Tento textový súbor si môžete vypočuť vo zvukovom mp3 formáte v sekcii mp3 kázne zo dňa 14.7.2013

Súbor na stiahnutie a tlač vo formáte PDF:

Modlárstvo a bohovia Rímskokatolíkov

————-

 

Pri zvestovaní evanjelia katolíkom dochádza často aj k rozhovorom. Pri rozhovoroch dôjde u kresťana aj k obhajobe Božieho učenia Biblie a z katolíckej strany je to zasa obhajoba Rímskokatolíckeho učenia.

A tak sa kresťan dozvie mnoho argumentov od katolíkov, ktorými bránia svoje učenie. U niektorých kresťanov vzniká otázka: má to zmysel, keď sa zvestovalo evanjelium pokračovať v rozhovore, argumentácii a obhajobe Božieho učenia?

Je hodne kresťanov, ktorí nevedia, o čom je Rímskokatolícka náuka. Čomu sú katolíci vedení vo svojej organizácii riadenej štátom Vatikán. Štát  Vatikán sa nachádza v Talianskom hlavnom meste Rím a toto mesto sedí na siedmich pahorkoch, ktoré vlastní Rímskokatolícka organizácia.

Dnes preberieme takú tému, ktorá ba mohla stačiť tým, ktorí nepoznajú učenie Rímskokatolíkov k obhajobe Božieho učenia Biblie, keď im budú svedčiť.

Najprv sa ale pozrime na Biblické verše, ktoré nám poukážu na to, že ohlásenie evanjelia pri svedčení ľuďom je sprevádzané aj obhajobou Božieho učenia z Písma.

 

V KORINTE PAVOL

Sk 18:4 Každú sobotu hovoril v synagóge a presviedčal Židov i Grékov. (hovoriť do kostola)

Sk 18:5 Keď prišli z Macedónska Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval slovu a dosvedčoval Židom, že Ježiš je Mesiáš.

Sk 18:6 Ale keď mu protirečili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: „Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom.“

 

………….

PAVOL V EFEZE

Sk 19:8 Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve.

Sk 19:9 Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu, odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v Tyrannovej škole.

 

……………..

PAVOL V RÍME

 

Sk 28:23 Určili mu deň a mnoho ich prišlo k nemu na byt. On im od rána až do večera vysvetľoval, svedčil o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov.

Sk 28:24 Niektorí verili tomu, čo hovoril, iní zasa neverili.

Sk 28:25 Keď sa nevedeli medzi sebou dohodnúť, rozišli sa a Pavol povedal iba toto slovo: „Dobre povedal Duch Svätý skrze proroka Izaiáša vašim otcom:

Sk 28:26 »Choď k tomu ľudu a povedz: Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte.

Sk 28:27 Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby azda očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich neuzdravil.«

Sk 28:28 Nech je vám teda známe, že sa táto Božia spása posiela pohanom. Oni budú počúvať.“

 

Čiže vidíme, že Pavol nielen hlásal evanjelium, ale aj vysvetľoval pravdy Božieho slova, svedčil, presviedčal, židov o Ježišovi, o nebeskom kráľovstve. No keď aj po dlhšom presviedčaní a vysvetľovaní Božej cesty dochádza k protirečeniu, rúhaniu a tupeniu Božej cesty, prestáva s rozhovormi a vie povedať aj tvrdé slová na adresu tých, ktorí odporujú.

……………

V Druhom liste Korinťanom Pavol vysvetľuje, čo treba pri hlásaní okrem zvesti evanjelia robiť:

2Kor 10:3 Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela

2Kor 10:4 - lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly

2Kor 10:5 a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi,

 

Rímskokatolícke učenie je prevažne o výmysloch, ktoré treba boriť.

Rímskokatolícke učenie je o pýche, ktorú treba boriť.

Prečo o pýche?

Lebo oni hovoria: my sme tá pravá cirkev, my máme plnosť poznania pravdy, my máme správne náboženské úkony a správnych ľudí, ktorí sú zárukou správneho učenia, atď. A pritom svojimi výmyslami a pýchou a nádherou obradov zvádzajú ľud do zatratenia.

 

Rímskokatolícke učenie je teda o výmysloch a pýche, ktorá sa dvíha proti poznaniu Boha.

A podobne je to aj s tými, ktorí sa nazývajú neveriaci, ateisti: Tiež majú v mysli svoje výmysly, ktorými sa bránia poznaniu Boha a svoju pýchu, ktorá im hovorí, že im Boha netreba, alebo že si veria v svojho boha.

 

Témou dnešnej kázne je modlárstvo a bohovia Rímskokatolíkov

Ale najskôr si stručne zadefinujeme Boha a jeho vlastnosti.

Na birmovku som sa učil otázky a odpovede  zo starého katechizmu Rímskokatolíckej cirkvi. Tam bola okrem iného aj stručná charakteristika Boha. Učili sme sa že Boh je:

Všadeprítomný

Všemohúci

Vševediaci

Ďalej sme sa učili, že Boh je na nebi, na zemi a na každom mieste.

Lepšie to ani nemohli vystihnúť.

Toto sú stručné a výstižné hlavné charakteristiky Boha dostatočne výstižné  pre dnešné kázanie.

………….

Teraz keď máme stručné charakteristiky, poďme sa pozrieť na desatoro Božích prikázaní, na prvé a druhé prikázanie:

Ex 20:2 „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.

Ex 20:3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!

Ex 20:4 Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!

Ex 20:5 Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia,

Ex 20:6 milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

……………….

