Túto odpoveď najčastejšie počúvam pri rozhovore s katolíkmi. Nezabudnú niektorí dodať: Kto si ty? Kto si ty, že si študoval ¾ roka náuku katolíkov a Biblie, keď katolícka cirkev ju pozná 2000 rokov?

Vznik Rímskokatolíckej cirkvi

Oficiálne Rímsko katolícka cirkev vznikla veľkým cirkevným rozkolom v roku 1054. Takže nie je tu 2000 rokov. Jej základné učenie, ktoré sa neopiera o Božie slovo -  napríklad o eucharistii, o spovedi, dogmy, vznikla až po tomto roku. Takže RKC nemôže byť Cirkev, ktorú pekelné brány nepremôžu, lebo nie je tu od čias Ježiša Krista, ani takmer všetko jej základné učenie nie je učenie podľa Ježiša Krista a apoštolov.

2000 rokov tu je kresťanstvo, nie katolicizmus. Spoločenstvo spasených ľudí z akejkoľvek časti zemegule, ktorí uverili evanjeliu Ježiša Krista, títo tvoria Kristovu Cirkev – duchovnú jednotu na základe jednotného učenia napísaného v Biblii.

Zlučovanie kresťanstva s pohanstvom

Kresťanstvo dostalo svoju ranu za cisára Konštantína. V roku 313 Konštantín priniesol prenasledovaným kresťanom falošnú slobodu a zlúčil náboženstvo so štátom, spojil kresťanstvo s pohanstvom. Tu sa dá povedať, že už vznikala forma Rímskokatolíckej cirkvi.  Ako aj napísal jeden reformovaný kresťan: „Zaujímavou vlastnosťou Rímskeho katolicizmu je totiž princíp zhromažďovania bludov v čase. Tento princíp spočíva v skutočnosti, že Rímskokatolícka cirkev, nikdy neruší bludy, ktoré sa už stali súčasťou jej oficiálneho učenia, ale naopak ďalšie bludy prijíma.“ Z tohto princípu kumulovania bludov je jasné, že sa stav učenia dnešnej RKC je každým prídavkom  k učeniu len zhoršovaný.

Najlepšie to vystihuje citát katolíckeho svätca: Ignác z Loyoly píše vo svojich Duchovných cvičeniach (Exerciciach): K tomu, aby sme dosiahli pravdu vo všetkom, musíme byť vždy pripravení uveriť, že to, čo pokladáme za biele, je čierne, ak tak povie (Rímskokatolícka)cirkev.

Posledný klinec do rakvy si zasadila RKC  Tridentským koncilom (1545-1563) keď oficiálne prijala do svojej náuky falošné evanjelium a prekliala Biblické evanjelium.  RKC je od tohto bodu z Božieho pohľadu definitívne duchovne mŕtva. Takže reč o tom že RKC  pekelné brány nepremôžu nemá žiadne opodstatnenie – pekelné brány ju úplne dostali na Tridentskom koncile. RKC už len existuje preto, aby vyplnila proroctvá Nového Zákona (napr. Zjv 17 a 18 kapitola)

Čo sa týka dnešnej podoby RKC, od Tridentského koncilu sa náuka RKC nezmenila. Ba naopak pridala si do svojho učenia ďalšie bludy a dogmy. (napr. pápežská neomylnosť  ohľadom vierouky a mravov, dogma o Nepoškvrnenom počatí, o Nanebovzatí panny Márie; alebo z dokumentov napr:  Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení medzi  katolíkmi a evanjelikmi)

Posúďte sami: kto je kňaz a biskup v katolíckej cirkvi? „Boží služobníci“

Kňaz v Biblii Nového zákona neexistuje, ani Kristus takú funkciu neustanovil. Hlavná úloha kňaza je denne prinášať obete (čo je podľa Biblie modloslužba). Na tej obeti sa premieňa oplátka na skutočné telo, ducha, dušu  krv, božstvo Ježiša Krista (Biblia tomu hovorí čarodejníctvo)

Biskup podľa Biblie musí byť:

1Tim 3,2-4

Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote.  Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?!

Čiže Biblická podmienka biskupa je aby bol ženatý, aby sa vedel starať o svoj dom deti… Ktorý z Rímskokatolíckych biskupov spĺňa túto biblickú podmienku? Najčastejšie je vysvetľované, že kňazi a biskupi sa nemajú ženiť preto, aby mohli viac času venovať sa Božím veciam. Ale Božie slovo jasne hovorí: muž jednej ženy…. ak sa nevie starať o svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?

