(1Kor 1:21 [SSV])
Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania.

Cesta k Bohu tu na zemi, cesta do večného života v nebi, ktorá je zjavená v Biblii je veľmi jednoduchá. To ľudia a náboženstvá urobili k Bohu a večnému životu nedostupnú cestu.

Boh túži po tom, aby sa každý človek dostal do neba. Preto vymyslel najjednoduchšiu cestu pre človeka, aby mohol k nemu prísť cez túto cestu (VIERU). Boh vymyslel jedinú cestu, ako prísť ku nemu, nie náboženstvo, cirkev. Možno preto, že je to taká jednoduchá cesta, mnohí ju preto odmietajú, opovrhujú ňou, neveria, že je až taká jednoduchá a volia si zložité široké a náročné cesty spásy, ktoré Boh nikdy nedal, nestanovil. Rôzne cesty k Bohu a do večného života vymysleli ľudia, náboženstvá, aby mali ľudí pripútaných k sebe a mali iba pre seba, nie pre Boha. Chcú sa chváliť naším telom, počtom kusov (Gal 6,12-13)

Božia cesta spásy

Bude tu opísaná cesta spásy predovšetkým pre katolíkov, ktorí síce veria v Ježiša Krista, ale iba tak, ako im to hlása ich náboženstvo, ich cirkev.  Zdôrazňované budú hlavne prvky Biblického Ježiša Krista, ktorého zjavil Boh ktoré oni neveria a nemôžu preto byť spasení.

Stručne ohlásená spása:

Jediné, čo som si zasluhoval ja za svoj život, za svoje hriechy je podľa Božieho zákona smrť. No Ježiš Kristus za mňa zobral tento trest a zomrel za mňa na kríži. Jedinou obetou odstránil všetky moje hriechy, už nie je potrená žiadna obeť za hriechy. Vstal zmŕtvych, vystúpil na nebesia  a zasadol po pravici Otca. Od vystúpenia na nebesia príde na zem Ježiš Kristus vo svojom pozemskom, oslávenom tele už len raz. Vtedy ho uvidí každé oko. Pre tých, čo v neho verili tak ako je opísaný v Biblii a uverili podmienkam spásy zapísaným v Biblii príde na spasenie. Pre tých čo ho nepoznali, neuverili v neho tak, ako ho Boh zjavil v Biblii, pre tých, čo neuverili podmienkam spásy zapísaným v Biblii príde na odsúdenie a zatratenie.

Božia cesta spásy je Ježiš Kristus. V Biblii je popísaný celý balíček  charakteristiky, definície Ježiša Krista. Uver v tieto charakteristiky, v jeho smrť a zmŕtvychvstanie, jeho dokončené dielo, jeho jedinú dokonalú obetu za hriech a od okamihu uverenia ti patrí život, nebo…

Ako katolík som niekoľko razí počul „protestantskú“ verziu spasenia, že spasenie je bez skutkov. Aj na teologickej fakulte sa táto „protestantská“ náuka o spáse rozoberala a samozrejme, že ju aj učitelia popreli.

Keď tak s odstupom času spomínam, čím by ma v minulosti protestant presvedčil o spáse, stačili by asi tieto vety:

Ježiš Kristus vykonal jednu dostatočnú obeť, čiže už žiadne obete neexistujú. To čo vy katolíci konáte to je modloslužba. Keby ste mi ku tomu pridali ešte konkrétne verše Biblie, pre mňa by to bolo slovo, ktoré by vo mne vŕtalo, a nahlodávalo ma zvnútra.

Ďalšia veta ktorá by vo mne vŕtala bola by táto: Ježiš Kristus má len jedno telo z Márie panny a jeho telo sedí po pravici Otca, teda nemôže denne zostupovať vo svojom tele na katolícke oltáre. Ježiš Kristus môže byť teraz prítomný na zemi jedine skrze svojho Ducha.