 

Božie slovo hovorí: Nezobrazíš si Božiu podobu a nebudeš ju uctievať. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.

Samotné Rímskokatolícke učenie je tak zhotovené, že členovia Rímskokatolíckej cirkvi sú svojou organizáciou mnohokrát viazaní pod ťažkým hriechom k skutkom modlárstva, ktoré si ani neuvedomujú.

Keď teraz neberieme do úvahy každú omšu ako modloslužbu, ale vezmime si napríklad rôzne prikázané sviatky svätých, sviatky Panny Márie, sviatky, ktoré RKC dala pod prikázané na základe zjavenia sa Ježiša Krista – Sviatok božského srdca atď.

My, ktorí sme vyšli z Katolíckej cirkvi si uvedomujeme, že predošlé naše skutky boli veľkým modlárstvom.

 A keď povieme pri svedčení katolíkom, že skutky katolíkov sú modlárske, tak mnohí katolíci pri rozhovoroch sa prudko obránia: my nemodlárime. My si neuctievame Pannu Máriu, neklaniame sa jej. My si neuctievame svätých, neklaniame sa im. My si neuctievame sochu Ježiša Krista, my sa jej neklaniame.

A oponujú najčastejším  argumentom, ktorý je bežný aj na internete pri diskusiách kresťanov s katolíkmi: Ty máš doma tiež vystavené fotky svojich blízkych a neberieš to ako modlárstvo.

Za prvé – fotky našich blízkych nie sú bohovia, teda fotky našich blízkych nemajú iné rodiny, ani kostoly po celom svete vystavené, máme ich doma iba my.

Za druhé  - kto z nás kľačí a ruky spína pred fotkami našich blízkych?

Za tretie – kto sa modlí pred fotkami našich blízkych a prosí ich o pomoc, orodovanie? Ak žijú tak zoberieme telefón a zavoláme im, prípadne ideme za nimi ak niečo potrebujeme. Ak sú mŕtvi, tak sa s nimi nerozprávame.

Za štvrté – nevzdávame podobizniam príbuzných žiadnu úctu, nedávame kvetinky okolo fotiek, atď.

Takže argument o fotkách nemá šancu byť porovnateľný so sochami, obrazmi, krížmi, ktoré zobrazujú Boha, Ježiša Krista, svätých, Pannu Máriu, ktorým Rímskokatolíci vzdávajú úctu, klaňajú sa, prihovárajú sa k nim, modlia sa, spínajú ruky, prosia ich i príhovor, dávajú kvetinky okolo obrazov, sôch…

Ďalší argument Rímskokatolíkov je: To cez sochu, alebo obraz hovoríme k živému Ježišovi Kristovi, Panne Márii, svätému, ktorého nám socha znázorňuje – tento argument vystihuje náuku súčasného katechizmu Katolíckej cirkvi

Ale desatoro jasne hovorí, neurobí š si žiadnu podobu Boha ani ničoho čo je na nebi a dole na zemi a nebudeš sa jej klaňať, ani ju uctievať. Teda ani soche človeka, ani soche nejakého zomrelého svätého, ani obrazu, ani podobe anjela… Preto toto druhé prikázanie desatora Rímskokatolíci vynechali z desatora a dali hneď za prvým tretie prikázanie, aby rozmýšľajúci ľudia neboli usvedčovaní.

Oni zmenili Boží zákon. Človek, červíček si dovolil zmeniť Božie prikázanie, čiže prikázanie Stvoriteľa a Pána vesmíru.

Ďalšia odpoveď na argument, že hovoria cez sochu k živému Ježišovi, panne Márii, svätým je:

Teraz hovorím z pozície katolíka.

Katolíci totiž veria, že v každom človeku je Ježiš Kristus. Alebo že krstom, birmovkou prijali Božieho ducha.

Tu máme rozpor

Keď už majú Božieho ducha, čiže ducha Otca a Syna, ako je to možné, že po prijímaní, je v katolíkovi chvíľu živý Ježiš Kristus, keď už ho majú stále od krstu?

Kto je Boží Duch? Koho zastupuje? Čí je to duch – OTCA A SYNA

Katolíkom chýba kus logiky a takmer nikto sa nad ničím v ich učení nezamýšľa.

Čiže ak veria, že krstom prijali Božieho ducha, tak majú ducha Ježiša Krista, aj Nebeského otca.. Hovorím v ich zmýšľaní a náuke.

Znova sa vcítim do katolíckeho zmýšľania:  Katolíci veria, že majú Ducha Svätého, že prijímajú Ježiša. Ak si takýto zbožný katolík kľakne pod nejakú sošku a prihovára sa jej, to znamená, že Ježiš, Duch Svätý, ktorý je v človekovi sa skláňa pred drevenou soškou, ktorá len zobrazuje Boha, čiže toho, ktorý je akože v ňom. No horšie, ak Kristus, ktorý je v človekovi sa musí pokloniť pred sochou nejakého svätého, alebo Panne Márii a ich žiadať o príhovor, modlitby, orodovania u Ježiša Krista, ktorý je akože v katolíkovi! Veď to je nelogické a smiešne.

Namiesto toho, aby priamo hovoril katolík v duchu s  Ježišom Kristom, namiesto toho, aby cez Ježiša Krista prosil nebeského Otca priamo, tak Ježiš Kristus musí v človekovi prosiť cez Pannu Máriu a svätých, aby sprostredkovali jeho prosby Ježišovi Kristovi. Veď to nemá ani hlavu, ani pätu.

