Na školách ako prvé hodiny odborných predmetov sa vysvetľujú základné pojmy – slovíčka, ktoré sú často používané na danom vyučovaní.

Katolícki predstavení sú naučení používať  na kázňach, duchovných cvičeniach, v katolíckych novinách, časopisoch a všade, kde hovoria o Bohu tie isté slová, tie isté pojmy ako Biblia. Keď som sa pripravoval na štvrté Biblické vyučovanie, chcel som na ňom vysvetliť mnohé z dole uvedených pojmov. S hrôzou som zistil, že tieto slová a pojmy majú úplne iný význam v Biblii a iný v katolíckej náuke.

Boh dal svoje slovo – Bibliu a On vložil do nej potrebné slová. Preto Božie slová a pojmy nemožno prekrúcať, lebo potom Božie slovo nedáva zmysel pri výklade, ani sa ľuďom nemôže poukazovať správne na Boha a jeho vlastnosti, jeho dielo…

Pojmy som sa snažil čo najstručnejšie definovať v takom zmysle akom to Biblia opisuje. Definoval som ich ako ten, kto žil donedávna v katolíckom učení. Definoval som ich tak, ako by som ich ja chcel počuť ešte vtedy, keď som bol katolíkom, aby som ich pochopil.

Cirkev

Cirkev podľa Biblie nie je len zoznam farníkov, či združenie ľudí, ktorí mechanicky súhlasia s učením danej cirkvi v ktorej sa nachádzajú.

Cirkev s veľkým „C“ podľa Božieho Slova je duchovné spoločenstvo spasených ľudí. Jasne toto spoločenstvo v sebe zahŕňa len spasených ľudí. Jasne sa tu rozlišuje rozdiel medzi  duchovnou smrťou a duchovným životom.

Cirkev s malým „c“ je každé spoločenstvo kresťanov, teda spasených. Je to malé domáce spoločenstvo, väčšie spoločenstvo v meste, či na dedine. Cirkev s veľkým „C“ je Kristova Cirkev a zahŕňa v sebe všetkých kresťanov – spasených celého sveta, čiže všetky malé cirkvi.

Cirkev je definovaná týmto veršom:

Mt 18:20 Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

To znamená, že ten, kto uveril a nechodí v deň Pána medzi Boží ľud, na zhromaždenia, ešte netvorí Cirkev. Zbor = cirkev.

 

Zákon

Zákon sú všetky Božie požiadavky na človeka. Čiže zákon to nie je len desatoro Božích prikázaní.

Hriech

Hriech je všetko, čo je proti Božiemu zákonu.

Mzdou hriechu je smrť. To znamená, že spáchaním čo i len najmenšieho hriechu si zasluhujeme peklo.

Dedičný hriech

Dedičný hriech v Biblii neexistuje. Všetky hriechy sú smrteľné. Akýkoľvek priestupok aj ten najmenší je veľkou urážkou Boha. Osud človeka, ktorý neprijal spásu – neuveril v Ježiša Krista je peklo. Aj keby robil tie najväčšie skutky a spáchal by len jeden najmenší hriech, jeho koniec je večná smrť. Biblia nepozná  ani pojem ťažký a ľahký hriech. Biblia má pojem hriech.

Viera

Viera je uverenie v Ježiša Krista. Biblického Ježiša Krista, nie katolíckeho.

Viera sa dá získať len z počutia ohlasovania Božieho slova. (Rim 10,17)

Viera je teda osobný vzťah s tým, v ktorého som uveril. On pozná mňa, ja poznávam  Jeho.

Veriaci je ten, kto pozná Boha, jeho slovo a plní Božiu vôľu.

Obeta

Kristus priniesol jedinú dostačujúcu obeť. Niet už inej obeti za hriech.

(Hebr 10:18 [SSV])

A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

Uverením evanjeliu a prijatím spásy sa odpúšťajú všetky hriechy minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Ak človek potom hreší, hriech sa vyznáva Bohu a je očisťovaný od hriechov.