Potom keby ste mi povedali, že Ježiš Kristus sa prijíma raz a navždy a spásu nemožno stratiť. Že katolíci robia modloslužbu, prijímajú Ježiša a nikdy ho nemajú dosť, začal by som viac skúmať Bibliu. A ku tomu by ste ešte dodali – my máme skutočného Ježiša, a vy máte iného Ježiša a ste pod Božím prekliatím, toto by bolo slovo do bitky a snažil by som sa nájsť verše v Biblii na dokázanie, že to tak nie je. Oni vlastne ani nejestvujú a tak by som možno cez skúmanie Biblie odhalil pravdu.

Myslím si, že na mňa by platili tieto vety, lebo by poriadne nabúrali môj systém katolíckej viery. Lenže ma nikdy v živote protestant neoslovil, ani som nevidel nikdy v živote skutočného protestanta. Prvý krát som videl a spoznal skutočných protestantov až po svojom obrátení.

Evanjelium je radostná zvesť o spáse:

Ak by bol Boh iba láska, prehliadne naše hriechy a vezme nás rovno do neba.

Ale Boh je aj spravodlivý – každý jeden hriech aj najmenší, je najväčšou urážkou všemohúceho Boha a zasluhujeme si zaň smrť. Aj keby sme spáchali počas života len jeden hriech a celý život konali iba dobré skutky, ani mnoho životov nám nepomôže aby sme urážku spravodlivého Boha odčinili.

Keďže je Boh spravodlivý, musí nás potrestať aj za ten najmenší hriech. Tým trestom je vždy peklo. Lenže Boh od počiatku sveta mal svoj plán:

Za Mojžiša dal Boh Izraelitom ZÁKON, aby vedeli, čo je hriech a čo nie je hriech

V Starom Zákone to bola denno denne obetovaná krv zvierat, aby uzmierovala spravodlivého Boha a ľudia mali odpustené hriechy

Ale Zákon nebol Boží plán. Mal len odhaliť, že človek sa nedokáže sám spasiť skrze dodržiavanie Zákona.

Musíme si uvedomiť, že Boh z nás nechce lepšieho človeka, ale nového, znovuzrodeného, čiže spaseného (Jn 3, 3-8)

(Rim 3:23 [SSV])

všetci zhrešili a chýba im Božia sláva;

Všetci zhrešili. Žiaden človek nemôže povedať: ja nemám hriech.

 

(Rim 5:12 [SSV])

Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.

Ako katolík som bol učený tomu, že človek má dedičný hriech, že je hriechom len ranený, ale nikdy mi nebolo oznámené, že som mŕtvy v hriechu.

V Biblii neexistuje žiaden dedičný hriech, ktorý sa katolíckym krstom zmýva. Biblia hovorí, že všetky hriechy sú smrteľné, teda aj ten, čo sme po Adamovi zdedili. Hriech prvých rodičov prešiel na všetkých ľudí po nich narodených, všetci si zasluhujeme smrť.

Žiaden hriešnik sa nemôže sám zachrániť od hriechu, sám spasiť. V Božích očiach je stále mŕtvola. Tak ako mŕtvola sa nemôže sama resuscituovať, skutky mŕtvoly nie sú žiadne, tak ani človek, ktorý neuveril v Biblického Ježiša Krista nemôže byť duchovne živý, je teda duchovne mŕtvy a nemôže sa svojim pričinením, svojimi skutkami spasiť.

Pod pojmom skutok sa rozumie pre katolíka hlavne omša, prijímanie, spovede, ružence, roztrhanie sa pre charitu, akékoľvek dobré skutky…

(Rim 6:23)

Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Boh vie, že sa nedokážeme napĺňaním zákona a rôznych prikázaní spasiť. Preto poslal svojho syna Ježiša Krista na tento svet. Na tento svet sa narodil v ľudskom tele. On ako jediný dokázal vyplniť všetky požiadavky zákona, ako jediný tu na tomto svete žil bez hriechu. Vo všetkom nám bol podobný, okrem hriechu. Sám dobrovoľne za nás šiel na kríž a tam bol za každého človeka Bohom strestaný za jeho hriechy. On nevinný vzal hriechy celého sveta na seba. Zomrel na kríži, pochovali ho a tretieho dňa vstal zmŕtvych.