Katolícka cirkev kňazom, biskupom, pápežovi zakazuje ženiť sa. Toľko kňazov má túžbu oženiť sa a nemôžu. Tak idú proti prirodzenosti, ktorú Boh vložil do človeka. Niektorí kňazi majú tajné milenky, alebo úchylky.  Biblia na zákaz ženenia hovorí, že to je znak učenia démonov:

(1Tim 4:1-4 [SSV])

Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky.

Ešte sa vrátim k tomu veršu: Kto zakazuje jesť mäso na popolcovú stredu a Veľký piatok pod ťažkým hriechom? Do roku 1966 bolo zakázané jesť mäso aj každý piatok pod ťažkým hriechom. Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini. Vyvstáva otázka: Tie, duše, čo skončili v pekle za jedenie mäsa v piatok do roku 1966 budú od roku 1966 vyslobodené z pekla? Alebo majú smolu, že umreli do roku 1966?

Rodičia ma od malička viedli, že jedenie mäsa v piatok je ťažký hriech.  Ak som v piatok nevediac len zahryzol do mäsa a spomenul som si že je piatok, okamžite som ho vypľul a už som nemal ani najmenšiu odvahu pristúpiť k prijímaniu, kým som sa nevyspovedal. To, že to nie je ťažký hriech a že sa jedenie mäsa v piatok dá nahradiť nejakým kajúcim skutkom som sa dozvedel možno 12 rokov dozadu. Ale aj potom som veľmi prísne dbal na to, aby som v piatky ani kúsok mäsa nevzal do úst.

Všetko to sú len ľudské príkazy

Katolícka cirkev, katolícka náuka nebude nikdy dokončená, stále sa v náuke niečo mení. Katolíci tomu hovoria, že sa ich cirkev vyvíja. Keby ich autorita bola Biblia, nemuseli by nič vymýšľať, vyvíjať, stačilo by im to iba prečítať si. Ich náuky sú iba ľudské príkazy:

(Mt 15:8 [SSV])

»Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«

(Mt 15:11 [SSV])

Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“

(Mt 15:17-18 [SSV])

Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.

(Kol 2:20 -22 [SSV])

Ak ste s Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: „Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!“? Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť – sú to ľudské príkazy a náuky.

Ak sa chcete od rôznych teológov, kňazov  niečo dozvedieť, potrebujete niečo objasniť, máte smolu. Sto teológov, sto názorov. Sto kňazov, sto názorov. Jeden kňaz verí na peklo, a tak učí, ďalší kňaz učí, že všetci ľudia budú spasení, že žiadne peklo nie je, ďalší kňazý učí náuku bludára Pierre Teilhard de Chardina, ďalší kňaz učí iba filozofické názory, ďalší kňaz verí v homeopatiká, ďalší kňaz – misionár ide za šamanom, aby ho ochránil, ďalší kňaz káže samé príbehy, ďalší kňaz nedokáže vytvoriť vlastnú kázeň a tak všetko preberá od iných, ďalší kňaz všetku nádej vkladá do Márie… Nepoznajú Božie slovo a tak každý vám predkladá svoje vlastné chápanie Boha, cirkvi, náuky. Hovoria si že sú jednotní, ale to je jednota iba na základe poslušnosti pápežovi, biskupovi, alebo rehoľnému predstavenému. Iná jednota v Katolíckej cirkvi neexistuje.

Kristova 2000 ročná Cirkev

Nikto nedokázal zničiť Kristovu Cirkev, kresťanov, ktorí sú tu už 2000 rokov. Aj za cisára Konštantína vždy boli vo svete malé stádočká kresťanov verných biblickej – Božej viere a náuke. Toto je tá Cirkev, ktorú pekelné brány nepremôžu, ktorá stále trvá a bude trvať až do konca sveta aj napriek prenasledovaniam. Stále od čias Ježiša Krista existujú kresťania, ktorí si volia úzku cestu do večného života. Ku tejto viere som nedávno dospel ku tejto viere sa aj ja hlásim a túto vieru vyznávam.

(Mt 7:13-14 [SSV])

Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!

