Ako katolík som sa modlitbu spasenia modlil mnohokrát. Úprimne som sa ju modlil a túžil som po Božom pôsobení v mojom živote. Prvýkrát som sa modlitbu spasenia modlil asi 14 rokov dozadu. Odvtedy som sa modlitbu spasenia modlil mnohokrát a čakal som na Boží dotyk, túžil som po Bohu. Mnohokrát som citovo prežíval Boží dotyk, hlavne cez piesne chvál. Veril som v Ježiša Krista, že zomrel za mňa, trpel za moje hriechy, vstal zmŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Otca…

S odstupom času keď na to pozerám, musím priznať, že množstvo modlitieb spasenia mi nezaručilo, že som bol znovuzrodený, spasený. Napriek tomu, že Ježiš už zomrel za moje hriechy, stále som chodil na spovede, omše, prijímania, aby som si zaslúžil spásu. Stále som si žil svoj život, stále som do svojho života nechcel pripustiť Božiu vôľu. Bál som sa, že ak Bohu dovolím vojsť do môjho života, stratím svoje plány, túžby, a svoje riadenie si života. Bál som sa, že budem musieť ísť za kňaza, alebo do rehole. Potom som jedným časom povolil a Božiu vôľu som bral ako vstup do rehole, seminára. Vstupoval som slobodne… (viac o tom bude niekedy v budúcnosti v pripravovanom článku, kde budem rozoberať citáty z Biblie, podľa ktorých si katolíci vysvetľujú kňazstvo a rehoľný stav)

Ako ten, čo som veril a vyznával, že Ježiš Kristus zomrel za moje hriechy, stále som zberal skutky pre zaslúženie si svojej spásy. (omše, spovede, prijímania, dobré skutky) Stále nebolo vidieť, cítiť zmenu v mojom živote, ktorá by ma uisťovala o znovu narodení a o viere v Božie prísľuby v Biblii. Stále som nechápal a nepoznal Boha.

Tu mi pomôže veľmi dobrá výhovorka: Tak som bol vedený kňazmi, čo učili a viedli ma v katolíckej náuke. Lenže teraz viem, že táto výhovorka pred Bohom by neobstála. Prečo?

Lebo Boh mi dal slobodnú vôľu, rozum a svoje Slovo – Bibliu. Nikdy nebola na svete Biblia tak rozšírená a tak dostupná ako je v dnešnej dobe. Napriek tomu množstvo ľudí ju berie iba ako bájky, alebo dobrú literatúru, alebo si hľadá v nej čo mu vyhovuje. Množstvo teológov, učencov a kňazov ju prekrúca na vlastnú záhubu. Mohol by som sa aj každý deň úprimne modliť modlitby spasenia, no pokiaľ by som Boha stále hľadal v náuke Katolíckej cirkvi a v sviatostiach Katolíckej cirkvi, k spaseniu by som nedospel a skončil by som v pekle.

To isté platí pre každého katolíka: nestačí modlitba spasenia, aby bol človek znovuzrodený. Musí začať skúmať, čítať Bibliu a sám hľadať Božie pravdy, Božiu vôľu…  Keď ju nájde a spozná, musí sa zriecť modlárstva a skutkov, prázdnych obradov, ktoré sa konajú proti Bohu: Ináč bude naďalej zotrvávať v klamstve, modloslužbe a diablovom zvode.

(1Pt 1:23 [SSV])

Veď ste sa znovuzrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím slovom, živým a večným.

(Jak 1:18 [SSV])

On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

(Rim 10:17 [SSV])

Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.

 

Tieto verše nám poukazujú, že znovuzrodení môžeme byť len cez Božie slovo. NIE CEZ UČENIE NEJAKEJ CIRKVI.  Pochopenie základných právd Božieho slova, pochopenie Božej pravdy a uverenie základným Božím pravdám (odpustenie, odčinenie, spása…) v nás spôsobí znovuzrodenie. Znovuzrodenie pre večný život, pre Božie kráľovstvo, pre nebo. A Boží Duch v znovuzrodenom človeku spôsobuje a uisťuje ho o tomto večnom dedičstve.

Svoje znovu narodenie som konečne zažil po pochopení Biblických právd, teda Božích právd, práve vtedy, keď som pochopil náuku o spáse, teda v januári 2012 a zriekol sa všetkého, modlárstva a všetkého, čo som nevediac konal ako katolík proti Bohu.

 

(2Kor 5:17 [SSV])

Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

(Jn 1:12-13 [SSV])

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

 

Záverečný súhrn:

Nové narodenie, čiže spasenie, uverenie, ktoré zmení človeka tým, že už nie je pripútaný na tento svet, ale na večný život  prichádza zhora a nie je to v moci človeka, aby si sám vypôsobil toto znovu narodenie. Správna premena je dielom Ducha Svätého.

(Jn 3:8 [SSV])

Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.

 

Znovu narodený človek je aj napriek svojej nedokonalosti skrze Ježiša Krista Božím dieťaťom, novým stvorením, občan nebeského kráľovstva, svätý, vyvolený, spravodlivý.