Každodenne prinášané starozákonné obete nedokázali uzmieriť Boha. No jediná obeť jeho Syna, jediná novozákonná obeť uzmierila Boha. Už niet potrebnej ďalšej obety. Obeť Ježiša Krista bola dokonalá.

Každá obeta, ktorú denne konajú katolícki kňazi je odmietnutie jedinej a dokonanej obety Ježiša Krista.

Boží dar v Ježišovi Kristovi je: Ten, kto uverí že už Ježiš Kristus už odtrpel na kríži za jeho hriechy, kto uverí že už Kristus Bohu zadosťučinil spravodlivosti ktorú si mal znášať za svoj hriech svojou smrťou, kto uverí, že Ježiš Kristus bol pochovaný, vstal zmŕtvych, vystúpil na nebesia a sedí po pravici Otca, kto uverí všetkému, čo nám o ňom bolo v Biblii zjavené, ten dostane od Boha dar – spasenie -  večný život.

Ježiš prišiel aby všetci, ktorí prijmú tento jeho dar, ktorí prijmú dielo, ktoré vykonal Ježiš Kristus zaňho, mali život. Tak sa veriacim v Biblického Krista postupne navracia stav byť v Božej sláve ako to bolo pred hriechom Adama a Evy.  Každému, ktorý uveril v Ježiša Krista sa vracia naspäť stav Božej slávy. Takej slávy, ktorú žili Adam a Eva pokiaľ nezhrešili.

(Ef 2:8-9 [SSV])

Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.

Spása je Boží dar. A ten dar si nemožno nijako odpracovať.  My sme zvyknutí, že ak dostaneme nejaký dar, snažíme sa ho vrátiť tomu čo nás obdarovali v podobnej hodnote, ako nám on daroval. Ako Slováci nie sme zvyknutý prijímať dary len tak, zadarmo, bez toho, aby sme necítili povinnosť ten dar nejako odplatiť. Naučení sme dávať dary (úplatky, všimné). Ani ja ako katolík som neveril, že Boh dáva človekovi spásu zadarmo. Preto som sa snažil konať množstvo skutkov, aby som si nejako zaslúžil večný život.

Spása je dar Boha hriešnemu človekovi. Zadarmo, bez nároku na splatenie ho, či jeho odpracovanie. Každý pokus ponúknuť Bohu za dar spásy skutky (dobré skutky, prijímania, omše… ) znamená tento dar odmietnuť, opovrhnúť týmto darom.

Znamená to ponúknuť Bohu za obetu Ježiša Krista, ktorá je nevyčísliteľná nejakú mizernú hodnotu. Predstavte si: Dostanete od známeho ako dar auto, za ktoré zaplatil päť miliónov. Vy ale k nemu prídete, otvoríte peňaženku a nasilu mu tlačíte do ruky za auto jeden cent. Za prvé veľmi ho to urazí a za druhé dar si vezme naspäť, lebo ho nechcete prijať ako dar.

V Biblii nie je nikde napísané, že pre to, aby si dosiahol spásu treba skutky. Alebo že spásu dostaneme, a postupnými splátkami  – uveríme v Ježiša Krista a skutkami ju splatíme.

Nie sme spasení zo skutkov, aby sa nik nemohol vystatovať. Nikto kto žije zbožným životom alebo charitou, alebo obetovaním seba samého v službe iným ľuďom si nemôžeme dupnúť a povedať: Bože daj mi spásu, pozri sa, čo všetko som pre teba konal.

 

Načo sú dobré skutky?

Pre tých, čo si aj napriek tomu myslia, že treba skutky – áno skutky treba, ale nie ku spáse. Všade tam, kde sa v Biblii spomínajú skutky, vždy sa spomína spolu s nimi odmena v nebeskom kráľovstve. Nie spása. Odmena pre tých čo uverili v Biblického Ježiša Krista.