Pravá Kristova Cirkev je neustále prenasledovaná a potupovaná. Nikdy v histórii neskončilo jej prenasledovanie. Najväčšie vraždy kresťanov, ktorí verili iba Božiemu slovu a nie katolíckej náuke má na svedomí katolícka inkvizícia. (začala oficiálnym vznikom RKC) Historici odhadujú 100 – 150 miliónov obetí Rímsko – katolíckej inkvizície. Toľko obetí nezlikvidoval ani Hitler ani Stalin. (Zjv 4,9 – 11; Zjv 20,4). (Vyvražďovanie nariaďovali pápeži, konkrétne ich rozkazy vykonávala rehoľa Dominikánov, neskôr aj Jezuitov)

Aj dnes je Kristova Cirkev prenasledovaná, aj tu na Slovensku mnohí, ktorí sa zriekli nielen katolicizmu a uverili Kristovi sú prenasledovaní, nepravdivo osočovaní hlavne vlastnou rodinou. (Mt 5,11-12; 1Pt 4,14; Mt 10,22; Lk 21,16-19)

 

Pomôžem si citátmi z článku: Jána Šichulu: Sú v Katolíckej cirkvi znovuzrodení kresťania?:

„Keď sa človek klania pred modlou zo slonoviny (dreva, plastu), žobrajúc o spasenie a ty mu povieš, že nedostane odpoveď – je toto nenávisť? Keď niečia maličká dcérka…musí rozprávať o svojich pocitoch, svojich emóciách a pokušeniach neženatému kňazovi v spovednici a ty jej povieš, že má vyznávať svoje hriechy len Ježišovi – je toto nenávisť? Keď chudobná a zarmútená vdova platí zo svojho nedostatočného majetku za omše za jej mŕtveho manžela, zúfalo sa nádejajúc, že takto ukončí jeho bolesť v očistci a ty jej povieš, že neexistuje žiadny očistec – je toto nenávisť? Keď jedna miliarda duší, za ktoré Kristus zomrel, verí v pápeža oblečeného do zlata a drahého plátna, aby im dal kľúče do nebies a ty im povieš, že nepotrebujú nikoho okrem Ježiša – je toto nenávisť? Keď Ježiš, ktorý je Božím darom lásky, ukázal prstom na farizeov a tak často ich nazval plemenom vreteníc – bola to nenávisť? Keď sa apoštol Pavol postavil na Areopágu a odvážil sa povedať filozofom pohanských náboženstiev, že sú príliš poverčiví – bola to nenávisť? NIE!

Skutočná nenávisť je tá, ktorá skryje evanjelium v nádherných slovách, ktoré nikoho nevyrušia a teda ani neprivedú žiadne usvedčenie z hriechu. Pravdivá nenávisť stojí v sebeckom tichu, pozerajúc sa na to, ako sa zväčšuje obyvateľstvo pekla.

Zostať po svojom obrátení aj naďalej v Katolíckej cirkvi znamená udržiavať kompromis s Božím Slovom. Neobstojí ani námietka, ktorá sa bráni motívom evanjelizácie ešte nespasených katolíkov. Evanjelizáciu kompromisom Biblia nepozná. Tak ako od izraelského kráľa Saula, aj od nás chce Boh poslušnosť a nie obete a tak aj nám všetkým, nech sme kdekoľvek, zneje toto slovo:

(1Sam 15:22-23 [SSV])

Samuel odpovedal: „Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“

 

John Knox adresoval Anglicku krátko po smrti kráľovnej Mary v novembri roku 1558: „Musíš sa náhle a naraz očistiť a vypudiť všetky usadeniny pápežstva, povery a modlárstva, ktoré ty, ó Anglicko, musíš odsúdiť a mať za ničotné a prekliate všetko, čo Boh pre teba neposvätil svojím svätým slovom… Trblietajúca sa sláva prázdnych ceremónií, hromadenie vecí, ktoré nič neprospejú na vzdelanie (nech už ich vymyslel, obhájil alebo dodržiaval hocikto), musí byť naraz odstránené a tak podriadené poslušnosti Božiemu Slovu, aby potom nepretržite táto veta tvojho Boha prebývala v tvojom srdci a ústach: ‚Nie to, čo sa vidí teba samému dobré v tvojich očiach, budeš robiť pred svojím Bohom, ale to, čo ti Pán tvoj Boh prikázal, aby si to robil: nič k tomu nepridaj, nič z toho neuberaj“