Prvý november je v celom katolíckom svete sviatok Všetkých svätých.

Vo všetkých katolíckych kostoloch sa rozoznejú piesne k svätým (aj blahoslaveným), modlia sa litánie k svätým, žiada sa o orodovanie svätých u Boha…

Kto sú vlastne svätí, blahoslavení podľa RKC, prečo sa uctievajú?

Titulu svätý predchádza titul blahoslavený. To znamená, že zosnulý človek dobrej povesti musí byť najprv po dlhom skúmaní komisie, ktorá skúma život konkrétneho človeka najprv vyhlásený za blahoslaveného. Potom po dlhom skúmaní aj dlhom časovom období môže byť blahoslavený vyhlásený za svätého. Počas obdobia skúmania je potrebné, aby na príhovor človeka, ktorý sa má blahorečiť, či svätorečiť bol vykonaný nejaký nevysvetliteľný zázrak…

Svätý v RKC je v stručnosti ten, kto žil príkladným životom, kto vykonal za svojho života nejaké zázraky, kto dostal stigmy, komu sa zjavila nejaká Panna Mária alebo nejaký Ježiš, kto zomrel mučeníckou smrťou za RKC vieru…

Svätí (aj blahoslavení)  sú podľa RKC učenia prostredníci medzi človekom a Bohom, orodovníci za ľudí u Boha, ak ich ľudia o niečo poprosia niekedy aj prosby človeka vyplnia. Sú ochrancami, ich sošky, prívesky sú „talizmanmi“ atď.

Napríklad:

Ak katolík niečo stratí, v kostole vzadu máme u nás v dedine svätého Antona. Pod ním je pokladnička, kde sa vhodia peniaze a vysloví prosba k svätému Antoninkovi, aby sa stratená vec našla. A keď sa vec našla, zasa sa vhodili do pokladničky peniaze ako poďakovanie. A svätý Antoninko získal okrem peňazí za každú nájdenú vec aj kredit väčšej svätosti, povesti a dôveryhodnosti.

Ak katolík cestuje autom, tu je nápomocný svätý Krištof, patrón motoristov. Ja ako zbožný katolík som sa pred jazdou modlieval k Márii pod ochranu a niekedy aj ku Krištofovi o ochranu. Boh bol úplne mimo mojich prosieb pri cestovaní.  Niektorí katolíci majú podobizeň svätého Krištofa v podobe obrázku, alebo odliatku na prednom paneli auta. Mnohí katolíci, či zbožní, či menej zbožní majú na spätnom zrkadle v interiéri auta zavesený ruženec. Slúži ako amulet, ako ochrana.

Poľovníci majú svojho patróna Huberta, jeho prosia o ochranu a zdarnú poľovačku.

Požiarnici majú svojho svätého patróna svätého Floriána.

Gerard Majella je patrón matiek v požehnanom stave a patrón dobrej spovede.

Svätý Dominik je patrón neplodných žien, tehotných žien, rodičiek.

Svätý Kliment I., pápež, je patrón baníkov. Atď.

 

Každá rehoľa má svojho svätého patróna, zakladateľa rehole.

Redemptoristi majú svätého Alfonza de Liguori

Jezuiti svätého Ignáca z Loyoly

Saleziáni Don Boska

Františkíáni svätého Františka

Verbisti Arnolda Jansena. Atď.

Ale to nie je všetko. Okrem hlavných svätých zakladateľov reholí majú rehole aj množstvo iných svätých. Keďže som bol u Redemptoristov, opíšem len ich svätých. Okrem  Alfonza de Liguori majú týchto svätých, ktorí sú z ich rehole: Gerard Majella, Klement Hofbauer, Ján Neumann, + 9 blahoslavených. Každý svätý, či blahoslavený z rehole má v konkrétny deň svoj sviatok. Ten sviatok je zároveň sviatkom aj pre rehoľu, čiže atmosféra, jedlá sú ako vo sviatok…

Okrem toho majú Redemptoristi aj Matku ustavičnej pomoci. Každý štvrtok majú pred omšou k nej pobožnosť – litánie, piesne, k nej sa modlia o pomoc a ochranu, lebo Matka Ustavičnej pomoci je tá, ktorá podľa nich nikdy neodmietne nikomu pomoc. Na jednej z web stránok Redemptoristov je jedenásť rôznych dlhých modlitieb k Matke ustavičnej pomoci.