Katolícka omša je obeť, obeť za hriechy konaná na státisícoch oltároch sveta. Táto obeta sa v Biblii nespomína, ale podľa Biblie má názov modloslužba.

Evanjelium

– radostná zvesť o spáse. Všade, kde sa spomína v Biblii ohlasovanie evanjelia, jedná sa o ohlasovanie tejto radostnej zvesti.

Milosrdenstvo

– zľutovanie sa Boha

Milosť

– je v Biblii dar zadarmo.

Biblia NIKDE nehovorí o slove milosť v množnom čísle. Vždy je to jednotné číslo.

Katolícka náuka je plná rôznych milostí, ktoré obsiahneme za určité skutky.

Milosť  v Biblii je zadarmo získaný dar večného života. Milosť dáva Boh, nepracuje na nej človek.  Milosť získame vierou, uverením v evanjelium. Milosť  – dar večného života získavame len raz v živote, keď uveríme evanjeliu. Potom už žijeme život v milosti – večný život. Tým že obsiahol človek milosrdenstvo – žije už milosť. Ako príklad nám môže poslúžiť  podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi:  Keď  videl Samaritán pri ceste dobitého človeka, zľutoval sa nad ním. Toto je milosrdenstvo. To že k nemu pristúpil, obviazal mu rany, zaviezol ho do hostinca zaplatil hostinskému – toto všetko dostal zadarmo, toto všetko je milosť.

Spása

je v Biblii večný život. Získavame spásu milosťou (zadarmo) tým že sme uverili v evanjelium.  Že sme uverili v dokončené dielo Ježiša Krista. Uverili sme, že Ježišova obeť bola jediná a dostatočná na to, aby sme získali spásu. Že už netreba prinášať žiadne obeti.  (omše) Keď sa v Biblii hovorí, že si spasený (prítomný čas) znamená, že žiješ život, večný život. Žiješ nebo. Keby si ako spasený človek teraz umrel, ideš rovno do neba. Nie je to tvojimi zásluhami, ale tým že si uveril v Ježiša, jeho zásluhami. Uveriť v evanjelium a prijať spásu je najdôležitejší okamih  v živote človeka. Lebo je to prechod zo smrti do večného života. Je to znovunarodenie sa.

Mŕtve skutky

Všetky skutky, ktoré človek vykonal pred svojou spásou – teda predtým ako uveril v Ježiša Krista sú mŕtve. Všetko čo človek konal  s úmyslom, že vďaka tomu bude spasený sú pred Bohom mŕtve skutky. Mohol človek celý život konať dobré skutky, ale neuveril v Ježiša Krista – ide do pekla. Skutky pred uverením v evanjelium sú ničím v Božích očiach, ale môžu dopomôcť k tomu, aby Boh človekovi poslal za jeho skutky hlásateľa evanjelia, aby mohol uveriť a byť spasený. (Sk 10 kapitola)

Skutky ako ovocie ducha

Skutky vykonané po uverení sú „ovocie Ducha“ a iba tieto sa počítajú pre večný život. Skutky spaseného človeka sú spojené vždy s odmenou v nebeskom kráľovstve. Skutky spaseného nie sú pre udržanie si spásy, spása je zaručená Bohom.

Pokánie

Pokánie v Biblii je zmena zmýšľania.