No ale keďže vieme, že v učení a v náboženských skutkoch takýchto ľudí nie je duch Boží, tak  konajú ako konajú.

A my sme tu na to, aby sme ich na to upozorňovali a pútali ich myseľ iba za Kristom.

A tak isto je to modlárstvo, keď z pohľadu katolíka človek, čo má v sebe Ježiša Krista kľačí pred bielou oplátkou vystavenou na oltári.  Je to modlárstvo, keď sa človek nerozpráva s Bohom, ktorý je v ňom, Ale Ježiš Kristus,  ktorý je akože v katolíkovi sa musí v tele katolíka skloniť  a rozprávať sa s bielou oplátkou v monštrancii. Monštrancia to je to pozlátené slnko, v ktorom je vystavená biela oplátka.

Jn 4:23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.

Jn 4:24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

 

Čiže človek musí umrieť. To je všeobecne známe. Ak chce uzrieť večný život, MUSÍ sa ZNOVUZRODIŤ. A praví ctitelia MUSIA sa klaňať Bohu v duchu a pravde. Čiže ak je tam slovo musí, je to veľmi životne dôležitý príkaz!

Je to príkaz ktorý hraničí so životom a smrťou. Musíš sa klaňať v duchu a pravde. Ak sa neklaniaš v duchu a pravde, nemáš život.

Čiže každý, kto sa pred sochou modlí, ruky spína, a hovorí k soche, NIE je pravý ctiteľ Boha.

Žiaden kresťan nikdy nezohne koleno pred sochou, krížom, nikdy s nimi nerozpráva a nikdy u sôch a obrazov neprosí orodovanie.

 

To platí aj pri zobrazení Ježiša Krista na kríži. Kríž sa môže zobraziť, ale len prázdny.

Po prvé Ježiša Krista nikto nevidel a tak ani jeho podobu nikto nemôže vyrezať, uliať.

Ani v Písme nemáme popísané črty tváre a tela Ježiša Krista, Ani od kresťanov prvých storočí nemáme žiaden obraz, ako vypadal Ježiš Kristus.

Po druhé, Ježišovo telo na kríži nevisí, ale sedí po pravici Otca

Po tretie: Ježišovo telo už 2000 rokov netrpí, a nikdy už nebude trpieť, ale je oslávené

Po štvrté: zobrazenie podoby Boha na kríži a také uctievanie kríža je prestúpenie druhého prikázania desatora

 

A ak sa aj zobrazuje samotný kríž, bez tela, nesmie sa mu vzdávať žiadna úcta, bozkávať ho, prihovárať sa k nemu…

Čo znamená klaňať sa Bohu v Duchu a pravde? To znamená, že kresťan sa kedykoľvek a kdekoľvek môže v duchu skloniť k rozhovoru s Bohom, k uctievaniu, ku klaňaniu sa. Nepotrebuje na to katolícky kostol, chrám, lebo Božím chrámom je samotný kresťan. Nepotrebuje bohostánok, lebo bohostánkom je samotný kresťan.

A tak teraz ak Rímskokatolíci sa klaňajú rôznym sochám, prosia o príhovor rôznych svätých, konajú modlárstvo a nevojdú do Božieho kráľovstva.

Niektorí kresťania ale odpovedia: veď aj katolíci prijali spásu, prijali Ježiša Krista za svojho Pána a spasiteľa. Títo vojdú.

Argumenty proti:

No keď ich pomeriame Božím slovom, jedinou pravdou, tak nevojdú ani títo. Ja som tiež mnohokrát ako katolík prijal Ježiša za svojho Pána a spasiteľa. Ale nevošiel by som v tom stave ani ja.

Nemôže nikto, kto je pod Rímskou náukou, ktorá prekliala Božiu cestu spásy byť spasený. Lebo kto verí Božej ceste spásy a je katolíkom, tak je zároveň prekliaty katolíckou cirkvou a nie je katolíkom.

Prečo? lebo z tohto systému je príkaz Božieho slova, aby tí, ktorí chcú Bohu patriť, aby z neho vystúpili. Čiže ak je niekto verí Božej ceste spásy, ihneď vystupuje z tejto Rímskej organizácie a nechce mať s nimi nič spoločné.

Všetci tí, ktorí v uvodzovkách prijali a  uverili v Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa, a zároveň zostávajú v systéme RKC, všetci z nich sú modlári a žiaľ nevojdú do Božieho kráľovstva.

Všetci títo znova vchádzajú nazad do modlárskeho systému a keď zvestujú evanjelium ľuďom a ľahostajným katolíkom, tak z nich spravia ešte väčších modlárov, ako predtým boli. Lebo ich usmernia do Rímskokatrolíckej cirkvi. A tí, ktorí neboli katolíci sa tak stávajú modlármi a tí, ktorí boli ľahostajní katolíci sa stávajú ešte väčšími modlármi ako boli dovtedy.

A tí, ktorí zvestujú takéto evanjelium a vedú ľudí do systému RKC sú na tom pred Bohom ešte horšie, ako keby nerobili nič.

—–

Jeden môj známy katolík bol v Číne na služobnej ceste a zároveň sa bol pozrieť v Budhistickom chráme. Potom skonštatoval po príchode: budhistický chrám je samá modla, budhisti sú modlári a preto nevojdú do nebeského kráľovstva.