Jedna z nich je táto:

Matka ustavičnej pomoci, pozri na úbohého hriešnika, ktorý kľačí pri tvojich nohách, v teba dúfam, tebe dôverujem. Všetci ťa nazývajú útočiskom hriešnikov, buď teda aj mojím útočiskom. Pre svoju lásku k Ježišovi ujmi sa ma a podaj mi svoju pomocnú ruku. Ďakujem milosrdnému Bohu, že mi dal túto dôveru v teba. Upadal som do hriechov, lebo som sa k tebe neutiekal. Teraz však viem, že s tvojou pomocou zvíťazím, keď ťa budem prosiť o pomoc. Bojím sa však, že ťa zabudnem vzývať, keď na mňa zaútočí nepriateľ, a tak stratím svoju dušu. Preto daj mi už teraz milosť, aby som sa k tebe utiekal s prosbou: Matka ustavičnej pomoci, ujmi sa ma a nedaj, aby som znova urazil svojho Boha.

V tejto modlitbe všetka pomoc, všetka dôvera, útočisko, pomoc, dokonca prosba o milosť je obrátená k Matke ustavičnej pomoci. To, s čím sa má podľa Biblie utiekať človek iba k Bohu,  s tým sa utieka k človekovi, stvoreniu!

Ikona Matky ustavičnej pomoci je tak zhotovená, vlastne aj všetky katolícke obrazy Márie s Ježišom, že vždy je Mária zobrazená ako tá väčšia a Ježiš taký maličký. Vždy Mária drží v rukách Ježiša.

Zbožný katolík, (aj ja kedysi) keď pohliadne na obraz Márie s Ježišom, ani vo sne ho nenapadne svoje prosby, orodovania smerovať k Ježišovi. Prečo?  Pre psychologický efekt: Lebo Mária je tá, ktorá je na obraze väčšia a čo už len zmôže malinký Ježiško? Preto aj moje prosby, modlitby úcta pod obrazom Márie s Ježiškom patrila takmer vždy iba Márii!

—–

Mnoho katolíckych kostolov má na hlavnom oltári svojho svätého patróna. Každý kostol má svojho patróna.

U nás je kostol Navštívenia Panny Márie u Alžbety, kostol v susednej dedine má svätého Gála,  ďalšej blízkej dedine Vendelína, v iných oravských dedinách: Šimona a Júdu, v ďalšej svätého Jakuba…

Okrem toho sa ľudia utiekajú o pomoc k Panne Márii Karmelskej, Medžugorskej, Lurdskej, Fatimskej, Litmanovskej, Turzovskej, Dechtickej… Každá z týchto Márií ma aj svoj titul a svoje vlastné oblečenie, v ktorom sa väčšinou zjavuje, zjavovala: Medžugorie – kráľovná pokoja, Lurdy – Nepoškvrnené počatie, Fatima – Ružencová Panna Mária, Dechtice – kráľovná pomoci, Litmanová – Nepoškvrnená čistota…

 

Toľko svätých, toľko sviatkov svätých, toľko titulov Márie majú katolíci k uctievaniu, že na Boha im nezostáva skoro žiaden čas!

Určite si niektorí katolíci všimli: blahorečení a svätorečení sú v drvivej väčšine len kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, čiže iba ľudia, ktorí zložili sľuby poslušnosti pápežovi a cirkvi a jej učeniu! Veľmi málo laikov je povýšených posmrtne do titulovaného stavu. Za tie stáročia od vzniku RKC boli a sú laici len druhá trieda. Ešte keď som bol katolík, zamýšľal som sa nad týmto nespravodlivým spôsobom titulovania. Veď to čo som videl v reholi, reholiach a mal možnosť porovnať to s katolíkmi laikmi, tak mnohí laici katolíci žili oveľa svätejší, zbožnejší, obetavejší, horlivejší život ako rehoľníci, kňazi, sestričky!!! Čiže ten pomer medzi blahoslavenými a svätými, medzi zasvätenými osobami a laikmi mal byť opačný. Mala byť pápežom titulovaná drvivá väčšina laikov a páru rehoľníkov, kňazov!

 

Biblický pojem „svätý“

Biblia nás učí že svätým sa volá každý, kto uveril evanjeliu, dobrej správe. Je to každý veriaci, živý, spasený kresťan.

Biblia nikde neučí o tom, že človeka, ktorý žil príkladným životom treba po smrti skúmať niekoľko rokov a potom mu udeliť titul „svätý“ Toto je len ľudský výmysel.

Biblia nikde neučí, že životom plným dobrých skutkov sa človek stáva svätým!

Biblia nikde neučí, že človek, ktorý mučeníckou smrťou zomrie za niekoho sa stáva svätým!

