Najväčšie protiklady učenia Katolíckej cirkvi voči Biblii

Keďže som sám bol v katolíckej cirkvi a mám v tomto systéme celú rodinu, prajem si len jednu vec – aby všetci katolíci spoznali pravdu a boli spasení. Aby žili z viery a Božieho slova. Aby si uvedomili, že všetko potrebné pre našu vieru a poznanie Ježiša Krista už Boh zjavil v Biblii. To je všetko. To je tá úzka cesta, po ktorej máme kráčať.

Keď si spätne uvedomujem, šiel som širokou cestou. Preto som nevedel, kde viedla, nevedel som, či tá cesta skončí v nebi. Moja cesta k Bohu bola omše, prijímania, obete, skutky, Bibliu, posolstvá zjavení Márie, Ježiša a používal som všetky možné zbožné modlitby, predmety, čo mi prišli do cesty, čo by mi pomohli na ceste k spáse. (škapuliar, ruženec, benediktínsky kríž, deviatniky, litánie, odpustky…) Ach akou širokou cestou som kráčal.

Aké nepochopiteľné, bláznivé, opovrhovania hodné  to pripadá celej mojej rodine, že som opustil širokú cestu a vybral si úzku cestu, jedine Bibliu, Božie slovo. Že som opustil obrovské, bohaté, tučné stádo a pridal sa k malému stádočku. Viem a som utvrdzovaný denno denne, že iba toto je tá správna cesta k Bohu. Úzka cesta a malé stádočko. Viem, Boh stvoril a riadi svet, a viem, že iba cez jeho podmienky sa môžem dostať k nemu. Viem, že žiadna ľudská autorita nemá ani najmenšie právo určovať podmienky pre môj prístup k Bohu.

Donedávna som poznal len ľudské podmienky prístupu človeka k Bohu. Preto som sa ich snažil konať s čo najlepším vedomím a svedomím. Teraz som spoznal tie Božie podmienky. Odvrátil som sa od tých ľudských a prijal Božie. Tie ľudské podmienky, ktoré nikam nevedú, teraz porovnám s Božími podmienkami.

Musím vás dopredu upozorniť, že tu budem priamo hovoriť. Bez servítky na ústach. Tak ako lekár musí stanoviť správne diagnózu, tak aj ja budem správnymi slovami menovať zvod Satanov. Nie je to preto, že som nejako frustrovaný – z toho som už vyrástol. Ani preto, aby som ublížil nejakej osobe, ale aby sa ten, kto toto číta dozvedel skutočný stav vecí z Božieho, nie ľudské ho pohľadu.

Myslím si, že mnohí tušia, že Kristov príchod je veľmi blízko. Preto hovoriť v takej vážnej dobe okľukami, zbožnými frázami a nepriamou rečou, z ktorej sa len niektorí jedinci dovtípia, čo a kto je tým myslený, by bolo hazardovanie s ľudskými životmi.

(Iz 51:4 [SSV])

Pozoruj ma, ľud môj, a počúvaj ma, národ môj, veď odo mňa (od Boha)vychádza náuka a svoje právo dám za svetlo národom.

Blízko je moje právo, vychádza moja spása a moje ramená budú súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.

Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne. Jej obyvatelia pomrú podobne, moje spasenie  však potrvá naveky(Bohom dané podmienky pre spásu človeka) a moja pravda nezanikne(Božie slovo).

 

(Júd 1:3 -4)

Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým.

Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista.

Bludné učenie katolíckej náuky:

  • Ohlasovanie evanjelia – spása.

Božie slovo hovorí o ohlasovaní evanjelia (spásy, záchrany) ako základ uverenia. Ako som študoval, a skúmal, Katolícka cirkev nikde v histórii a žiaľ ani teraz neohlasuje evanjelium! Oficiálne učenie o ohlasovaní evanjelia tu nenájdete.  Jedine v posledných dvoch desaťročiach sa v niektorých spoločenstvách Katolíckej cirkvi ohlasuje evanjelium, ale po katolícky – naďalej títo katolíci pokračujú v konaní katolíckych skutkov – spovede, omše, prijímania…

Katolícka cirkev neohlasuje evanjelium.