Mnoho rokov som si chcel zaslúžiť spásu. Môj celý život až do obrátenia v roku 2012 bol len naháňaním skutkov. Omše prijímania, spovede, púte, sebazapierania… Všetko toto pred Bohom boli iba mŕtve skutky. Nie sú ničím pred Bohom. Ba vykonanie týchto skutkov, aby som si zaslúžil spásu je pred Bohom hriech. Hriech nevery. Ak by som bol ten najmenší hriešnik na planéte a vykonal by som zo všetkých ľudí na planéte najviac skutkov, stále to budú pred Bohom mŕtve skutky.

Biblia nás učí, že sme spasení milosťou. V okamihu uverenia. (milosť v jednotnom čísle) Odpustenie hriechov a večný život je darovaný milosťou (zadarmo a bez výhrad) všetkým, ktorí uverili sľubu evanjelia. Ktorí uverili v balíček charakteristík biblického Ježiša Krista. Tu sa potom začína pre človeka život pre ktorý bol stvorený, život pre Boha. Tu sa pre veriaceho začína už tu na zemi večný život.  Tu sa potom začínajú počítať jeho skutky. Skutky spaseného, veriaceho človeka sú OVOCIE DUCHA:

(Flp 2:13 [SSV])

Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.

Iba skutky po uverení, iba skutky spaseného človeka sa rátajú do večnosti. Iba za takéto skutky Boh odmieňa človeka.

Katolícka náuka nás učí, že spásu dosiahneme vierou + skutky. Vierou v učenie katolíckej cirkvi o Bohu, o Ježišovi Kristovi + skutky, medzi ktoré patria predovšetkým omše, prijímania, povinnosť pod ťažkým hriechom chodiť v nedeľu a prikázaný sviatok na omšu, konať skutky kajúcnosti každý piatok a na popolcovú stredu, aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať eucharistiu, podporovať  katolícke cirkevné ustanovizne… Rôzne milosti (množné číslo) katolíckeho boha sa nedajú prijať naraz, ale postupne, v splátkach, kúsok po kúsku, hlavne skrze uvedené skutky.

Tí ktorí čítajú a poznajú Bibliu, si môžu všimnúť, že slovo milosť tam nikdy nie je v množnom čísle. Teda milosť je len jedna. Jeden človek získava jednu milosť raz za život keď uverí v biblického Ježiša Krista. Potom už žije život v milosti.

 

Spasený človek je človek živý

Dôkazom spasenia je Boží život v človekovi.

Živý organizmus v prírode spoznáme podľa toho, že prijíma potravu, rastie a rozmnožuje sa. Rovnako je to aj s človekom, ktorý uveril v Ježiša Krista. Je hladný a prijíma potravu. Keďže sa duchovne narodil, má veľký hlad po duchovnej strave. Jedinou  stravou, ktorá dáva ducha a život je Božie slovo. (Jn 6,63).

Ak človek prijíma duchovnú potravu, duchovne rastie.  Tak ako sa telesná potrava nedá prijímať bez toho, aby sa spracovala a vylučovala, tak isto aj duchovnú potravu musí duch spracovať. Keby sa len prijímala, nastal by v človekovi stav prejedenia a jeho organizmus by to nezniesol.  Preto treba duchovnú potravu v sebe spracovávať a čo už duch spracuje treba zo seba dávať von. Keď už duch človeka duchovne dospeje alebo dozreje, je čas na rozmnožovanie sa. Živý organizmus, ktorý sa nerozmnožuje, neprežije, zomrie, nezanechá po sebe ani stopu.

Živý kresťan ktorý neprijíma potravu nemôže žiť. Kto prijíma potravu a nerastie, nežije. Kto prijíma potravu, rastie a nerozmnožuje sa, zanedlho zomrie, zanikne.

 

Ako pochopiť Bibliu?

Túžbou Boha je, aby ho spasený človek čím viac poznal. Táto túžba Boha po človeku sa prejavuje u veriaceho človeka skrze Ducha, ktorého dostal túžbou po Bohu, po poznaní Boha – nevie sa odtrhnúť od Božieho Slova, v ktorom Boh zjavuje seba samého, o jeho slove rozjíma dňom a nocou.