Ako katolík som vnímal takto pokánie: pomodlenie sa modlitby po spovedi, alebo skutky kajúcnosti ako zrieknutie sa nejakej sladkosti alebo jedla, zrieknutie sa mäsa v piatok…

Pokánie je zmena zmýšľania. To znamená že ak Boh považuje moje konkrétne skutky ako hriech, aj ja to budem považovať za hriech. Ak Boh nenávidí konkrétny  hriech, aj ja budem tento hriech nenávidieť. Ak sa Bohu hnusí konkrétny hriech, aj ja si ten hriech budem zhnusovať …

Pokánie z mŕtvych skutkov

Pokánie z mŕtvych skutkov znamená: Ak som si myslel, že svojim dobrým správaním, alebo dobrými skutkami si zaslúžim spásu – večný život, mám z toho vykonať pokánie. Modlitba pokánia môže znieť takto: Nebeský Otče, odpusť mi, že som si doteraz myslel, že svojim dobrým správaním a svojimi dobrými skutkami si môžem zaslúžiť večný život. Vyznávam to ako hriech a odteraz sa už spolieham len na dokončené dielo tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel za mňa aby som dosiahol večný život.

Ak si niekto z katolíkov myslel, že sv. omšou, prijímaním, adoráciami, chodením v nedeľu do kostola, dodržiavaním prikázaných sviatkov a tak ďalej získa večný život, treba to vyznať ako hriech, lebo sú to pred Bohom mŕtve skutky.

Svätosť

Svätým je v Biblii nazývaný každý, kto uverí v Ježiša Krista. Spasenému patrí večný život a večný život je pre svätých. Preto je svätý. Nie svojou zásluhou, svojimi skutkami, ale Boh nás vidí svätých skrze Ježiša Krista, v ktorého sme uverili.

Bohu ako svätému svätých patrí jedine chvála a úcta. Katolíci pojem svätosť znehodnotili. Pridali ho ku všetkému, čo sa len dalo: svätá omša, sväté prijímanie, sväteniny, svätý kríž, posvätný ruženec, svätená voda, …Dali pojem svätosť niečomu neživému.  Preto sa katolíci, aj ja som sa ako katolík  utiekal ku všetkému, čo bolo nazvané sväté. (svätá Mária, svätci)Malo mi to „sväté“ pomôcť k lepšiemu životu, malo ma to ochraňovať… Katolíci  využívajú všetky „sväté“ prostriedky k spáse. Tak sa utiekajú k niečomu neživému namiesto toho, aby všetky svoje prosby, ten čas venovali jedine Bohu. Biblia tomu hovorí modlárstvo.

Apoštol, učeník, spoveď

(Lk 6:13)

Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi

Ježiš mal učeníkov, z ktorých si vybral dvanásť apoštolov. Všade, kde sa spomína slovo učeník, myslí sa väčší počet ľudí nasledujúcich Ježiša a jeho učenie. Vždy si treba všímať prí čítaní Biblie – komu Ježiš adresoval konkrétne slová.

Napríklad pri čítaní evanjelií sa katolíkom objasnia rôzne verše.

(Jn 20:23 [SSV])

Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Katolícka náuka definuje podľa tohto verša, že odpúšťať hriechy môžu len biskupi, kňazi, lebo sú nástupcovia apoštolov.

Za prvé – Biblia o žiadnych nástupcoch apoštolov sa nezmieňuje.

Za druhé – tieto slová hovoril Ježiš učeníkom. To znamená že to hovoril viac ako len apoštolom

Za tretie – učeník v Biblii je definovaný ako ten, kto sa odovzdá Bohu a plní jeho vôľu. Toto môže spĺňať každý veriaci, u ktorého je na prvom mieste Boh.

Za štvrté – ten, kto už uveril v Ježiša Krista, ten už má odpustené všetky hriechy minulé, súčasné a budúce. Nepotrebuje teda žiadneho spovedníka, aby mu vyznal hriechy, aby ich mal odpustené.  Veriaci človek vyznáva svoje hriechy Bohu. Ich vyznaním sa očisťuje. Odpustené ich mal už v momente uverenia.

Modlitba

Biblia nás učí, že sa máme modliť k Bohu v mene Ježiša Krista.