Namiesto toho ohlasuje iné evanjelium.

To znamená, že katolícka cirkev nie je cirkev. Jej náuka je založená na niečom inom a nie na evanjeliu. Katolícka cirkev položila iný základ a na tom je aj vystavená celá jej náuka.

Katolícka cirkev vyslovila na Tridentskom koncile prekliatia, ktoré sa vzťahujú na tých, ktorí uverili evanjeliu, spáse.

(Gal 1:8 -9)

Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!

Napriek tomu história dokazuje, že RKC Tridentským koncilom prekliala všetkých, ktorí verili a evanjelium podľa Biblie ohlasovali. Tridentský koncil v roku 1545 -1563 vyriekol 233 prekliatí na tých, ktorí neuveria učeniu katolíckej cirkvi.

Napríklad sú to prekliatia za neuverenie v dogmy vyhlásené katolíckou cirkvou, a tie dogmy nie sú podložené Božím slovom, len im treba pod prekliatím veriť.

Prekliatie sa vzťahuje aj na tých, ktorí veria, že iba vierou je človek ospravedlnený (kánon 9)

Si prekliaty ak veríš že jedine vierou v Ježišove zásluhy máš odpustené hriechy (kánon 12)

Si prekliaty ak veríš, že uverením sa zmaže vina a dlh večného trestu a že ti už neostáva žiadna vina a trest ani v očistci (kánon 30)

Je prekliaty kto neverí v Ježiša skutočne prítomného telom a dušou, v eucharistii.

Kto neverí náuke RKC o spáse je prekliaty…

Stručne povedané – kto neverí učeniu Katolíckej cirkvi vyrieknutom na Tridentskom koncile, potvrdenom II vatikánskym koncilom, je prekliaty.

Samotným skutkom neviery, ktorý je v mojom vnútornom presvedčení som prekliaty – teda exkomunikovaný z RKC

Keďže z RKC sa vystúpiť nedá, týmto skutkom som z nej vystúpil. Ja si uvedomujem svoje prekliatie, teda exkomunikáciu z Rímskokatolíckej cirkvi.

Ja za to chválim a ďakujem Bohu, že som vystúpil. Tým, že som uveril v evanjelium, spásu, Božiemu slovu, Boh ma oslobodil od akýchkoľvek prekliatí. Som teda slobodné Božie dieťa a úd Kristovho tela, člen Kristovej Cirkvi.

 

  • Katolícka cirkev vynechala 2. prikázanie destatora

RKC namiesto druhého prikázania dosadila tretie.  Desiate prikázanie rozdelila na deviate a desiate.

Porovnaj Ex 20, 2-17, alebo Dt 5, 6-21. Prikázania, ktoré Boh vlastnou rukou napísal na kamenné dosky si dovolila katolícka cirkev ľudskou rukou vymazať a tak aj učí. Porušenie tohto prikázania vidno na každom kroku – každý katolícky kostol je plný sôch, modiel. Každý katolík má doma niekoľko sôch, obrázkov.

Druhé prikázanie z desatora ktoré je vynechané:

(Ex 20:4-5 )

Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

Keď som uveril v Ježiša Krista, priznám sa, ťažko som sa zbavoval doma sôch, obrazov, obrázkov. Kríž má byť bez tela. Dokázal som sa toho zbaviť až vtedy, keď ma chytila „horlivosť“ za Božie veci. Moja mama prišla po mojom obrátení do nášho domu. V izbe, kde sme mali obraz Božieho milosrdenstva a nádherný kríž s telom nebol už na stene, ale odložený. Vtedy mama s katolíckou horlivosťou vyriekla: Už aj toho Boha ste si zo steny dali dole. Táto veta ma vyprovokovalo k tomu, aby som naozaj po maminom odchode spálil katolícke obrazy a sochy. Dovtedy som na to odvahu nemal a ich zničenie som stále odkladal.