V rôznych dokumentoch katolíckej cirkvi, vyhláseniach týkajúcich sa Božieho slova je vždy uvedené, že Bibliu musíme čítať len s výkladom učiteľského úradu Katolíckej cirkvi. Božie Slovo nám ale hovorí, že Bibliu začne postupne chápať každý, kto prijal spásu. Človek sa prijatím spásy otvoril Božiemu Duchu a ten mu dáva poznávať čo Boh zjavil cez Božie slovo. Najrýchlejšia cesta ako spoznať Boha, jeho slovo je počúvať zdravé biblické učenie.

(Jn 6:45)

U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.

Keď teda k výkladu Biblie potrebujeme učiteľský úrad Katolíckej cirkvi, na čele ktorého je pápež, čo nám potom treba na pochopenie pápeža?

Pre mňa ako katolíka to bolo vždy jasné – keďže Katolícka cirkev bola pravá a jediná cesta ku spáse, moja viera bola založená vo vieru v katolícku cirkev a nie v Ježiša Krista. A keďže Katolícka cirkev bola tá, ktorá vysvetľovala Božie slovo, tak som čítal horlivo jej vysvetľovania v dokumentoch koncilov, vo vyhláseniach pápežov, biskupov. Považoval som ich za dôležitejšie ako Božie slovo, ktoré som čítal málo. Veď načo, keď mi stačilo čítať len vysvetlenia Učiteľského úradu.

Moja spása teda nezávisela na mojej viere a vzťahu s Ježišom, ale na vzťahu ku Katolíckej cirkvi a prijímaním jej sviatostí a snažením sa konať dobré skutky.  A takto je založená aj viera ostatných katolíkov.

 (1Jn 5:10 -11)

Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, robí ho luhárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi

 

 (Hebr 7:26 -27)

Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.

 

Jediná obeť bola prinesená, aby už nebolo treba obetí. Kristus, Veľkňaz, ktorý už po sebe nikoho neustanovil na prinášanie obetí to urobil raz a navždy.

Katolícky kňaz stále prináša denne obete za hriech ľudu a seba samého…

(Hebr 9:27-28)

A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

Pre spasených ľudí už neexistuje po pozemskej smrti súd. Súd spaseného človeka sa už odohral pred 2000 rokmi na Golgote a pripísal sa mu pri uverení v Ježiša Krista. Spasený človek s radosťou očakáva stretnutie sa s Ježišom Kristom.

Čo sa deje so spaseným človekom:

Spasený človek je uisťovaný Duchom o svojej spáse. Spasenému človekovi sa navracia stav Božej slávy, aký mali prví rodičia. Spasený si uvedomuje viac a viac, kto je ten, čo v ňom pôsobí.

Spasenému človeku už nezáleží na sebe, lebo vie, že je už ohľadom spásy na poriadku. Vie, že je dedič neba. Vie, že o nebo už nepríde. Najväčšou Božou túžbou je, aby všetci prišli do neba k nemu. A Boží Duch v týchto spasených spôsobuje, že Božie myšlienky sa stávajú jeho myšlienkami. Že Božie túžby sú túžbami spasených. Preto túžbou každého spaseného človeka je tá najväčšia Božia túžba, túžba po tom aby boli všetci spasení. Túžbou Boha je zvestovať evanjelium – radostnú zvesť všetkým. Táto túžba sa stáva túžbou spaseného človeka a aj keď ho mnohí pokladajú za blázna, nehanbí sa za toto slovo a neodradí ho od ďalšieho ohlasovania.

Spása v Katolíckom učení:

Katolícke učenie nepozná, čo je Biblické ohlasovanie evanjelia. Dokonca aj katolícki vysokí cirkevní predstavení nevedia čo je evanjelium. Ja som si tiež ako katolík myslel, že evanjelium je Marek, Matúš, Lukáš, Ján. Že ohlasovanie evanjelia znamená ohlasovať Mareka Matúša, Lukáša a Jána. Na teologickej fakulte v Bratislave sme sa učili, že ohlasovať evanjelium (štyri evanjeliá) už nie je moderné.