Takže katolík keď vojde do kostola, čo vidí? Vidí sochy, čiže modly.(Ja keď som v kostole sedel pod sochou panny Márie, tak mnohokrát som ju o niečo prosil. ) Či už po bokoch, či na hlavnom oltári, všade samá modla. Hovorím o klasických, starších kostoloch. Bohostánok je taký maličký oproti obrovskému oltáru, na ktorom väčšinou je zobrazovaný nejaký svätý, ktorému je zasvätený kostol a po bokoch oltárov sú zasa veľké sochy svätcov. Z katolíckeho pohľadu keď to vezmeme, tak Ježiš je tam v kostole najmenší zo všetkých. Čiže jemu je tam pridelené najmenšie miesto a pod nohami hlavnej modly kostola.

Nedávno Rímskokatolíci mali sviatok Petra a Pavla, apoštolov. Prikázaný sviatok, to znamená, že každý Rímskokatolík bol viazaný pod smrteľným hriechom ísť do kostola. Po celej zemi sa v Rímskokatolíckej cirkvi modlilo k nim, prosili sa o príhovor a orodovanie u Boha, u Ježiša.

Zopakujme si Božie vlastnosti:

Všemohúci, vševediaci, všadeprítomný. Je na nebi, na zemi a na každom mieste.

Keďže sa po celej zemi modlilo k Petrovi a Pavlovi, to znamená, že museli byť prítomní naraz na každom mieste našej zeme, kde sa k nim modlilo a prosilo o orodovanie. To znamená, že museli byť všadeprítomní. Ale to nie je všetko, oni musia byť zároveň aj v nebi aj na každom mieste zeme. Čiže ak 418 tisíc Rímskokatolíckych kňazov slúžilo 2x za deň omšu, tak museli byť prítomní na 836 TISÍCOCH OMŠIACH, ABY DOKÁZALI ICH PROSBY A MODLITBY POČUŤ. To znamená, že Peter a Pavol sú v nebi, a na zemi v rôznych častiach sveta naraz. Peter a Pavol sú pre Rímskokatolíkov bohmi. A miliarda katolíkov bola viazaná pod smrteľným hriechom ísť vykonať skutok modlárstva.

A sochy Petra a Pavla sú v mnohých kostoloch hneď po stranách bohostánku, oveľa väčšie ako bohostánok.

Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!

Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!

Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh

Druhá varianta ako by mohli Peter a Pavol orodovať za Rímskokatolíkov na ich sviatok, mohla byť takáto:

Predpokladajme, že Peter a Pavol sú v nebi. Že nemôžu prísť na zem. Ale že počujú z rôznych miest sveta naraz všetky modlitby o príhovory a orodovania. Ale to by zasa znamenalo, že majú vlastnosť, aká patrí len Bohu – že dokáže naraz počuť milióny prosieb a orodovaní. A  zasa nám to len vychádza, že Peter a Pavol sú pre Rímskokatolíkov bohmi.

Ďalšia varianta orodovania Petra a Pavla môže byť takáto: Keďže nie sú bohmi, nemajú Božie vlastnosti, Boh počuje prosby a orodovania ľudí, povie to Petrovi a Pavlovi, že miliarda katolíkov žiada, aby u Boha orodovali za tieto a tieto prosby. Ale toto zavrhneme pre nelogickosť, pretože ak prosby už prešli cez Boha, tak načo by ich spätne Boh mal povedať Petrovi a Pavlovi, aby mu ich oni zasa spätne predložili.

A zasa sa tu natíska aj logická otázka: prečo prosia Petra a Pavla o modlitby aby orodovali u Boha, keď majú v kostole akože priamo samotného Boha, Ježiša Krista?

Prečo by ste teraz mňa mali o niečo prosiť, keď stojím pri vás cez niekoho, kto tu dnes nie je,a lebo cez niekoho, kto tu dnes je?

Prečo potom katolíci na to okľukou? Prečo prosia hriešne stvorenie, keď môžu prosiť priamo majestátneho Boha stvoriteľa?

Prečo prosia Petra a Pavla o modlitby a príhovory u Boha, Ježiša Krista, ak je podľa nich Kristus v nich a Kristus pri nich?

Sk 17:16 Kým Pavol na nich v Aténach čakal, búril sa v duchu, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu.

 

Sám apoštol Pavol sa búril, keď Aténčania vzývali a uctievali niekoho iného ako Boha!

 

Keď Pavol uzdravil chromého v Lystre:

Sk 14:13-15 A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať.

Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali:

 „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.

 

Sk 17:29 Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.

 

Zajvenie, trúbia anjeli a Boh zosiela na ľudí rany. Nasledujúci dej je po šiestom trúbení.

Zjv 9:20 A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. (Oni sa klaňajú zlým duchom!)

Zjv 9:21 A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

 

—-

Keď sa chce človek modliť za dobrú smrť, modlí sa k Ježišovi, Márii, Jozefovi

Keď chce nájsť stratenú vec, modlí sa k svätému Antonkovi

Keď sa chce modliť za dobré tehotenstvo, modlí sa ku Gerardovi Majellovi

Včelári majú svojho bôžika svätého Ambróza

Na každú situáciu majú katolíci určeného nejakého svojho bôžika, ku ktorému sa modlia.

Katolícke matky dávajú nad postieľku dieťaťa obrázok anjela strážneho a prvé modlitby, ktoré učia dieťa je anjeličku môj strážničku opatruj moju dušičku… Potom sú to modlitby k Panne Márii a až potom k Ježiškovi, k Bohu.

Čiže už od malička sú deti vedené k modlárstvu. Od malička ich rodičia smerujú na cestu záhuby!