 

  • Katolícka cirkev popiera Ježiša Krista

(1Jn 2:22-23)

Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna.

Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.

Pápež Ján Pavol II na stretnutí v Assisi vyhlásil, že cez všetky náboženstvá možno dôjsť ku spáse. On v Assisi mal ohlásiť svetovým náboženstvám že žijú v blude, a jedine cez Ježiša Krista sa dostanú do neba. Spravil pravý opak-  zradil Ježiša Krista a dal ho na roveň s náboženstvami šamanov, hinduistov, Budhistov, uctievačov hadov, ohňa, špiritistov, animistov… Pred nimi vyriekol: Máme spoločného Boha. Jediného pravého Boha dal na roveň s démonmi.

Žiaľ, aj na teologickej fakulte ma vyučovali, že cez všetky náboženstvá možno dôjsť k spáse. Vtedy som zostal ako obarený, povedal som si: Darmo tu potom sedím a študujem, keď je to jedno, v aké náboženstvo verím, keď môžem byť aj v inom náboženstve spasený. Teda môžem kadečomu veriť.

 

  • Katolícka cirkev hovorí o sebe, že je jedinou cestou ku spáse.

Ako si RKC navzájom odporuje! Najprv hovorí vo svojej náuke, že je jedinou cestou ku spáse a potom vyhlasuje že aj cez iné náboženstvá možno dôjsť ku spáse!

Porovnaj Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) článok 776, 846, 847. Cirkev sa vždy v katechizme spomína ako katolícka cirkev.

Žiadna cirkev nie je cestou ku spáse.

Jedinou cestou ku spáse je Ježiš Kristus, nie cirkev!

Vierou v Ježiša Krista sa stávaš členom Kristovej Cirkvi, údom Kristovho tela, spaseným človekom.

Katolícka cirkev, keďže nemá za základ ohlasovanie evanjelia nie je cirkev podľa Biblických kritérií. Zaradzuje sa medzi cirkvi, ktoré neohlasujú evanjelium, ale vytvorili si svoju náuku a nebiblickú štruktúru. Medzi tieto cirkvi, ktorých autoritou je ich vodca sú aj  Jehovisti a Mormóni.

Hlavou katolíckej cirkvi je pápež. Všade tam, kde je hlava a autorita človek, kde človek určuje, diktuje, schvaľuje učenie ktorému majú ľudia veriť, sa nazýva sekta. Katolícka cirkev spĺňa podmienky na to, aby dostala názov sekta.

Najvyššou autoritou každého skutočného veriaceho človeka je Božie slovo – BIBLIA.

  • Katolícka Cirkev tvrdí, že krst je podmienka spásy a sviatosti sú potrebné ku spáse KKC 1129

Biblia na 115 miestach hovorí, že viera je potrebná ku spáse.  V Biblii krst nie je zmienený nikde ako podmienka spásy. Ani katolícke sviatosti v Biblii nie sú nikde uvedené, tobôž aby boli potrebné ku spáse. Komu uveríš – Bohu, alebo Katolíckej cirkvi?

Bol som pokrstený prijal sviatosti, bol som účastný na mnohých prijímaniach, no nikdy som si nebol istý, či budem spasený. RKC to nevie nikomu zaručiť, zatiaľ čo Biblia – Božie slovo spásu skrze vieru jasne zaručuje.

Keď som išiel prvý krát na prvé sväté prijímanie, tešil som sa naň. Po prijatí „Ježiša“ som cítil aj sklamanie. Myslel som si, že niečo pocítim, niečo sa vo mne zmení, stane. Ale keďže kňazi ohlasovali, že tam Ježiš naozaj je, veril som tomu. Keď sme si spätne spomínali s manželkou na prvé sväté prijímanie, skonštatovali sme, že toho Ježiša sme si museli zakaždým vsugerovať, zakaždým umelo vyvolávať nábožné pocity, až pokiaľ sa nám to nestalo samozrejmosťou.