Misie vo vlastnej farnosti zažila väčšina katolíkov. Tam sa tiež evanjelium nehlása. V našej dedine mali misie aj redemptoristi. Jedna z ich misijných kázní býva o Matke ustavičnej pomoci, O Márii, ktorá dokáže ustavične pomáhať, vypočúvať ľudské prosby, potreby. Jasný pohanský prvok a ubratie z jedinečnosti, božskosti Boha Otca ktorého máme o vyslyšanie svojich potrieb a prosieb prosiť skrze Ježiša Krista.

Na katolíckej teologickej fakulte som bol učený, že misie vo svete sa robia tak, že sa vezme prvok z pôvodnej kultúry a premenuje sa na katolícky prvok. Stručne povedané ak napríklad domorodý kmeň uznáva nejakú bohyňu, premenujú ju na Máriu. Nejaké oslavy, čo koná kmeň sa premenia na oslavy katolíckych sviatkov, katolíckych svätých, …. Takto vzniklo veľa katolíckych sviatkov, mnohé bohyne a bohovia boli premenované na Máriu a svätých…. Toto sa robilo už od čias cisára Konštantína od štvrtého storočia. Pokresťančovali sa pohanskí bohovia, sviatky, symboly.

Keď som zistil, čo znamená evanjelium, pochopil som, že katolícka Cirkev NIKDY počas svojej histórie neohlasovala evanjelium!

No nedá sa to povedať o dnešných časoch, pretože sa oficiálne neohlasuje evanjelium a oficiálna náuka cirkvi o tom nič nehovorí, ale nová evanjelizácia ktorá sa rozbehla v katolíckej cirkvi toto evanjelium ohlasuje. Prevzala protestantskú náuku o spáse, ktorú preklína Tridentským koncilom. Tú náuku si prispôsobila po katolícky a tak ju učí. Ohlasuje sa na kurzoch ako je Filip, Diecézna animátorská škola, v spoločenstvách, ktoré žijú komunitným životom. Tomuto ohlasovaniu evanjelia ešte niečo podstatné chýba – uveriť v dokonané dielo Ježiša Krista, uveriť v jedinú dostačujúcu obeť za hriech, uveriť v Ježiša Krista tak ako je popísané jeho dielo v Biblii. (to znamená, že ak bola jedna dostačujúca obeť, už žiadnej omšová obeť neexistuje, ani obeť za hriech; že Kristus nezostupuje denne na katolícke oltáre, lebo jeho telo je v nebi; že Kristus sa prijíma len raz (duchovne) a to pri uverení, a keď už je v nás, tak nás premieňa na svoj obraz…  jednoducho treba uveriť všetkému, čo Biblia o Kristovi nám zjavuje)

Veríš v Ježiša Krista?

Veriť v Ježiša Krista znamená uveriť všetkému o Kristovi, čo nám Biblia o ňom hovorí. Jedine vtedy je možné povedať, že veríte v Ježiša Krista, lebo viete, kvôli čomu prišiel, čo vykonal, čo zasľúbil. Mnohí veria v Ježiša Krista, ale tiež ako ja kedysi – toho eucharistického. Katolíci neveria hlavne tieto základné body:

-          Dokonané dielo na kríži, nie nedokonané, ku ktorému treba stále obete, utrpenia

-          Jedinú dostatočnú obeť za hriech, nie každodenné omše za hriech, ktoré ho aj tak nemôžu odstrániť

-          Že Kristus príde viditeľne na konci sveta a uvidí ho každé oko, nie viditeľne v oplátke

-          Že Kristus je medzi nami prítomný svojim duchom, nie skutočným telom a dušou

-          Že my sme jeho chrámom, nie studené múry

-          Že Kristus sa prijíma len raz, zostáva navždy v človekovi a premieňa ho, nie čo najčastejšie v oplátke…

Toto je Ježiš Kristus. Toto všetko vykonal a tomuto všetkému musíš pre svoju spásu uveriť. Ak čo i len jednému bodu neuveríš a konáš inak, nepoznáš ešte Ježiša Krista, neuveril si v Ježiša Krista, ale veríš v iného Ježiša Krista, iné evanjelium, ktorého ti vymysleli ľudia. Ak hľadáš, dôjdeš určite k pravde.

Evanjelium je radostná zvesť o spáse.