Ďalej hovorí, že sa nemáme modliť veľa ako pohania. Spasený človek sa má modliť biblickým spôsobom – používať Božie Slovo a Božie zasľúbenia Božie ako modlitbu. Má sa modliť všade, nie dookola ako mantru,(ruženec) ale celým srdcom, mysľou, vôľou. Na jednej strane má modlitba má svoje vyhradené miesto, ale na strane druhej modliť sa máme všade. Naša bytosť by mala vždy keď sa dá v neustálom rozhovore s Bohom. Modlitba – rozhovor je vždy medzi dvoma. Raz jeden hovorí, raz druhý. No dôraz by mal byť hlavne na reč toho druhého – Boha. Hovor Pane, Tvoj služobník počúva. My sme skôr zvyknutí na modlitbu v štýle: Počúvaj Pane, tvoj služobník rozpráva. Množstvami  rapotanej modlitby nedávame žiaden priestor Bohu. Modlitby, v ktorých Boh nedostane priestor aby prehovoril nie sú modlitby.

Tu je jeden príklad modlitby:

(Ž 1:1-3)

Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká.

Pôst

Pôst v Biblii nie je zriekanie sa niečoho, aby sa dosiahol prospech pre seba. Pôst v Biblii je na to, aby sa zdokonalilo spojenie s Bohom. Aby náš duch mal viac Božieho Ducha. Nie je to pôst v štýle obety na záchranu duší v očistci, na obrátenie hriešnikov. Hriešnikom Biblia káže ohlásiť evanjelium.

Očistec

Očistec v Biblii neexistuje.

Učenie o očistci pochádza z pohanského náboženstva starovekého Babylonu.

V očistci podľa katolíckej náuky musia ľudia odčiniť svoje hriechy, alebo tresty za hriechy.

Odčinenie hriechov

(Hebr 2:17)

Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.

(Iz 40:2)

Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z Pánovej ruky dvojmo za každý svoj hriech.

Odčinenie hriechov bolo už vykonané Ježišovou smrťou. Platí pre tých, ktorí uverili v Ježiša Krista a jeho jedinú dostačujúcu, obeť.

Katolíci majú teraz v móde Korunku Božieho milosrdenstva, ktorú som sa niekoľko rokov denne modlieval. Táto modlitba mi mala dopomôcť k tomu, aby som v očistci čo najmenej trpel, mala pomôcť k odčineniu hriechov celého sveta…  Ježiš, čo sa zjavil sestre Faustíne v Krakowe protirečí Ježišovi Biblie.

Otec

(Mt 23:9)

Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský.

Ako katolík som volal cirkevných predstavených duchovný otec, Otče. Aj pápežovi sa dáva meno Otec s veľkým „O“.

Nikoho na zemi nemáme nazývať Otcom, (v duchovnom zmysle) pretože tým degradujeme pozíciu Nebeského Otca. My ako spasení máme svoje prosby, odpustenie hriechov, dôležité otázky viery, otázky nad veršami Písma adresovať Nebeskému Otcovi, ktorý nám má dať odpovede skrze svojho Ducha a skrze svoje slovo.

Chrám

Chrámom v Novom Zákone je človek, ktorý uverí v Ježiša Krista. Už Ježiš Kristus nazval seba chrámom:

(Jn 2:19 [SSV])

Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

 (Sk 17:24 -25 [SSV])

Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko

(1Kor 6:19 [SSV])

A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?

(Ef 2:20-22 [SSV])

Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.

V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.

(1Pt 2:5 [SSV])

a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

To znamená, že neexistuje nijaký chrám (kostol), v ktorom je prebýva Boh, ktorému treba nejako slúžiť, nejako si nakláňať jeho priazeň.

Veriaci, spasený človek je chrámom Ducha Svätého. On je duchovne svätým kňazom, aby prinášal duchovné obete Bohu.

 

Aspoň toľko základných Biblických pojmov som definoval. Jasne vidno, že čomu som bol u katolíkov učený a čo učí Biblia je obrovský rozdiel.