A tak ďalej.

To znamená, že títo katolícki svätci musia byť v momente ich modlenia sa k nim priamo pri nich. To znamená, že musia byť všadeprítomní a všemohúci, a všetko vedieť, aby mohli počuť množstvo modlitieb vysielaných k týmto svätcom.

Denne teda milióny katolíkov prosí rôznych svätých o orodovanie, modlitby, príhovory. To znamená že svätci sú bohovia, lebo sú všadeprítomní a všemohúci a vševediaci, aby mohli byť zároveň v nebi a zároveň pri všetkých tých, ktorí sa k nim modlia!

Teraz predpokladajme, že v tomto momente milión katolíkov vzýva nejakého svätého.

To ale znamená, že okolo každého jedného katolíka musí byť neustále celý roj svätých, aby boli stále v pohotovosti, ak si katolík zmyslí na konkrétneho svätého, aby ho mohol požadovaný svätý počuť a predniesť prosby Bohu. To ale znamená, že svätí sú zasa len bohmi, pretože iba Boží duch môže byť všadeprítomný pri každom človekovi.

Najrozšírenejšia modlitba katolíkov je ruženec. Naraz po celom svete sa ho modlia milióny katolíkov. A keďže deň má 24 hodín a v rôznych miestach sveta je deň v inom čase, tak Panna Mária by musela byť prítomná na miliónoch miestach sveta naraz a to non stop 24 hodín denne. Aj zjavenia panny Márie potvrdzujú, že je na miestach zjavení stále prítomná.  V Medžugorí, keď sú vizionári na rôznych miestach, tak panna Mária sa im zjaví večer v rovnakom čase tam, kde sa nachádzajú. A keďže panna Mária je zároveň aj v nebi, aj nonstop na rôznych miestach zeme, keďže je v jednom čase na rôznych miestach tak panna Mária je bohom!

 

NA ZÁKLADE TÝCHTO FAKTOV KONŠTATUJEM ŽE

Rímskokatolícke učenie nie je monoteistické, lebo Rímskokatolíci majú stovky bohov!

Kresťania toto je vážna vec. Žiadna ekuména sa nedá konať s Rímskokatolíckou cirkvou, lebo nie je monoteistická! Žiadne modlitby a piesne k spoločnému Bohu, lebo oni nemajú kresťanského Boha.

To ako keby sme sa modlili a spievali spoločne s budhistami, šintoistami…

To znamená, že Rímskokatolícke učenie nemá nič spoločné s kresťanstvom. Je to pohanské modlárstvo.

Keby sme šli k zabudnutým domorodcom a videli ich náboženstvo – tam rovnako majú na každú príležitosť bôžika.

Rímskokatolícke náboženstvo je najväčší triumf Satana, pretože skrze toto náboženstvo miliarda katolíkov vzdáva cez rôznych bohov satanovi úctu a slávu. A je to tak dokonale spravený podvod, že mnohí kresťania spolupracujú v ekuméne s katolíkmi pod domnienkou, že katolíci majú a veria v toho istého Boha.

Mnohí kresťania majú kamarátov katolíkov a boja sa im povedať Božie pravdy. Mnohí kresťania si myslia, že katolíci, keďže uverili v Ježiša Krista, tak im už netreba nič hovoriť, nech si naďalej zostávajú v Rímskokatolíckej organizácii. Veď veria…

Iz 42:8 „Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.

 

Ako katolík keď som čítaval Písmo, len tak mi prebehli pri niektorých veršoch SZ aj NZ myšlienky: Ale veď to sedí presne na RKC. No hneď som ich odbil: to je jediná pravá cirkev, ktorá má dokonalosť poznania, ktorú pekelné brány nepremôžu!

 

Nasledujúce verše sú zo SZ a ich aplikácia sedí priamo na RKC

 

Jer 2:26 Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci.

Jer 2:27 Drevu hovoria: »Ty si môj otec« a kameňu: »Ty si ma zrodil.« Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: »Povstaň a zachráň nás!«

Jer 2:28 Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda! (koľko dedín toľko kostolov venovaných inému bohovi)

Jer 2:29 Prečo sa pravotíte so mnou? Spreneverili ste sa mi všetci, hovorí Pán.

Jer 2:30 Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev.“ (INKVIZÍCIA)

 

………

Ez 20:28 Voviedol som ich do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že im ju dám, no kde len uvideli vyvýšený kopec alebo košatý strom, už tam prinášali svoje obety, dávali tam svoje popudzujúce dary, kládli tam svoje voňavé žertvy a vylievali tam svoje nápoje.

…..

Oz 4:12 Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.

Oz 4:13 Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety a na pahorkoch prinášajú kadidlo, pod dubom, topoľom a terebintou, lebo chládok ich dobrý je. Preto smilnia ich dcéry a cudzoložia ich nevesty.

 

Či to nie je obraz dnešnej Rímskokatolíckej cirkvi? Pod Lipami majú kaplnky, na kopcoch kaplnky, mariánske chrámy, napríklad Levoča. Tam prinášajú kvety, dary, kadidlo a smilnia tam s ich bôžikmi.

Izaiáš nám hovorí o tom ako dopadnú uctievači modiel:

Iz 1:28 Ale skrúšenie odpadlíkov a hriešnikov prijde spolu, a tí, ktorí opúšťajú Hospodina, zahynú.