To znamená, že to musí byť pre človeka radostné. Človek sa musí z tej ohlásenej zvesti v duchu radovať.

Evanjelium je radostná zvesť o spáse. Keď ti niekto ohlási spásu, musíš sa radovať!

 

Aké je hlásanie spásy v Katolíckej cirkvi?

Náuka Katolíckej cirkvi hovorí, že katolícka cirkev je jediná cesta ku spáse.

Raduješ sa z toho?

Že sedem sviatostí katolíckej cirkvi je nevyhnutne potrebných ku spáse.

Raduješ sa z toho?

Plus ešte mnoho iných vecí,  - pätoro cirkevných prikázaní:

Svätiť prikázané sviatky

V nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši,

Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na popolcovú stredu

Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať sviatosť oltárnu.

Podporovať cirkevné ustanovizne

Raduješ sa z toho, že ak toto budeš robiť, môžeš (nie budeš, ale môžeš) byť spasený?

Skutky apoštolov 11:14 nám hovoria, že to čo sa má oznámiť, to, čo máš uveriť o spáse sú slová, ktorými budeš spasený ty a celý tvoj dom.

Tie slová ohlásenia spásy majú znieť radostne.

Spása sa nedá donekonečna odkladať:

(Hebr 3:7-15)

Preto, ako hovorí Duch Svätý: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty. Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!“ Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, ako sa hovorí: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“

 

(2Kor 6:1-2)

Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!

 

Istota spasenia podľa Biblie – vôľa nebeského Otca

 (Rim 10:9 – 10)

Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

(Jn 5:24 [SSV])

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

(1Jn 5:11 -13)

A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi.

Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.

Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna.

 (Jn 10:27-29 [SSV])

Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.

Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.

 

(Jn 17:24 [SSV])

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.

(Jn 6:39 [SSV])

A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.

 

(Jn 17:12 [SSV])

Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.

 

(Gal 6:10 [SSV])

Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.

 

(Flp 2:13 [SSV])

Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.

 

Ako zistíme že je to iba Ježiš, ktorý je jediným Spasiteľom a Vykupiteľom? Že sa nedá cez iných bohov a náboženstvá  prísť ku Bohu

  1. Ten, kto za nás zaplatil musí byť naplno človekom, aby zaplatil za hriechy ľudstva (1kor 15,21)
  2. Musí byť naplno Bohom, aby mohol zaplatiť nekonečnú cenu za hriechy ľudstva (2Kor 5,19)
  3. Musí dokonale naplniť celý Boží zákon (Mt 5,17)
  4. Musí naplniť vyše 300 proroctiev v Strom Zákone, ktoré odkazujú na Mesiáša. (Lk 18,31)
  5. Musí preliať svoju krv za hriechy sveta (Hebr 9,22)
  6. Musí zomrieť zástupne za naše hriechy (Rim 6,23)
  7. Musí vstať z mŕtvych, aby porazil smrť a satana (Ž 16,10)

Požiadavky, ktoré sú napísané v Biblii všetky splnil Ježiš Kristus. NIKTO, ani Mária, ani anjeli, ani svätí, ani Mohamed, ani Krišna, ani Budha, ani iné stvorenie toto neurobilo. Preto vyhlásenia Jána Pavla II Benedikta XVI,  teológov v seminároch, kňazov na kázniach, že cez všetky náboženstvá možno dôjsť ku spáse je zrada  Ježiša Krista a popretie jeho vykupiteľského diela.

 (2Kor 11:3-4)

Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.

 

(Iz 45:22 [SSV])

Ku mne sa obráťte, spasené budete všetky končiny zeme, veď ja som Boh a iného niet.

Oznam pre katolíkov, čo si myslia, že už uverili v spásu, čítajú Božie slovo a napriek tomu zostávajú bez ďalšieho hľadania a skúmania v katolíckej cirkvi: Jediná cesta pre katolíka ako byť spasený je oddeliť sa, vystúpiť z katolíckej cirkvi. (Gn 19,12; Iz 52,11; Jer 51,6; 2Kor 6,17; Zjv 16,19; Zjv 18,4-8)