Pri Birmovke som čakal dary Ducha a nič. Žiaden dar, žiaden pocit, žiadne vnútorné utvrdenie. Zasa som si musel vsugerovať, že mám dary Ducha Svätého. Napriek tomu, že som prijal podľa katolíckeho učenia dary Ducha Svätého, stále sme sa v kostole modlili o príchod Ducha Svätého, stále dom sa modlil deviatniky, aby prišiel Duch Svätý. Aj na Mariánskom večeradle sa stále modlí: príď Duchu Svätý, príď na mocný príhovor nepoškvrneného srdca Panny Márie, tvojej milovanej nevesty. Modlia sa to ľudia, ktorí už prijali Ducha Svätého pri krste a birmovke. Nie je to výsmech Duchu Svätému?

Teraz, keď som uveril evanjeliu takému, aké nám ho Boh v Biblii zanechal, som utvrdený o všetkom, čomu verím, aj o svojej spáse iba z viery. Teraz naozaj viem aj cítim, teraz som naozaj utvrdený v tom, že skutočne mám Ducha Svätého. Že mám vieru. Že keby som umrel idem rovno do neba. Že patrím naozaj Bohu. Mám záľubu v jeho slove. O Bohu, a jeho slove rozjímam dňom a nocou… Nevsugeroval som si to. Boh urobil túto vnútornú zmenu vo mne. Boh spôsobil, že mám záľubu v ňom, v jeho slove. Ja som ničím k tomu neprispel. Boh ma napĺňa a žije vo mne. Viem, že som ho prijal a je vo mne navždy svojim Duchom. Viem, že som chrámom Ducha Svätého. Klaniam sa mu v Duchu a pravde…

(Flp 2:13 [SSV])

Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.

 

  • Katolícka Cirkev nazýva Máriu Matkou Božou.

Biblia nikde nespomína Máriu ako Matku Božiu. Nemá ani dôvod na to, lebo Boh a Ježiš Kristus nemajú počiatok, sú od večnosti. Biblia vždy spomína Máriu ako Ježišovu matku. Matku jeho ľudského tela. Nespomína Máriu ako matku Ježiša Krista, lebo Kristus je titul Mesiáša, Pomazaného. Božský titul. Mária by teda musela byť skôr ako Boh, aby bola matkou Božou, alebo Kristovou.

 

Katolícka cirkev má iných bohov

Je ním hlavne Nepoškvrnené počatie Panny Márie.

Pápež Ján Pavol II zasvätil katolícku cirkev a ľudstvo Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.

To znamená – porušil prvé Božie prikázanie  – Nebudeš mať iných bohov okrem mňa… Pápež zasvätil ľud čo Boh stvoril, ľud, za ktorý Ježiš Kristus zomrel, pápež zasvätil inému bohu. A ten kto sa skrýva za týmto konkrétnym titulom je Satan. To znamená, že pápež zasvätil Božie stvorenie Satanovi. Sám som sa toto zasvätenie aj ja mnohokrát modlil. Po uverení vykonal som z toho pokánie.

Boží ľud sa musí zasväcovať len Bohu!

(Iz 42:6-8 [SSV])

„Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti, vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov, aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“  „Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.

Modlitby v ktorých jasne katolíci zbožšťujú Máriu – dávajú jej funkcie a pôsobenia, ktoré môže konať len Boh. Napríklad:

–          Zasvätenie nepoškvrnenému srdcu Panny Márie (najväčšie rúhanie voči Bohu)

–          Rozpamätaj sa svätá Panna Mária

–          Zdravas Mária milosti plná (milosti plný je len Boh. Katolíci zle preložili pôvodný text, ktorý znie: milosťou obdarená)

–          Pod tvoju ochranu