Iz 1:29 Lebo sa budú hanbiť pre modlárske duby, po ktorých ste túžili, a budete rumenieť od studu pre zahrady, ktoré ste si zvolili,

Iz 1:30 pretože budete jako dub, ktorého lístie vädne, a jako záhrada, ktorá nemá vody.

Iz 1:31 A bude najsilnejší pazderím (chrastím, raždím) a jeho dielo iskrou, a oboje to bude horieť spolu, ani nebude nikoho, kto by zahasil.

 

To znamená, že za modlárstvo je večný oheň.

 

1Kor 6:9-10 Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.

 

 

Boh hovorí modlárstvu ešte aj: duchovné smilstvo. Lebo ľud vzdáva úctu, slávu, orodovanie, prosby  niekomu inému ako Bohu. Katolícky ľud uctieva drevo, kameň, stvorenie, nie Stvoriteľa.

————

Ďalší argument, ktorý použijú katolíci na modlársvo:

Ale veď aj židia mali medeného hada.

Pozrime sa bližšie na to:

Nm 21:4 Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý,

Nm 21:5 ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“

Nm 21:6 Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo.

Nm 21:7 Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud.

Nm 21:8 Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.“

Nm 21:9 Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.

………….

Kráľ Ezechiáš

2Kráľov 18:4 On odstránil výšiny, zrúcal pomníky, povytínal ašery a rozbil medeného hada, ktorého urobil Mojžiš, lebo mu synovia Izraela až do tých dní pálili tymian. Volal sa Nohestán. (TROCHU MEDI)

Medeného hada Boh dal zničiť. Pretože had bol daný iba na určitý čas, kým Izraeliti boli hryzení jedovatými hadmi a oni sa mali pri pohryzení iba naňho pozrieť. No oni si ho potom začali uctievať a kadiť mu.

Medený had na žrdi nám predstavuje kríž a Ježiša Krista. Hriešny človek dohryzený hriechom a umierajúci od dohryzenia má pozrieť na dielo kríža spred 2000 rokov a prijať toto dielo, aby človek ostal nažive, aby bol uzdravený na duchu a aby mal život večný. No Rímskokatolíci spravili to, čo Izrael – zhotovujú si kríže s telom, kadia im, bozkávajú ich, prihovárajú sa k nim, prosia pod nimi, modlia sa a dokonca na svadbe mladomanželia prisahajú na túto drevenú modlu.

Nielenže modla, ale aj prísaha je v Biblii zakázaná.

V Biblii nikde nenájdeme verše o tom, ako niekto uctieval, modlil sa k nejakému hrdinovi, kráľovi, prorokovi, či už mŕtvemu, či už živému, aby mu sprostredkoval Božiu pomoc  a ochranu.

Mojžiš bol najväčším prorokom Starého zákona. Keď dostal na Sinaji desatoro a zišiel z kopca dole, videl, ako ľud si zhotovil zlaté teľa a klaňal sa mu.

Poznámky vysvetliviek RKC Biblie: Boh, ktorého má dať zhotoviť Áron, nie je pohanský boh, ale je to znázornenie Boha Izraela, Pána. Na egyptský spôsob dali si ho uliať v podobe mladého junca, ktorý bol pokladaný za obraz sily a moci.

Oni nezobrazovali iného Boha, ale Boha, ktorý ich vyviedol z Egypta.

Ani Rímskokatolíci nezobrazujú iného Boha, iba toho, čo stvoril nebo a zem a nezobrazujú iného Ježiša Krista, ako ktorý zomrel pred 2000 rokmi na kríži.

Hriech je ale v tom, že

-       Oni zobrazili Boha, čo Boh prísne zakazuje

-       Oni veria ale iného Boha a iného Ježiša, ako ktorého zobrazili, pretože veria inému systému spásy ako Boh a Ježiš Kristus vykonali.

Čiže vyslobodení Izraeliti z Egypta a Rímskokatolíci myslia to zobrazenie boha úprimne, správne. No Bohu sa to protiví a nazýva tento skutok modlárstvom

Ex 32:10 Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich!

 

Boh chcel Izrael za zobrazenie jeho podoby ihneď vyhubiť!

 

A dnes niektorí kresťania spolupracujú v ekuméne a spolu spievajú s tými, nad ktorými visí Boží hnev!

 

Boh dnes zhovieva a čaká. No na konci vekov jeho hnev bude spravodlivý pre tých, ktorí sa zatvrdzujú voči evanjeliu a nechcú počuť jeho hlas.

 

Mojžišov hrob

Dt 34:5 A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu.

Dt 34:6 Pochovali ho v Údolí v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes.

 

Židia dodnes nevedia, kde je Mojžišov hrob. Boh vedel, aké je ľudské srdce, že sa ženie za bôžikmi. Že by si z Mojžiša urobili to, čo robia dnes katolíci z mŕtvol  – bôžikov. A tak Boh spôsobil, že o Mojžišovom hrobe nikto nič nevedel a nevie.

Aký je to opak oproti RKC- kde navštevujú hroby svätých, tam sa pri nich modlia, prosia mŕtve telo bez duše a ducha za orodovanie, príhovor u Boha!

………

Keď som bol v Krakove, na sviatky Božieho milosrdenstva, bolo tam zvykom, že vytiahli kosti rehoľnej sestry Faustíny v sklenenej vitrínke k uctievaniu a ľudia čakali v rade, aby mohli ísť na kľakátko pobozkať sklenú krabicu, v ktorej boli boli tieto kosti. a zároveň poprosiť kosti o príhovor, orodovanie.  Nedávno boli na Slovensku kosti od Dona Boska. Myslím si že podobnú úctu dávali aj jeho kostiam. Tak je to modloslužba, alebo nie?