Pre získanie Biblického titulu „svätý“ je len jedna podmienka: uveriť evanjeliu, čiže  jedinej dostatočnej obeti, jedinému kňazovi a Veľkňazovi – Ježišovi Kristovi.

Ak by sme rad za radom skúmali „svätých“, ktorých RKC vyhlásila a dala k uctievaniu, tak podľa spísaných životopisov možno takmer o všetkých z nich povedať, že nespĺňajú biblické, čiže Božie podmienky pre svätosť!

Biblia nikde neučí, že tí, čo zomreli a boli svätí, že majú kontakt s ľuďmi na zemi! Teda žiadny zomrelý, či svätý či nesvätý nemôže mať kontakt so zemou.

Biblia nikde neučí, že niekto z ľudí vo večnosti po vyslovení našej prosby k nemu, oroduje za nás!

Svätí nie sú ani Bohom, aby počuli naše prosby, aby počuli prosby z rôznych častí sveta naraz, teda k nim sa nesmie modliť.

Biblia učí, že Ježiš Kristus je jediný a zástanca u Boha za nás! (1 Jn 2,1)

Biblia učí že Ježiš Kristus a Duch svätý sú jediní príhovorcovia za nás pred Bohom! (Rim 8,26; Rim 8,34)

 

To znamená, že akokoľvek sa človek ku „svätým“ modlí, nikto zo zomrelých ľudí, to je jedno ako dobre žili, nepočuje jeho modlitby. Nikde v Biblii sa nikto nemodlil k tým, čo už zosnuli, akokoľvek boli svätí. Nikde v Biblii sa nikto nemodlil k Mojžišovi, Dávidovi, lebo k nejakému z prorokov, alebo k zomrelému apoštolovi… Biblia učí, že sa máme modliť jedine k Bohu Otcovi v mene Ježiš Krista!

Modliť sa máme k Stvoriteľovi a nie k stvoreniam!!!

 

Chrámy RKC sú plné sôch a obrazov „svätých“

Boh zakazuje vo svojom druhom prikázaní desatora, ktoré katolíci vynechali aj úctu a klaňanie sa obrazom, sochám.

Boh je tvorcom všetkého a akokoľvek svätý človek nemá nič, čo by nedostal od Boha. Preto ak človek vzdáva úctu stvoreniam a modlí sa k nim o pomoc, ochranu, spásu, bozkáva ich podoby, uctieva ich atď., koná podľa Biblie hriech modlárstva.

Modliť sa orodovať a venovať svoje prosby stvoreniam namiesto Stvoriteľa Boh považuje za modlárstvo, ohavnosť, duchovné smilstvo.

Iz 42:8 „Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.

A na viacerých miestach Biblia varuje, že modlári nevojdú do Božieho kráľovstva. Preto Boh zakázal v druhom prikázaní urobiť si akúkoľvek podobizeň Boha, Krista, (svätého) človeka cez ktorú by sa k nemu v duchovných veciach utiekal, ktorú by vystavil niekde na stenu, na podstavec, ktorú by vyrezal, vytesal, ulial, pod ktorú by kládol kvetinky, ku ktorej by kľakal a ku ktorej by hovoril.

Svätý nie je žiadny titul In memoriam, ale titul pre živých veriacich evanjeliu, pre spasených ľudí. Svätosť sa nezískava vlastnými zásluhami, svätým sa človek stáva tým že uveril že bolo zaňho zaplatené, že Ježiš Kristus už odtrpel trest za jeho hriechy jedinou obetou, že cez vieru v Ježiša Krista sa Boh pozerá na človek ako na svätého a spravodlivého.

Sviatok Všetkých svätých je ľudský výmysel, nie Boží.  A preto nikoho nezaväzuje ťažkým hriechom ísť na omšu a vzdávať úctu, slávu, vysielať prosby, orodovania k ľuďom vo večnosti. Toto pre Boha skrze ktorého je všetko a bez ktorého nie je nič, bez ktorého žiaden človek nie je ničím, toto je pre Boha ohavnosťou!

Je uctievanie svätých od Boha?

Už od počiatku zeme bolo a je zvykom pohanov, že je mnoho rôznych božstiev a tie božstvá sú priradené niečomu konkrétnemu: boh slnka, boh úrody, boh plodnosti…  Ku nim sa pohania utiekali a utiekajú s prosbami o pomoc.

Katolícke náboženstvo dokazuje, že je s pohanstvom na rovnakej úrovni, že je modlárske. Že nie je Božie.