Toto sa Bohu protiví!

Takáto úcta k človekovi, úcta k mŕtvolám je opovrhnutie samotným Bohom, jeho Synom a jeho slovom.

Tí, čo patria Kristovi, tí, čo sa už znovuzrodili pre večný život sa klaňajú Bohu v duchu a pravde.

………..

Ďalej treba povedať, že na oltári, kde údajne schádza z nebies Ježiš Kristus s telom, dušou, duchom a božstvom, čiže na mieste, kde je položené chlieb a víno, kde sa koná tzv  nekrvavá obeť, tam sú v kamennej schránke na oltári v mnohých starších kostoloch, teda aj našom umiestnené kosti, relikvie, mŕtvol! (alebo inak nazvané sú tam fetiše) Sú tam úlomky kosti rôznych katolíckych svätých. Ó aké pohanstvo, ó aká modloslužba!

Vcítiac sa do katolíckeho zmýšľania, tak Kristus je obetovaný na ostatkoch mŕtvych ľudí. Pre zbožní katolíci sa vyjadrujú, že omša a kňazi je pokračovanie starozákonných uzmierovacích obiet. Omša je podľa učenia RKC obeť čistá, svätá, nepoškvrnená.  Už len toto by malo vzbudiť v zbožnom katolíkovi vážne zamyslenie sa, že to, čo sa obetuje na oltári, ak teda pripisujú tomu starozákonný zmysel, tak je to je znečistené mŕtvolami, a teda aj tá nekrvavá obeť nemôže byť čistá, svätá, nepoškvrnená! 

Ak už niekto pracoval s parapsychológiou, alebo bielou, čiernou mágiou, alebo veštil, alebo si preštudoval o čom toto všetko je, tak je tam mnohokrát potrebný nejaký fetiš od človeka, aby to mohlo fungovať.  

A tak s hrôzou povedané, na Rímskokatolícky oltár nemôže zostupovať Ježiš Kristus, ale ten, kto potrebuje fetiše, aby mohol prichádzať a aby mohol v mysliach ľudí tupiť svedomie, aby nepoznali a neobrátili sa k pravému Bohu!

Celé náboženstvo, tá nádhera obradov a ceremónií je pre nevedomého katolíka tak podaná, že aj najľahostajnejší katolík je na obradoch tak závislý, že si nedokáže svoj náboženský život bez toho predstaviť. Aj pri zvestovaní evanjelia mnohí katolíci nechápu, ako sme mohli opustiť sviatosti, ktoré sa nezaobídu bez ceremónií a presných obradov. Že už len kvôli tomu sa vrátime naspäť po čase do RKC, lebo nám to bude chýbať.

Rímsky katolík nemôže rozmýšľať sám za seba, ale čo mu kňazi povedia. Ani kňazi nemôžu rozmýšľať sami za seba, ale čo povedia z Vatikánu. A v o Vatikáne je všetko tak dokonale vymyslené, že sa to pre neskúmajúcich naozaj zdá ako pravdy Božie. A tak kto nehľadá pravdu nenájde ju. Kto nehľadá Boha, nenájde ho.

Všetko je to vymyslené systémom: Ľudia, počúvajte kňazov, kňazi biskupov, biskupi Arcibiskupov, Arcibiskupi pápeža. Ľudia počúvajte nás, iba my máme plnosť poznania, iba my sme tá pravá cirkev, iba my vám vyslúžime tie správne obrady a iba cez nás a naše obrady sa dostanete do neba.

Ale Boh sa dá nájsť len tým čo ho hľadajú, čo sa pýtajú po pravde a čo ju hľadajú len v Božom slove

Je to predsa logické – ak chcem nájsť niečo o chove sliepok, pozriem sa do knihy od chovateľa sliepok. Čiže nepozriem sa do príručky k Windowsu.

Ak chceme nájsť pravdu o Bohu a jeho ceste pozrieme sa do Božieho slova a nie do Rímskej náuky.

Sk 4:19 Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás (židovských náboženských predstaviteľov) poslúchať viac ako Boha;

 

Sk 5:29 Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.

 

Ak chceme niečo od Boha, máme sa modliť k Bohu, nie k Panne Márii, nie k svätým „in memoriam“

Mt 7:7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!

Mt 7:8 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.

Mt 7:9 Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb?

Mt 7:10 Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada?

Mt 7:11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.

 

Jn 16:23 Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.

 

Biblický princíp prosenia je prosiť Nebeského Otca v Ježišovom mene.

Čiže nie Ježiša skrze svätých „in memoriam“, nie Ježiša skrze Pannu Máriu, ale nebeského Otca v Ježišovom mene.

Ak chceme niekoho zavaliť svojimi starosťami, problémami, tak zasa len Boha, nie Pannu Máriu, nie svätých „in memoriam“

 

1Pt 5:7 Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.

 

Slovo všetky znamená do jedného. Nieže páru Bohu, páru Márii, páru Pátrovi Piovi…

 

Flp 4:6 O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.

Flp 4:7 A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

 

 

A tak tu zostáva pre všetkých neveriacich, ale aj polyteistických Rímskokatolíkov Božia výzva, Božie pozvanie z Písma:

 

Iz 55:6 Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!

Iz 55:7 Nech opustí bezbožný svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa!

Iz 55:8 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán.

Iz 55:9 Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.

Iz 55:10 Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo:

Iz 55:11 tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.

——————-

Boh si nezvolil cestu záchrany ľudstva skrze Pannu Máriu, skrze jej mnohopočetné zjavenia po celom svete, skrze omše, skrze svätých „in memoriam“, cez obete, skutky, pôsty. Božia cesta záchrany hriešneho človeka je cez bláznovstvo ohlasovania evanjelia živého kresťana.:

1Kor 1:21 Lebo keď svet v Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. (bláznovstvom kázne ROH)

1Kor 1:22 Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť,

1Kor 1:23 my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo,

1Kor 1:24 ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť.

 

Pre Rímskokatolíkov je obeť ukrižovaného Krista bláznovstvo. Neveria, že bola taká dokonalá, a dostatočná aby ich zachránila. Svojimi skutkami a omšami sa chcú pretlačiť do neba.

Jeden katolík na otázku ako sa chce dostať do neba odpovedal: po hlavách kňazov sa dostaneme do neba. Čiže cez kňazov.

 

CZ B21

1Kor 1:21 Bůh se ve své moudrosti nedal světu poznat jejich vlastní moudrostí. Namísto toho se Bohu zalíbilo, že spasí ty, kdo uvěří tomuto bláznivému kázání.

 

Boh nespasí človeka ľudskými výmyslami, ani presnými predpísanými úkonmi a obradmi  kňazov, ani zodratím sa v charite, ale bláznovstvom ohlasovania evanjelia.

Rim 10:17 Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.

 

Ak človek verí niečomu inému, ako je z hlásania Kristovho slova, nemá vieru Kristovu, ale vieru svoju, alebo vieru toho, kto mu nejakú náboženskú náuku ohlásil.

Boh neposiela a neposlal nikdy na zem žiadnu Pannu Máriu, aby varovala ľudstvo, ale vysiela pudí, vyháňa svojich  adoptívnych synov, spasených a zachránených kresťanov, aby bláznovstvom ohlasovania bláznovstvom kázania zachraňovali to, čo patrí Bohu.

Niektorí kresťania si myslia, že na ohlasovanie treba byť zapálený, že oni na to nemajú schopnosti, že sa na to necítia.

Ale nikde nie je napísané, že to majú robiť zapálení ľudia a že ohlasovanie je o citoch.

Zapálenosť je u kresťana prejavovaná prevažne na začiatku uverenia. Potom je celý život kresťana o poslušnosti Božiemu slovu.

Podobne je to aj v manželstve. Keď sa mladí berú sú zaľúbení, zapálení vzájomnou láskou. Ale po svadbe po dňoch zaľúbenosti príde už ale život zodpovednosti, poslušnosti  a vzájomnej úcte, rešpektu. A manželské povinnosti, výchovu detí , práce na dome a byte už neberieme v zaľúbenosti, ale zodpovednosti za to, do čoho sme v zaľúbenosti vstúpili.  A pomedzi to určite sa nájde mnoho zapálenosti mnoho lásky, len to nie je non stop.

Niektorí čakajú, až príde nejaký zápal a tak vyčkávajú a vyčkávajú a aj tá viera, čo mali začne klesať, ochabovať.

Hlásanie evanjelia nie je o zápale. Hlásanie evanjelia je o poslušnosti Božiemu slovu.

Mnohokrát až  vykonanie Božej vôle spôsobuje v  človekovi radosť a ešte väčšiu chuť a zápal po plnení Božej vôle.

Mali by sme sa učiť prijímať Božiu vôľu ako svoju vôľu. Nemôžeme byť predsa Božie deti s vlastnou vôľou vlastnými túžbami, s vlastnými predstavami o kresťanstve. Také kresťanstvo Biblia nepozná. Kresťan je Kristovým telom a má Kristovu myseľ.

Nemôžeme si žiť len pre seba a plniť svoju vôľu, zatiaľ čo iní okolo nás sa rútia do večnej záhuby.

Na dedinách je zvykom, že miestny rozhlas hlási úmrtia ľudí. Mňa zakaždým umretým človekom zabolí srdce a táto bolesť  ma pudí rozličným spôsobom ohlasovať evanjelium. Chuť aj ochota je. Ale niekedy, pokiaľ sa vychystám k nejakému činu, pribudne ďalšia mŕtvola.

Na svete je 4,5  miliardy ľudí čo nepoznajú  Boha. Ďalšia miliarda Rímskokatolíkov si myslí, že ho pozná, no sú mnohokrát v ešte väčšom klamstve ako tí, čo ho nepoznajú.

Keď vidíme ten stav mŕtvolnosti okolo nás, tak kresťanovi by malo srdce trhať.

Biblia sa kresťanovi nedá čítať bez toho, aby to s ním nepohýnalo k záchrane nespasených. Aby ho nepohýnalo k bláznivým veciam, k rôznym bláznivým formám formám ohlasovania evanjelia.

Božia cesta v Božom slove pre kresťana je: „choďte a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.

Choďte a hlásajte, že ak zomrú v hriechu, zahynú naveky, hlásajte, že Kristova obeť pred 2000 rokmi bola dokonalá a dostatočná na pokrytie hriechov každého, kto jej uverí. Hlásajte, že iba vierou v dielo Ježiša Krista sa človek zachráni a spasí. 

Borte výmysly a každú pýchu, ktorá sa dvíha proti poznaniu Boha a vytrvalo vysvetľujte a presviedčajte o Božích pravdách tých, ktorým ste zvestovali evanjelium.

Boh vám v tom žehnaj a pomáhaj.